Pro tridsiatich rokoch sa zavedú aj peňažné tresty vybraným členom vedenia krajiny spred roku 1989

BRATISLAVA – V Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) sa prerokuje návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu.

Nasledovným skupinám obyvateľov, alebo ich príbuzným sa zníži dôchodok, alebo vdovský dôchodok, ktorý súvisí s ich pôsobením v v službe v nasledovných inštitúciách, kde niekto bol: a) členom Zboru povereníkov v období od 6. marca 1948 do 10. júla 1960, b) členom vlády Československej republiky alebo členom vlády Československej socialistickej republiky v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989,  c) členom vlády Slovenskej socialistickej republiky v období od 1. januára 1969 do 11. decembra 1989,  d) poslancom Národného zhromaždenia alebo poslancom Federálneho zhromaždenia v období od 10. júna 1948 do 27. decembra 1989,  e) poslancom Slovenskej národnej rady v období od 18. decembra 1954 do 11. januára 1990, f) členom alebo zamestnancom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa alebo Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska v období od 25. februára 1948 do 30. novembra 1989, g) zamestnancom ministerstva vnútra, Ministerstva národnej bezpečnosti, Ministerstva národnej obrany alebo zamestnancom Zboru národnej bezpečnosti zodpovedným za riadenie útvarov Zboru národnej bezpečnosti zložky Štátnej bezpečnosti, Spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády alebo Pohraničnej stráže v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989, h) príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti zaradeným v zložke Štátnej bezpečnosti, príslušníkom Spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády alebo príslušníkom spravodajských útvarov Pohraničnej stráže v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989, i) zamestnancom alebo príslušníkom právnych predchodcov štátnych orgánov a iných organizácií podľa písmena g) alebo h) v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989.

Zoznam dotknutých obyvateľov bude zostavovať Ústav pamäti národa.

Cieľom zákona je segregácia obyvateľov na  základe politickej príslušnosti a pôsobeniu vo verejných funkciách pred viac ako tridsiatimi rokmi. Segregácia je cielené oddeľovanie ľudí či skupín ľudí podľa určitých sociálnych znakov, napríklad podľa náboženstva, rasy, etnicity, sociálnej vrstvy, sexuálnej orientácie, s cieľom zamedziť vzájomným kontaktom medzi takto oddelenými ľuďmi/skupinami ľudí. Cieľom zákona je peňažný trest.  Peňažný trest sa ukladá na základe trestného konania a na základe rozsudku vyneseného súdom.

“Cieľom je, aby podľa odsekov 1 a 2 zákona bol nanovo určený dôchodok tak, aby ku dňu, ku ktorému bol určený pôvodný dôchodok bol tento určený v zníženej sume, za rovnakých pravidiel, len bez obdobia služby a zárobkov/vymeriavacích základov dosiahnutých za vykonávanie služby, a následne podľa predpisov účinných v príslušnom čase by bol takto určený dôchodok upravovaný (zvyšovaný, valorizovaný) až do dňa, kedy bude rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 vydané,” konštatuje dôvodová správa k zákonu.

Komunistická strana Československa mala na prelome rokov 1989 a 1990 takmer 2 milióny členov. Z textu zákona vyplýva, že zníženie dôchodku, sa bude týkať aj sekretárov a upratovačov, či vrátnikov vo vyššie uvedených organizáciách a inštitúciách. Netýka sa krajských, okresných a mestských výborov Komunistickej strany Československa.

Zákon sa netýka takých organizácií ako Socialistický zväz mládeže (SZM), Pionierska organizácia SZM, Revolučné odborové hnutie, či iných spoločenských organizácií a cirkví, ktoré spolupracovali s vedením spoločnosti a Komunistickej strany Československa.  Netýka sa ani vedenia štyroch politických strán, ktoré pôsobili v Československej socialistickej republike po roku 1948.  Po roku 1945 a 1948 vedenie spoločnosti a Komunistickej strany Československa neprijal zákon, ktorým by znížil dôchodky vedúcim predstaviteľom Slovenského štátu, a ani Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Hlinkovej gardy, či armády, alebo tajnej služby.

Po roku 1945 v Nemecku neprijali podobný zákon o znížení dôchodkov, ktorý by sa týkal politických, vojenských a spoločenských predstaviteľov nacistického režimu.

Bývalý režim bol odsúdený politicky prijatím zákona. Zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému (č. 125/1996 Z. z.) je zákon prijatý Národnou radou Slovenskej republiky (NR SR), ktorý odsudzuje režim v období od 25. februára 1948 do 17. novembra 1989 založený na komunistickej ideológii. Komunistická strana Česko-Slovenska a jej odnož Komunistická strana Slovenska boli zodpovedné za spôsob vlády aj za to, že nezabránili členom a pomáhačom páchať zločiny a porušovať ľudské práva a slobody. Odpor a odboj bol legitímny, obeti si zaslúžia úctu a do premlčacej doby trestných činov sa doba trvania komunistického režimu v Česko-Slovensku (25. februára 1948 do 17. novembra 1989) nezapočítava.

Zákon o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu pripravili nasledovní poslanci: Anna Andrejevuvová, Peter Pčolinský, Ondrej Dostál, Juraj Šeliga, Gábor Grendel, Michal Herák, Michal Šipoš, Anna Záborská, Milan Vetrák, Jozef Lukáč, Peter Osuský, Radovan kazda, Kristián Čekovský, Robert Halák, Ján Szölös, Jozef Bubnár, Romana Tabák, Peter Kremský, Jana Majorová – Gartsková, Marcel Mihalik a Eva Hudecová.

Československo sa dostalo do sféry vplyvu Zväzu sovietskych socialistických republík na základe rokovaní troch veľmocí, ktoré spoločne bojovali proti nacistickému Nemecku – USA, Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu. Definitívne rozdelenie sfér vplyvu prerokoval Winston Churchill s Josifom Vissarionovičom Stalinom na osobnom stretnutí v Moskve. Britský premiér sféry vplyvu napísal na papier. Ten chcel spáliť. Sovietsky vodca si ho nechal, aby si to podľa jeho slov lepšie zapamätal. Dokument sa zachoval v sovietskych archívoch.  Tieto fakty navrhovatelia zákona v dôvodovej správe neuvádzajú. Neuvádzajú ani to kto z ich blízkych, alebo vzdialených rodinných príslušníkov bol členom Komunistickej strany, alebo funkcionárom Socialistického zväzu mládeže.

Pripomeňme si, že od roku 1970 do roku 1990 uchádzači o prácu vyplňovali štandardizovaný osobný dotazník. Bol v ňom dve otázky. V prvej odpovedi uchádzač tvrdil, že je vysporiadaný s náboženskou otázkou. V druhej písal o tom, že súhlasí so vstupom vojsk armády Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Každý, kto absolvoval vysokú školu pre rokom 1990 robil povinne skúšku z predmetu Medzinárodné robotnícke hnutie.

 

.