Odpovede Sergeja Lavrova na otázky médií
MOSKVA – Finančné noviny prenášajú exkluzívny preklad odpovedí ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Viktoroviča Lavrova na otázky ruských médií, ktoré poskytol po spoločných rokovania Rady ministrov zahraničných vecí, Rady ministrov obrany a Výboru tajomníkov rád bezpečnosti Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, Dušanbe, 15. septembra 2021.
Pobaltské štáty a Poľsko ostro zareagovali na cvičenie Západ 2021. Vyzvali EÚ a NATO, aby zaujali jednotné odmietavé stanovisko k týmto manévrom. Pamätáme sa však, že samotné krajiny NATO celkom nedávno uskutočnili rozsiahle cvičenia v blízkosti západných hraníc Bieloruska a Ruska. Podľa niektorých dokonca išlo o cvičenia bezprecedentného rozsahu, úplne otvorene namierené proti Rusku označeného za agresora. Ktorá krajina v skutočnosti predstavuje hrozbu a vytvára zbytočné ohniská napätia? Pobaltské krajiny a Poľsko okrem toho obvinili Bielorusko zo spustenia „hybridnej vojny“. Hovoria, že údajne Minsk na tieto účely využíva problém migrantov. Ako hodnotíte takéto obvinenie?
Pokiaľ ide o vojenské cvičenia, ktoré na jednej strane usporadúvajú ozbrojené sily Zväzového štátu Ruska a Bieloruska a na druhej strane NATO, situácia je absolútne jasná. Svojho času bol v dokumente Zakladajúci akt o vzťahoch medzi Ruskom a NATO definovaný pomer ozbrojených síl. V dokumente sa hovorilo, že v mierových časoch sa nesmú na území nových členov NATO trvalo rozmiestňovať nijaké podstatné bojové sily. Táto zásada je dlhodobo porušovaná dvoma spôsobmi. Po prvé, Západ sa kategoricky bráni diskusii o tom, čo sú to podstatné bojové sily. Podľa nás za podstatnú bojovú silu treba považovať príslušne vyzbrojenú brigádu. Chápanie brigády ako základnej bojovej jednotky sa dá spochybniť len ťažko. Druhý prefíkaný krok, ktorý urobil Západ, bol ten, že si v Pobaltí zabezpečil rotačnú trvalú prítomnosť: Kanada, Nemecko a Veľká Británia sa tu po niekoľkých mesiacoch navzájom striedajú. V skutočnosti ide o priame porušenie Zakladajúceho aktu. Výsledkom je, že vojenská infraštruktúra a aktivita NATO sa už dávno nasťahovala na územie nových členov do bezprostrednej blízkosti hraníc Zväzového štátu Bieloruska a Ruskej federácie.
Naše manévre sa konajú na území našich krajín, zatiaľ čo na územiach nových členov NATO sa nacvičujú a realizujú „legendy“, ktoré sú priamo zamerané na rozpútanie agresívnych akcií proti Rusku. V tejto činnosti sú okrem iných zaangažované aj štáty zo zámoria. My sa nachádzame na svojom vlastnom území.
Naši západní kolegovia hrubo porušili rovnováhu, ktorá panovala v čase podpisu dohody Rusko-NATO z 1997. Teraz sa nás pokúšajú presvedčiť, aby sme sa vrátili k modernizácii Viedenského dokumentu o transparentnosti vojenských aktivít, aby bol ešte záväznejší. Viedenský dokument bol však podpísaný (implementuje sa vo verzii, ktorá bola prijatá v roku 2011) v čase určitej rovnováhy síl medzi Ruskou federáciou a NATO na európskom kontinente. Postupy dohodnuté v tomto dokumente zodpovedali uvedenej rovnováhe síl. Západ sa teraz pokúša sprísniť inšpekcie. Nechceme s tým súhlasiť, pretože Západ dramaticky zmenil dosiahnutú rovnováhu. V skutočnosti je
teraz úplne iná situácia. Ak chcú modernizovať Viedenský dokument, treba sa vrátiť na pozície, ktoré obe strany zaujímali na konci 90. rokov, až potom bude možné zabezpečiť transparentnejšiu vzájomnú dôveru Západ odmieta naše argumenty, je presvedčený, že má právo robiť to, čo sa mu zachce napriek všetkému a všetkým. Pred niekoľkými rokmi náš Generálny štáb oficiálne navrhol NATO celú sériu opatrení na budovanie dôvery, jedným z nich bolo súhlasiť s presunutím cvičení na našej strane aj na strane Severoatlantickej aliancie do určitej vzdialenosti od kontaktnej línie. Nasledovalo kategorické odmietnutie. Rovnako vládne neochota dohodnúť sa na vzdialenosti, ktorú by bojové lietadlá a plavidlá Ruska a Severoatlantickej aliancie nemali prekračovať. Nemáme nedostatok dobrej vôle, ale tento návrh “tvrdne” v Severoatlantickej aliancii už dva roky. Kategoricky odmietajú viesť dialóg po vojenskej linke, ktorý bol prerušený “za trest“ po udalostiach na Ukrajine a na Kryme. Sme ochotní viesť dialóg, ale profesionálne, nie emocionálnym, polohysterickým tónom.
