OECD: aj idea minimálnej globálnej dane
PARÍŽ – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila plán BEPS 2.0 a ponúkla ho na verejné konzultácie. Zahŕňa myšlienku globálnej minimálnej dane.
Aby táto daň začala platiť, musí byť podporovaná na globálnej úrovni. A teoreticky je to celkom možné. Do 14. decembra 2020 očakáva OECD prijatie potrebnej spätnej väzby k zverejneným projektom.
Čo je to BEPS? Skratka vychádza z anglické jazyka – Base erosion and profit shifting. V materiáloch OECD sa definuje ako stratégie daňového plánovania používané nadnárodnými podnikmi, ktoré využívajú medzery a nesúlad v daňových pravidlách, aby zabránili plateniu dane. OECD tvrdí, že ide o narušenie domáceho základu dane a presun zisku v dôsledku toho, že nadnárodné podniky využívajú medzery a nesúlad medzi daňovými systémami rôznych krajín, ovplyvňuje všetky krajiny. Vyššie spoliehanie sa rozvojových krajín na daň z príjmu právnických osôb znamená, že sú neprimerane postihnuté BEPS.
Podnikanie funguje na medzinárodnej úrovni, takže vlády musia pri riešení problému BEPS a obnovení dôvery v domáce a medzinárodné daňové systémy konať spoločne. Postupy BEPS stoja krajiny ročne stratu 100 – 240 miliárd USD, čo je ekvivalentné 4 – 10% globálnych výnosov z dane z príjmu právnických osôb.
V rámci inkluzívneho rámca OECD / G20 pre BEPS viac ako 135 krajín implementuje 15 akcií zameraných na boj proti daňovým únikom, zlepšenie súdržnosti medzinárodných daňových pravidiel a zabezpečenie transparentnejšieho daňového prostredia.
Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stigliz na stránke Project Snydicate napísal, že ” jednému zvlášť toxickému aspektu globalizácie sa nedostala pozornosť, ktorú si zaslúži: vyhýbanie sa plateniu daní z príjmu právnických osôb. Nadnárodné spoločnosti môžu až príliš ľahko premiestniť svoje sídlo a výrobu do ktorejkoľvek jurisdikcie, ktorá vyberá najnižšie dane. A v niektorých prípadoch nemusia ani presunúť svoje obchodné aktivity, pretože môžu iba zmeniť spôsob, akým „zaúčtujú“ svoje príjmy na papieri.”
S myšlienkou globálnej minimálnej globálnej dane pre americké firmy prišiel v roku 2012 práve poradca Baracka Obamu Joseph Stiglitz. Prezident Barack Obama s ňou vystúpil na Summite lídrov biznisu denníka The Wall Street Journal presne pred siedmimi rokmi 18. novembra 2013. Bolo to v rámci diskusie o plánoch reformy daní z príjmu právnických osôb v USA.
“Pokiaľ ide o nadnárodné spoločnosti a konkurencieschopnosť, hovoríme o zavedení skromnej, ale jasnej globálnej minimálnej dane namiesto množstva neprehľadných zákonov, ktoré povzbudzujú ľudí, aby si nechali peniaze v zahraničí,” uviedol Obama. Podľa jeho názoru by to umožnilo „zbaviť sa kolosálnych výkyvov“ v daňových sadzbách, „ušetriť spoločnostiam peniaze, zvýšiť ich konkurencieschopnosť“ a pri prechode na takýto systém – „dať niektorým ľuďom príležitosť na repatriáciu finančných prostriedkov“, a teda „jednorazovo“ príkaz „pomôcť rodnej krajine“ s financovaním infraštruktúry a niektorých ďalších potrebných projektov. “
Myšlienka globálnej minimálnej dane okamžite vyvolala obavy, že ide o nový medzinárodný mechanizmus, ktorému sa bude musieť americký obchod podriaďovať. Myšlienku globálnej minimálnej dane pre americké spoločnosti konzervatívci v Spojených štátoch okamžite prijali s nepriateľstvom.
Na Slovensku sa problematike globálnej minimálnej dane nikto nevenuje.
