NR SR: návrh zákona o nezaslúžených benefitoch je v rozpore aj s Listinou základných práv a slobôd

BRATISLAVA – Návrh zákona o nezaslúžených benefitoch je v rozpore s Listinou základných práv a slobôd. Podľa neho by sa roky, ktoré odpracovali ako zamestnanci silových rezortov, alebo najvyššieho vedenia Komunistickej strany Československa nezapočítavali do výpočtu dôchodku.

Pozrime sa na znenie prvých troch článkov.

“Čl. 1

Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Čl. 2

(1) Štát je založený na demokratických hodnotách a nesmie sa viazať ani na výlučnú ideológiu ani na náboženské vyznanie.

(2) Štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom ktorý ustanoví zákon.

(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Čl. 3

1) Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(2) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.

(3) Nikomu nemožno spôsobiť ujmu na právach pre uplatňovanie jeho základných práv a slobôd.”

Zákon navrhovaný skupinou poslancov je v rozpore s tretím článkom Základnej listy práv a slobôd. Základné práva nemôžu byť obmedzené na základe politického zmýšľania.

Listina základných práv a slobôd bola prijatá 9. januára 1991. Prijal ju vtedajší československý parlament. V jej preambule sa píše: “Federálne zhromaždenie na základe návrhov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady, uznávajúc neporušiteľnosť prirodzených práv človeka, práv občana a zvrchovanosť zákona, nadväzujúc na všeobecne uznávané hodnoty ľudstva a na demokratické a samosprávne tradície našich národov, nezabúdajúc na trpké skúsenosti z čias, keď ľudské práva a základné slobody boli v našej vlasti potláčané, vkladajúc nádeje na zabezpečenie týchto práv do spoločného úsilia všetkých slobodných národov, vychádzajúc z práva českého národa a slovenského národa na sebaurčenie, pripomínajúc svoj podiel zodpovednosti voči budúcim generáciám za osud všetkého života na Zemi, a vyjadrujúc vôľu, aby sa Česká a Slovenská Federatívna Republika dôstojne zaradila medzi štáty, ktoré tieto hodnoty ctia, uznieslo sa na tejto Listine základných práv a slobôd.”

Listina vychádzala predovšetkým z Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (1966), Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966), Európskej konvencie o ochrane práv človeka a základných slobodách (1950), Európskej sociálnej charty, ale aj z československej ústavy z roku 1920 a rakúskej ústavnej úpravy z roku 1867. Charta bola prijatá ešte za čias federálneho Československa a bola pôvodne nesená ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., ktorý Charte zaisťoval nadústavný charakter.

Ponaučenie pre kresťanov: “Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení. Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou budete merať vy, takou sa  nameria aj vám”. (Lukáš 6, 37-38).

Predkladateľka zákona Anna Andrejuvová o sebe napísala: “Rodená východniarka, ktorá vyrastala vo Svidníku a v Bardejove. Vyštudovala politológiu a právo. Do tímu OĽANO prišla z hnutia NOVA spolu s Gáborom Grendelom a Danielom Lipšicom. Okrem oblastí bezpečnosti a spravodlivosti sa venuje témam slobody. Ochrana života nenarodených detí, podpora rodín a dôstojnosť v starobe sú podľa nej oblasti s veľkými medzerami, kde sa dá mnohé vylepšiť. Súčasne pôsobí ako dobrovoľníčka Národného pochodu za život.”

Máme sa v 21. storočí báť o slobodu? Pýta sa pani poslankyňa, Následne odpovedá sama sebe. “Sloboda dnes začína byť v obmedzovaná. Tento trend prichádza paradoxne z EÚ, napríklad v oblasti slobody prejavu, slobody vierovyznania, výchovy detí alebo obmedzenia legálnej držby zbrane. Slobodu si musíme neustále brániť.”

Anna Andrejuvová je členkou politickej strany NOVA Daniela Lipšica. Jeho mama pracovala na sekretariáte Kresťansko-demokratického hnutia (KDH) keď bol predsedom Ján Čarnogurský.

Jozef Andrejuv bol poslancom mestského zastupiteľstva v Bardejove. Bol vedúcim predstaviteľom KDH v Bardejove. V roku 2011 bol vedúcim oddelenia pohrebísk podniku Bardejovský podnik služieb BAPOS, mestský podnik. Ako jeden z troch manažérov podniku podpísal zmluvu o dlhodobom nájme cintorínu v Bardejove súkromnej podnikateľke.

Finančné noviny nemajú informácie o tom, že by akákoľvek vláda v Európskej únii obmedzovala slobodu viery a slobodu náboženského vyznania.