Kalendár pôsobí na dianie na kapitálovom trhu

Je všeobecne známe, že nálada na kapitálovom trhu sa mení tak, ako trucovanie žien. Na trhu prehrali aj najznámejší hráči, ktorí sa snažili spoznať tendencie, aby kúpili cenné papiere keď je ich cena na dne, a predali ich keď je ich vrchole. Pri pokusoch presne odhadnúť nasledovný obrat na trhu, strácali renomé najznámejšie analytické mozgy. Vyprovokovali však veľa anekdot o „užitočnej a nevďačnej“ činnosti. Práca analytikov sa často porovnávala s meteorológmi. Prinieslo to svoje plody.

SEZÓNNE FAKTORY

 Experti mnoho rokov pozorujú správanie sa a chytráctva trhu s cenných papierov. Počas pozorovania prišli k záveru, že sezónne faktory môžu mať vplyv na trh. Javu, pri ktorom sa dá predpovedať trhu v konkrétnom období určité správanie, dali pomenovanie „kalendárny efekt“. Napríklad analytici sledovali vývoj dynamiky trhov počas niekoľkých desaťročí a prišli k záveru, že na jeseň padajú nielen listy stromov, ale aj ceny akcií. Za najhorší mesiac na kapitálovom trhu sa tradične považuje september.

Bez ohľadu na to, že burzoví hráči sú vystavovaní veľkému psychologickému napätiu a stresu. Často strácajú nervy. Málo kto obviňuje slnečnú aktivitu z toho, že v určitých momentoch vo veľkom predávajú cenné papiere. Vysvetlenie je veľmi jednoduché. Väčšina firiem na vyspelých kapitálových trhoch zverejňuje správy o hospodárení v januári, apríli, júli a októbri. Tie firmy, ktoré pochybujú o schopnosti naplniť očakávania analytikov a investorov a pokúšajú sa pripraviť trh na nepríjemné správy, už pred zverejnením výsledkov hospodárenia zverejňujú informácie o tom, že ich štvrťročné výsledky budú horšie ako predchádzajúce prognózy a očakávania. Tieto správy sa dostávajú na trh asi mesiac pred zverejnením oficiálnych výsledkov. Býva to väčšinou v decembri, marci, júni a septembri.

Investori, ktorí sú zvyknutí rozmýšľať v širších súvislostiach, prenášajú svoje rozčarovanie na celý sektor. Je to logické. Zhoršenie trhovej konjunktúry, ktoré podmienilo zníženie príjmov jednej firmy, určite nemohlo neobísť väčšinu firiem v tom istom sektore. Záchranou pred prepadom celého sektora na kapitálom trhu, sú správy firiem, ktorým sa podarilo zachovať si dobré hospodárske výsledky. Tie väčšinou zverejňujú správy o tom, že ich pozíciu sa im podarilo udržať. Tým si súčasne zvyšujú cenu akcií na trhu. Ak je týchto firiem málo, bez ohľadu na ne výkonnosť celého sektora na trhu klesá. Niektorí inštitucionálni investori vedia o tejto zákonitosti a peniaze klientov zhromaždené na účtoch používajú práve v čase keď je určitý sektor na dne. Je to v čase keď firmy zverejňujú štvrťročné výsledky hospodárenia. Akcie niektorých firiem sú vtedy dostupné za minimálne ceny.

PROGNÓZY

Mesiac september je prelomový preto, alebo analytici stihli zhromaždiť dostatočné množstvo informácií potrebných na to, aby mohli predpovedať celoročné hospodárenia firiem, s ktorých akciami sa obchoduje na burze. Vtedy sa spúšťa mechanizmus zvýšenia, alebo zníženia ratingov. Experti odporúčajú investorom využiť september na to, aby realizovali straty a tým si znížili daňový základ a nečakali na koniec roka.

Jar na kapitálovom trhu často prichádza už v čase keď ešte ani len nevidieť snežienky. Je to už v januári. Takzvaný „januárový efekt“, pro ktorom trhu poukazuje na tendenciu rastu sa s najväčšou intenzitou prejavuje vo vzťahu k spoločnostiam s malou kapitalizáciou a tiež k podhodnoteným firmám. Experti majú rôzne názory na určenie príčin tohto javu. Ja pravdepodobné, že má skôr fundamentálne príčiny ako psychologický pôvod. Januárový rast trhu sa môže spájať aj s vystúpeniami analytikov, ktorí predpokladajú rast trhu. Druhou príčinou rastu akcií v januári je aj to, že v decembri prichádza k veľkým predajom akcií. Príčinou toho je zníženie daňového základu. Investori využívajú straty, ktoré majú pri predaji akcií, ktorých ceny klesli na to, aby znížili veľkosť zisku, ktorý sa zdaňuje. V ďalšom roku zisk opäť investujú na kapitálovom trhu. V dôsledku toho vzniká januárový efekt. Tretie vysvetlenie pozostáva v tom, že investori si počas väčšej časti roka nevšímali akcie menších firiem, začiatkom roka robia revíziu svojich investícií a často ich podstatne menia.

