Podpredseda vlády Kazachstanu tvrdí, že Čína sa čoskoro stane hlavným obchodným partnerom

ASTANA  – Sankcie voči Rusku menia obchod v Strednej Ázii.

Hospodárska hojdačka medzi Čínou a Ruskom v strednej Ázii približuje Kazachstan k novej rovnováhe. Očakáva sa, že východný sused Kazachstanu sa dostane na vrchol, pokiaľ ide o obchod, keďže medzinárodné sankcie voči Rusku menia obchodné toky.

Za viac ako tri desaťročia od rozpadu Sovietskeho zväzu zostalo Rusko najväčším obchodným partnerom Kazachstanu, aj keď sa Číne výrazne podarilo zvýšiť svoj podiel.

Finančné a hospodárske sankcie, ktoré odsunuli Rusko na vedľajšiu koľaj a odklonili obchodné toky, však otvárajú príležitosti pre Čínu. Pán Serik Žumangarin, podpredseda vlády a minister obchodu a integrácie Kazachstanu, povedal, že Čína do niekoľkých rokov predbehne Rusko.

“Rast obchodu sa deje na úkor Číny,” povedal v rozhovore pre tlačovú agentúru Bloomberg  v kazašskom hlavnom meste Astana.

Pán Žumangarin očakáva, že do roku 2030 obchod s Čínou prekoná obchod Kazachstanu s 27 krajinami Európskej únie ako celku.

Stredná Ázia, ktorá bola po stáročia vstupnou bránou pre čínsky obchod s Európou a Blízkym východom, sa teraz nachádza v centre súperiacich záujmov od Washingtonu cez Moskvu až po Peking.

Čínsky prezident Si Ťin-pching si minulý rok vybral Kazachstan a Uzbekistan na svoju prvú zahraničnú cestu od pandémie koronavírusu. USA a EÚ tiež zintenzívnili svoje úsilie o podporu.

Hoci Kazachstan vyhlásil, že dodržiava medzinárodné sankcie, je proti sankčnej kampani vedenej USA a od začiatku EEu na Ukrajine zaznamenal nárast obchodu s Ruskom. Spolu s krajinami, ako sú Turecko a Spojené arabské emiráty, je Kazachstan pod drobnohľadom západných vlád za to, že uľahčuje prepravu zakázaného tovaru.

“Nie sme v perimetri sankcií a nepodporujeme ich, najmä voči našim hlavným obchodným partnerom,” povedal Žumangarin. “Tieto sankcie však dodržiavame a budeme v tom pokračovať. A to je čisto hospodárska politika.”

Najväčšia vnútrozemská krajina na svete je najväčším svetovým ťažiarom uránu a popredným producentom komodít, ako je napríklad ferrochróm. Tranzit je pre kazašský banský a hutnícky priemysel ako “čerstvý vzduch”, povedal Žumangarin.

Rusko je pre Kazachstan už dlho východiskom do vonkajšieho sveta, poskytuje námorný prístup a vytvára vstup na oveľa väčší trh vďaka nízkym obchodným bariéram a zavedeným dodávateľským linkám.

Obe krajiny sú členmi colnej únie a majú spoločnú hranicu, druhú najdlhšiu na svete po hranici medzi USA a Kanadou, s ropovodom napojeným na ruský prístav Novorossijsk, ktorým sa prepravuje približne 80 % kazašského vývozu ropy.

Preprava tovaru cez Rusko sa stala zložitejšou a niektoré z jeho sankcionovaných spoločností už nemohli prijímať kazašskú ropu, povedal Žumangarin. A keďže sa viac ruských výrobcov zameriava na domáci trh, vytláčajú kazašský vývoz, povedal.

Hoci celkový obchod s Ruskom vzrástol v minulom štvrťroku o 10 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, Zhumangarin uviedol, že vlnový efekt sankcií prinútil Kazachstan prispôsobiť sa tým, že začal reexportovať viac tovaru, zvýšil miestnu výrobu a starostlivo kontroloval pohyb tovaru.

“Všetky skupiny sankcionovaného tovaru sú monitorované,” povedal Zhumangarin.

Keďže sa obchodné možnosti s Ruskom zužujú, Kazachstan sa pozerá na východ do Číny a cez Kaspické more do Iránu a potom do oblasti Perzského zálivu, Indie a ďalej.

“Čínsky smer je prioritou,” povedal Zhumangarin.

Čínsky prezident Si Ťin-pching a kazašský prezident Tokajev sa zúčastňujú na slávnostnom podpise zmluvy v meste Si-an v provincii Šen-si 17. mája 2023.

Na stretnutí so Si Ťin-pchingom minulý mesiac – počas prvého osobného samitu stredoázijských lídrov v Číne – si Tokajev stanovil cieľ takmer zdvojnásobiť obchod s Čínou na 40 miliárd dolárov do roku 2030.

Čínske spoločnosti už začali montovať autá v Kazachstane a očakáva sa, že čoskoro ich budú nasledovať aj ďalšie automobilové značky, napríklad Chery, uviedol Zhumangarin.

Kazachstan medzitým začal dodávať do Číny obilie a teraz rokuje o vývoze mäsa. Okrem dvoch existujúcich železničných terminálov spájajúcich Kazachstan s Čínou spoločnosť buduje ďalší a plánuje štvrtú trať, povedal Zhumangarin.

Čína tiež prejavila záujem o obchodný koridor, ktorý vedie cez Kazachstan z juhovýchodnej Ázie do Gruzínska na Kaukaze, čím by sa vytvorilo predmostie na dosiahnutie európskych krajín. Zhumangarin uviedol, že transkaspická dopravná trasa by mohla prijať časť tovaru odkloneného z Ruska spolu s ďalšími obchodnými tokmi.

“Skúmame možnosti Kazachstanu ako dopravného a logistického uzla, a to nielen pre Rusko alebo Bielorusko,” povedal Zhumangarin. “Existuje viac atraktívnych trhov. V juhovýchodnej Ázii je obrovský objem tovaru na prepravu do Európy.”

Teraz, keď Rusko už nie je cieľovou destináciou pre niektoré kazašské tovary, pán Serik Žumangarin povedal, že sa snaží diverzifikovať dodávky dodávkami železnej rudy do Číny a rokuje o začatí dodávok do Európy.

Kazachstan sa musí obávať, že sa dostane pod sankcie.

“Ak sa Kazachstan dostane pod sankcie, možno jednoducho nebude schopný odolať tlaku,” povedal pán Serik Žumangarin. “Kazachstan nebude územím, cez ktoré sa budú sankcie obchádzať.”

(Finančné noviny spracovali na základe materiálov agentúry Bloomberg)