Vieme, odkiaľ prišli migranti – z Afganistanu, Iraku a všetkých tých krajín, ktoré rozvrátili naši západní kolegovia. Teraz práve oni zvyšujú
hlas a označujú kroky bieloruskej strany za „hybridnú vojnu“, prípadne používajú aj iné výrazy. Ak Západ nelegálna migrácia tak veľmi vzrušuje, mal by sa upokojiť. Pripomeniem, že prvýkrát sa problém nelegálnej migrácie objavil tak akútne po tom, čo NATO bombardovalo Líbyu a zničilo líbyjskú štátnosť. Líbya sa z krajiny, ktorá bola jednou z najstabilnejších a najviac sociálne prosperujúcich, zmenila na „čiernu dieru“. Začali cez ňu prúdiť na juh do subsaharskej Afriky prúdy teroristov, začali sa vo veľkom pašovať zbrane a drogy. Zoskupenia Al-Káidy a ďalších teroristických organizácií, ktoré sa cez Líbyu dostali do saharsko-sahelského pásma, tam pôsobia a desia tamojšie obyvateľstvo dodnes.
A na sever cez rozbombardovanú Líbyu začali prúdiť nelegálni migranti. Keď si EÚ uvedomila, že táto ťarcha je pre ňu priťažká, začala naliehať na všetkých ostatných, aby zdieľali zodpovednosť za osud týchto migrantov. Lenže my sa nemienime deliť o bremeno zodpovednosti za to, čo sme nielenže nepodporili, ale dokonca odsudzovali. Západ musí pochopiť, že ak bude pokračovať v dobrodružstvách ako iracké a líbyjské, ako aj v ďalších krokoch, ktoré po dvadsiatich rokoch pobytu NATO v Afganistane neviedli k ničomu dobrému, nijako neupokojili tamojšiu situáciu, potom budú ľudia z tých miest, ktoré chcel Západ „urobiť šťastnými“ svojím „demokratickým poslaním“, utekať.
Štátny tajomník USA A. Blinken opäť zdôvodňoval to, k čomu došlo v Afganistane. Vyhlásil, že Afganci nie sú schopní účinne čeliť hrozbám, ich ozbrojené sily to nedokážu a ich vláda na to nemá vôľu. To svedčí o tom, že USA dvadsať rokov školili takú vládu a také ozbrojené sily, ktoré nevedia, ako si plniť svoje povinnosti.
Afganistan má v Šanghajskej organizácii spolupráce štatút pozorovateľa. Avšak na samit z tejto krajiny neprišiel nikto. Nepozvali ich? Alebo nová vláda neposlala svojho zástupcu? Nedávno ste povedali, že to, či Rusko uzná novú afganskú vládu, závisí od toho, ako táto vláda bude plniť svoje sľuby. O aké sľuby ide? Myslíte si, že sa ich snažia plniť?
Afganistan je v Šanghajskej organizácii spolupráce pozorovateľom. Pozorovatelia sú vždy pozývaní na samity Šanghajskej organizácie spolupráce. Tak to bolo aj teraz. Bývalý afganský prezident A. Ghaní v dostatočnom časovom predstihu dostal pozvánku na podujatie, ktoré sa bude zajtra konať v Dušanbe. Keď A. Ghaní opustil svoj post a rozhodol sa pre útek z krajiny, aby ako povedal “zabránil krviprelievaniu”, situácia v Afganistane sa zmenila. Taliban zatiaľ nebol oficiálne uznaný žiadnou krajinou. Každý hovorí, že s nimi treba viesť dialóg o aktuálnych otázkach, predovšetkým o bezpečnosti, dodržiavaní občianskych práv a zabezpečení normálneho fungovania diplomatických misií. Ale s oficiálnym uznaním sa nikto neponáhľa. Talibancom nenanucujeme žiadne podmienky. Sami vyhlásili svoje ciele vrátane záväzku pokračovať v boji proti terorizmu a obchodovaniu s drogami. Ubezpečujú všetkých ostatných, že urobia všetko pre to, aby z územia Afganistanu nevyplývali žiadne hrozby pre susedné krajiny, že nemajú v úmysle destabilizovať susedné štáty a vytvoria inkluzívnu vládu, ktorá bude odrážať celé spektrum afganskej spoločnosti so zachovaním politickej, etnickej a konfesionálnej rovnováhy. Rovnako ako prevažná väčšina krajín sveta sme tento prístup uvítali. Teraz sledujeme, ako bude implementovaný. Uplynulo príliš málo času na vyvodenie konečných záverov. V tejto fáze s nimi udržiavame kontakty týkajúce sa aktuálnych otázok vrátane eliminácie akýchkoľvek rizík pre našich stredoázijských susedov.
