Pri probléme skúste preventívnu reštrukturalizáciu
Potrebujete preklenúť nepriaznivé obdobie v podnikaní? Od polovice júla začína platiť nový zákon o riešení hroziaceho úpadku, ktorý vám s tým teraz pomôže.
Preventívna reštrukturalizácia vám umožní riešiť problémy skôr, ako sa dostanete do úpadku. Dokáže tak napríklad vašim zamestnancom zachrániť pracovné miesta.
Veselé ponožky so škrečkovou reklamou patrili na začiatku k víťazom pandémie. Na jar 2022 však začali presakovať na verejnosť informácie o problémoch a v máji už firma požiadala o reštrukturalizáciu.
Podobný problém zaznamenala aj nemecká textilka Eterna, vyrábajúca značkové pánske košele, ktoré kúpite aj na Slovensku – pandémia ju taktiež dostala do problémov. Home office viac prial neformálnemu oblečeniu.
Aký je rozdiel medzi týmito dvomi firmami? Ak by išlo o preteky, mohli by sme si staviť na nemeckú firmu. Nemusela totiž splniť prísne podmienky klasickej reštrukturalizácie, keďže už pri náznaku problémov požiadala o preventívnu reštrukturalizáciu, ktorá je pre firmynvýhodnejšia. Na Slovensku by neuspela – tento spôsob doteraz nebol možný a aj preto má slovenský výrobca ponožiek Dedoles pomerne zviazané ruky. Eterne sa naopak vďaka lepším podmienkam podarilo získať nového investora.
Od polovice júla 2022 budú môcť preventívnu reštrukturalizáciu použiť aj slovenskí podnikatelia. Bude určená všetkým firmám, ktoré sa po 17. júli nájdu na zozname dlžníkov voči finančnej správe, sociálnej či zdravotnej poisťovni. Takáto firma si povinne bude musieť preveriť, či jej nehrozí úpadok a spraviť si interné analýzy (neznamená to, že jej naozaj hrozí úpadok). Podľa advokáta Martina Provazníka z právnickej kancelárie bpv Braun Partners je dnes v zozname daňových dlžníkov približne 20-tisíc firiem, ktorých sa bude zmena týkať. Nepôjde o živnostníkov.
Nemusí hroziť ani masové prepúšťanie
„Preventívna reštrukturalizácia je však zaujímavá aj pre spoločnosti, ktoré vidia, že v najbližšom roku budú mať finančné problémy. Očakávajú napríklad, že im narastú náklady alebo že stratia významného zákazníka, domnievajú sa, že to vyústi do finančných problémov a potrebujú aspoň dočasne riešiť svojich veriteľov,“ vysvetľuje advokát, prečo sú preventívne reštrukturalizácie pre firmy výhodné.
Korona a narušenia dodávateľských reťazcov priniesli napríklad polovodičovú alebo čipovú krízu, v súčasnosti majú firmy problém s vysokými cenami energií či dokonca s tým, že im dodávatelia zrušili zakontrahované dodávky elektriny. „V rámci preventívnej reštrukturalizácie by mali spoločnosti presvedčiť svojich veriteľov, že tento problém je dočasný, majú potrebné riešenia, pričom v rámci riešenia potrebujú vyriešiť aj platby veriteľov, najčastejšie splácanie úverov,“ konštatuje právnik. Ďalším z cieľov preventívnej reštrukturalizácie je zachovanie pracovných miest. Ak sa podarí dosiahnuť dohodu s veriteľmi, teda pokračovanie v podnikaní dlžníka, tak zachovajú vďaka preventívnej reštrukturalizácii aj pracovné miesta.
S advokátom Martinom Provazníkom sme sa pozreli na výhody preventívnej reštrukturalizácie oproti klasickej reštrukturalizácii.
- Klasická reštrukturalizácia je možná, len ak je spoločnosť v úpadku. Znamená to, že nie je schopná splácať svoje záväzky, prípadne ich má viac ako majetku. To je aj prípad firmy Dedoles, ktorá musí prejsť formálnym procesom trvajúcim niekoľko mesiacov. Preventívna reštrukturalizácia je preventívne opatrenie, aby spoločnosť v úpadku vôbec neskončila.
- Ak dlžník nerieši svoju finančnú situáciu cez verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a nastane u neho úpadok, tak musí, až na výnimky, pomerne uspokojovať všetkých svojich veriteľov. To znamená, že nemôže uhradiť sto percent z faktúry, ale len pomernú časť. Ak ale dlžník začal proces verejnej preventívnej reštrukturalizácie, tak takto postupovať nemusí ani v prípade, že nastane úpadok.
- Z pohľadu dlžníka je nevýhodou klasickej reštrukturalizácie aj to, že nezabezpečeným veriteľom musí zaplatiť aspoň 50 percent počas piatich rokov a z budúceho zisku musí vrátiť zvyšnú časť. Ak toto dlžník nie je schopný splniť, prichádza konkurz, čo znamená úplný rozpredaj majetku a pomerné uspokojenie veriteľov. Konkurz pritom prináša najnižšie uspokojenie pre veriteľa, štatisticky sa toto uspokojenie pohybuje okolo 10 percent a menej pre nezabezpečeného veriteľa. Preventívnou reštrukturalizáciou sa dá táto hrozba zvrátiť.
Ako bude preventívna reštrukturalizácia fungovať?
V prvom rade si musí spoločnosť urobiť internú analýzu, či jej hrozí úpadok v najbližších 12 mesiacoch. „Ak jej úpadok hrozí, tak jej zákon odporúča vyhľadať poradcu, ktorý jej pomôže s ďalším postupom,“ vysvetľuje advokát Martin Provazník. Ak sa spoločnosť rozhodne pre preventívnu reštrukturalizáciu, má na výber, či pôjde cestou verejnej alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie.
Neverejná preventívna reštrukturalizácia prebieha len s veriteľmi podliehajúcimi dohľadu Národnej banky Slovenska, napríklad s bankami, či leasingovými spoločnosťami. Súčasťou verejnej preventívnej reštrukturalizácie sú všetci veritelia, pričom vyňatí sú napríklad malí veritelia do päťtisíc eur či zamestnanci. Podľa toho ktorú cestu si dlžník zvolí – verejnú či neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu – bude vyzerať aj postup. Reštrukturalizačného správcu vyberá súd a jeho úlohou je odborný dohľad nad procesom.
„Pri neverejnej je väčší dôraz na priamu intenzívnu komunikáciu s veriteľmi a pri verejnej je zas väčšia spolupráca so súdom, respektíve so správcom, ktorý dohliada na proces,“ hovorí právnik. Dlžník si s veriteľmi dohodne plán ako vysporiada záväzky veriteľov, pričom musí preukázať, že má reálny plán ako bude ďalej podnikať a splácať záväzky. Musí si urobiť rôzne analýzy, ako je napríklad analýza životaschopnosti podniku, či najlepšieho alternatívneho scenára, alebo analýza najlepšieho záujmu veriteľov a analýza hroziaceho úpadku. „Keď toto všetko budú mať veritelia k dispozícii, má vzniknúť priestor na uzavretie dohody napríklad o odložení splatnosti časti dlhu, či odpustení časti dlhu, alebo zmene riadenia dlžníka, či vstupe nového investora do podniku dlžníka. Túto dohodu potom musia veritelia schváliť a následne potvrdiť súd,“ uzatvára Martin Provazník.
