Nórsky štátny fond spravuje 1 346 mld. USD

OSLO – Sto najväčších štátnych fondov blahobytu celkom spravuje majetok v hodnote 9 143 006 162 188, teda 9, 1 biliónov USD. 

Najväčším na trhu fondov štátneho bohatstva je nórsky štátny fond. Spravuje 1 346 ml. USD. Norway Government Pension Fund Global vznikol v roku 1967 ako menší investičný fond. Súčasnú podobu získal v roku 1990. Vyplýva to z údajov Sovereign Fund Institute.

Štátny investičný fond, alebo štátny fond blahobytu (Sovereign Whealth Fund – SWF) je verejný investičný fond, ktorého finančný majetok zahŕňa akcie, dlhopisy, majetok, drahé kovy a ďalšie finančné nástroje.

Pojem štátny investičný fond prvýkrát použil v roku 2005 Andrew Rozanov v článku „Kto vlastní bohatstvo národov?“ v Central Banking Journal, pôvodne používaný na opis prechodu od tradičnej správy rezerv k správe štátneho bohatstva, a od tej doby sa vo veľkom používa na označenie kúpnej sily štátov.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa rastu štátnych investičných fondov venujú veľkú pozornosť vlády mnohých krajín krajín, v ktorých štátne investičné fondy iných krajín pôsobia.

Desať najväčších štátnych fondov blahobytu

1. Nórsky štátny dôchodkový fond $1,364,130,000,000 SWF Európa
2. Čínska investičná korporácia $1,222,307,000,000 SWF Ázia
3. Kuvajtský investičný úrad $692,900,000,000 SWF Blízky východ
4. Investičný úrad Abu Dhabi $649,175,654,400 SWF Blízky východ
5. Investičné portfólio menového úradu Hong Kongu $580,535,000,000 SWF Ázia
6. Singapursky štátny fond $545,000,000,000 SWF Ázia
7. Temasek Holdings $484,441,000,000 SWF Ázia
8. National Council for Social Security Fund $447,358,000,000 SWF Ázia
9. Verejný investičný fond Saudskej Arábie $430,000,000,000 SWF Blízky východ
10. Investičná spoločnosť Dubaja $302,326,000,000 SWF Blízky východ

Prameň: SWF Institute.

Nárast aktív štátnych investičných fondov môže mať významný vplyv na niektoré akciové trhy. Niektoré krajiny majú obavy, že zahraničné investície štátnych investičných fondov vyvolávajú otázky národnej bezpečnosti, pretože účelom investícií môže byť získanie kontroly nad strategicky dôležitými odvetviami, a teda získanie politických ziskov, nie finančných.

Tieto obavy viedli EÚ k tomu, aby zvážila použitie „zlatých akcií“ na zablokovanie určitých zahraničných investícií. Je to napríklad maďarská rafinérska spoločnosť, ktorá vlastní Slovnaft.

Túto stratégiu však EÚ odmietla z obavy pred vzkriesením medzinárodného protekcionizmu. V USA sa týmito obavami zaoberal dodatok k zákonu Exxon-Florio o zahraničnom obchode a konkurencieschopnosti z roku 1988 a o všetkých otázkach rozhoduje Výbor pre zahraničné investície v USA.

Nepriehľadnosť štátnych investičných fondov je tiež problémom pre investorov a regulačné orgány. Napríklad veľkosť a zdroje tvorby fondov, investičné ciele, interný audit, zverejnenia spriaznených osôb a vlastníctvo fondov súkromného kapitálu. Mnohé z týchto obáv sa zaoberali zásadami Santiaga MMF, ktoré stanovili spoločné normy transparentnosti, nezávislosti a správy. Štátne investičné fondy sú heterogénne, na rozdiel od centrálnych bánk alebo vládnych penzijných fondov. Napriek tomu, že majú množstvo spoločných zaujímavých a jedinečných vlastností. To z nich robí špeciálne a potenciálne hodnotné nástroje na dosiahnutie konkrétnych makroekonomických cieľov.