Plynovod Severný prúd 2 je dobudovaný, dokumenty boli odovzdané regulačnému úradu. Nemecká strana teraz všetko preveruje. Môžu v tejto fáze krajiny, ktoré nie sú spokojné s plynovodom, prekaziť realizáciu projektu? Vidíte nejaké snahy v tomto smere? Alebo sa mu už vôbec nedá zabrániť?
O tomto plynovode sa už veľa narozprávalo. Koľko kritiky odznelo na jeho adresu, pritom vôbec nevedno že prečo. Kritické slová sa sypú najmä zo strany Spojených štátov, ktoré tvrdia, že plynovod Severný prúd 2 ohrozí energetickú bezpečnosť Európy, hoci tohto projektu sa aktívne zúčastňujú mnohé európske spoločnosti, najmä nemecké, a nemecká vláda mu opakovane vyjadrila svoju podporu. Naši ukrajinskí „priatelia“ sa neustále pokúšajú vybičovať túto tému na úroveň hystérie. Už sa stalo ich zvykom žobrať niečo od Západu. Myslia si, že Severný prúd 2 treba zastaviť. Ak sa to nepodarí, mala by im byť poskytnutá finančná kompenzácia. Navrhujú zmluvne zakotviť, že ak Rusko počas prevádzky niečo so Severným prúdom 2 “urobí”, bude sa musieť za to zodpovedať. Žiadajú o prijatie do NATO, #Európskej únie. Hovoria, že sú už dávno pripravení a netreba vymýšľať nijaké politické zámienky. Drankajú a drankajú. Krajina by azda mala mať nejakú dôstojnosť. Ukrajinský národ s bohatou históriou si zaslúži, aby bol tvorcom a nie prosebníkom s neustále natiahnutou rukou.
Všetky práce na Severnom prúde 2 sú ukončené. Teraz prebieha proces získania potrebných povolení od nemeckého regulačného úradu. Podľa nemeckej legislatívy tento proces nebude rýchly, môže trvať až 4 mesiace. Predpokladá sa začiatok roku 2022. Nepochybujem, že snahy o prekazenie plynovodu budú pokračovať aj naďalej.
Najzúrivejšie proti plynovodu bojuje agresívna menšina, teda pobaltské štáty, Poľsko (z pochopiteľných dôvodov) a niekoľko ďalších členských štátov Európskej únie, ktorými hýbu protiruské motívy. Opäť som sa raz presvedčil, že celá politika Európskej únie sa snaží prispôsobiť názorom, gustu a manierom tejto rusofóbskej menšiny.
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné záležitosti J. Borrell nedávno vystúpil s prejavom, v ktorom vyhlásil, že Európska únia sa musí zhovárať s Ruskom jednohlasne, a že Rusko nestojí o dialóg s Európskou úniou, ale chce komunikovať s jednotlivými členskými štátmi, a že Európska únia musí dosiahnuť, aby všetky členské štáty požadovali od Ruska vedenie dialógu výlučne s Európskou úniou. Je to úplne šokujúca logika, pretože nie my sme zničili celú architektúru vzťahov, ktoré existovali medzi nami a Bruselom: samity, stretnutia predsedov vlád, takmer dvadsať sektorových dialógov, štyri plány na vytvorenie štyroch spoločných priestorov, bezvízový dialóg a mnoho ďalších.
Toto všetko zničila Európska únia. V situácii, keď EÚ nechce nič z toho obnoviť, nebudeme sedieť a čakať, kým niekto z nich zmení svoje „gusto“. Budeme komunikovať s tými, ktorí prejavia ochotu. Ak by sme sa riadili touto logikou, ak by sme ju podrobili analýze (nikto by nemal rozhodovať o svojich vlastných záležitostiach s Ruskom sám, ale iba prostredníctvom Európskej únie), môže to naznačovať, že v Bruseli chcú niektorí ľudia nanútiť postoj agresívnej menšiny k Severnému prúdu 2 všetkým ostatným. Uvidíme.
Nedávno bol na Ministerstvo zahraničných vecí Ruska predvolaný veľvyslanec Spojených štátov v Moskve J. Sullivan. Boli mu predložené dôkazy o zasahovaní USA do našich volieb. Aké konkrétne fakty mu boli vytýkané? Nasledovala nejaká reakcia prostredníctvom diplomatických kanálov? Skončilo sa spomínané zasahovanie?
Konkrétne fakty podrobne rozoberať nebudem. Týkali sa toho, že rad západných internetových platforiem odmietol odstraňovať zakázaný obsah. Americkému veľvyslancovi boli poskytnuté konkrétne údaje. Sľúbil, že ich preverí, hoci zároveň dodal, že americká strana nevie o tom, že by niekto porušoval ruskú legislatívu. Ale údaje sme mu odovzdali. Sú dosť závažné.
Čakáme na odpoveď od našich amerických kolegov, prečo k niečomu takému dochádza. V určitom štádiu Američania vyhlásili, že internetové spoločnosti a zdroje sú nezávislé, nie sú podriadené štátu. Musia sa však riadiť zákonmi Ruskej federácie. Máme dôvod domnievať sa, že americký štát nie je v tejto konkrétnej záležitosti úplne bezmocný.
