Ruský exminister financií verí v robotizáciu
Ruská federácia má dlhú dobu nízke tempá ekonomického rastu, do 2 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. Na 4. Medzinárodnom finančnom fóre Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie hovorili niekoľkí ekonómovia o tom, ako zvýšiť tempá rastu.
Bývalý minister financií Alexej Kudrin hovoril o tých faktoroch, ktoré by mohli podporiť rast. Ruský ekonóm povedal, že pre zvýšenie rastu ekonomiky treba urobiť určité opatrenia. Tie by mali byť v súlade so štvrtou technologickou revolúciou. To pre ruskú ekonomiku znamená zvyšovanie produktivity práce a digitalizáciu ekonomiky.
Produktivita práce
Alexej Kudrin povedal, že ruskej ekonomike sa za posledných sa zvýšila produktivita práce o viac ako 50 %, a za nasledujúcich sedemnásť rokov by sa mala zväčšiť viac ako o 100 %. Ako A. Kudrin dodal, nemôže sa to udiať vďaka rope, alebo zamestnancom, ale vďaka technológiám. Nesurovinový export by mal za najbližších pätnásť rokov stúpnuť štvornásobne. Za jeden z najdôležitejších problémov verejných financií ekonómovia považujú znižovanie závislosti ruskej ekonomiky od výnosov z predaja do ropy na zahraničných trhoch.
Za významný faktor ekonomického rozvoja považuje bývalý minister financií investície do ľudského kapitálu. Dôvod je jednoduchý, doterajšie metódy vzdelávania nie sú účinné. Vzdelávanie musí odpovedať na technologické zmeny súčasnosti.
“Dnes nie sme na ne pripravení,” poznamenal Kudrin o technologických zmenách. Dnešní absolventi sa budú musieť preškoliť. Bývalý minister financií má pravdu – podľa prognóz počas najbližších desiatich rokov viac ako desatina profesií zanikne. Nahradia ich roboty.
Brzdou ekonomiky je dôchodkový systém, vďaka ktorému ruské verejné financie míňajú 3 % HDP na udržanie dôchodkového systému. Taký istý podiel HDP Rusko míňa na udržanie systému vzdelávania. Problémom verejných financií je systém zdravotníctva postavený na liečení chorôb založenom na predaji liekov. Bývalý minister financií tvrdí, že je nevyhnutné financovať prevenciu.
Menová politika
Všetci ekonómovia, ktorí vystupovali na fóre, pozitívne hodnotili menovú politiku, ktorú v posledných dvoch-troch rokoch robí Národná banka Ruska. Dnes je v Rusku najnižšia miera inflácie, ktorá bola vôbec v minulosti. Dosahuje menej ako štyri percentá, čo je historický rekord. Vďaka tomu sa mení správanie ekonomických hráčov v Rusku. Cena hypoték klesla na úroveň 4 %. Trend znižovania základnej úrokovej miery vidieť aj v cenách tovarov a služieb – klesajú. Malá konzerva kaviáru kedysi stála 5 EUR, minulý týždeň len 1,30 EUR, v rubľoch (RUR) je to pokles z 435 na 95 RUR. Tento fakt je novým fundamentálnym bodom pre investorov do ruskej ekonomiky. Cena peňazí je nižšia ako kedykoľvek v minulosti.
Podnikatelia
Existuje aj iný pohľad na budúcnosť Ruska. Prezentuje ho Boris Titov, ombudsman podnikateľov v Ruskej federácii, člen Inštitútu ekonomiky rastu Pjotra Arkadejiviča Stolypina. Ten bol v rokoch 1906 až 1911 premiérom ruskej vlády. Pjotr Stolypin odštartoval agrárnu reformu, ktorá predpokladala vznik silnej podnikateľskej vrstvy na vidieku, vrstvy individuálne hospodáriacich roľníkov.
Boris Titov si položil otázku: Má sa Rusko rozvíjať ako štát založený na surovinovej rente, alebo má hľadať nové zdroje rastu? Tými by mali byť malé a stredné podniky fungujúce v konkurencieschopnom prostredí modernej výroby a digitálnych technológiách, ale aj efektívnom sociálnom sektore. Hybnou silou Ruska môže byť podľa Borisa Titova len nesurovinová ekonomika.
Čo chcú podnikatelia, ktorých záujmy presadzuje Boris Titov? V prvom rade chcú zníženie úrokových mier pôžičiek. Inštitút ekonomického rastu Pjotra Arkadijeviča Stolypina nechce len cielenie inflácie, ale aj cielenie rastu hrubého domáceho produktu. Boris Titov chce veľmi veľa zmien v podnikateľskom prostredí.