PRELOM ROKOV

Existuje ešte jedna predpokladaná príčina podobného správania inštitucionálnych investorov. Nákupmi sa snažia zlepšiť charakteristiky spravovaných fondov. Prečo? Príčina je jednoduchá. Chcú si vylepšiť reputáciu pred investormi. Kvôli tomu portfólioví investori predávajú v decembri akcie menej známych firiem a v januári ich znovu nakupujú.

Je samozrejmé, že trend rastu sa v januári prejavuje v rôznych rokoch s rôznou intenzitou. V niektorých rokoch sa neprejavuje vôbec. Stačí si spomenúť na január 1981, ktorý bol z hľadiska rastu akcií veľmi slabým rokom. Po ňom nasledoval v druhom štvrťroku veľmi veľký rast. V deväťdesiatych rokoch boli niektoré januárové výsledky horšie ako v decembri.  V roku 1975 sa v januári začal pokles, ktorý priniesol dvojročnú „medvediu“ náladu na trhu. Krach v roku 1962 sa začal zo slabého januára. Ešte predtým v roku 1960 sa január stal začiatkom mierneho poklesu trhu.

Tu prechádzame k nasledovnej zákonitosti. Prognózy o vývoji trhu počas celého roka sa často konštruujú podľa toho ako sa vyvíja v januári. Efektívnosť týchto prognóz sa podobá na príslovie: „Ako na Nový rok, tak po celý rok.“ To má vzťah k osobnému životu a nie ku kapitálovému trhu.

 

POBOSOROVANÝ PIATOK

V posledných desaťročiach si experti všimli ešte jednu zaujímavú tendenciu. Každý piatok o trinástej hodine, nezávisle od denného obratu na trhu a situácie v prvej polovici burzovej seansy, akcie cenných papierov začínajú klesať. Experti to vysvetľujú tým, obchodníci, ktorí obchodujú s akciami, ktoré si kúpili na pôžičku, práve pre víkendom realizujú zisky. Protichodná situácia nastáva v pondelok dopoludnia, keď makléri opäť nakupujú akcie. To vedie k rastu cien v prvej polovici pondelňajšej burzovej seansy.

Podľa niektorých hodnotení, za desať rokov od roku 1990 do roku 2000 rast akcií v pondelok bol väčší ako v spolu vzatých ostatných štyroch dňoch týždňa. Niet sa čomu diviť. Ak je piatok relatívne živým dňom na trhu, vzniká potreba požiadať o pomoc temné sily. Každý tretí piatok posledného mesiaca štvrťrok sa zvykne nazývať „Triple witching day“ alebo Slovensky – trojnásobne pobosorovaný deň.

V tento deň sa končí splatnosť väčšiny termínovaných a opčných kontraktov na akcie a indexy.. Termínovaný kontrakt predpokladá dohodu o tom, že po určitom čase kupujúci povinne kúpi aktívum za vopred dohodnutú sumu. Opčné kontrakty sú zmluvou o budúcej zmluve na kúpu, alebo predaj určitého aktíva za vopred dohodnutú (opčnú) prémiu. Kupujúci nemusí kúpiť, predávajúci musí predať. Ak sa aktívum nekúpi prémia prepadá v prospech predávajúceho. V čase keď sa na kapitálovom trhu uplatňujú termínované kontrakty a opcie prudko stúpajú objemy obchodov a stúpa premenlivosť trhu.

KONIEC MESIACA

Existuje ešte jeden dôvod pre rast akcií v posledné dni jedného mesiaca a následným poklesom začiatkom nasledujúceho mesiaca.  Čiastočne je tento stav trhu vyprovokovaný portfóliovými manažérmi. Skôr ako poskytnú klientom informáciu o hodnote cenných papierov vo fonde, ktorý si kúpili, snažia sa ovplyvniť trh tak, aby sa dostal do súlade so zámermi, ktoré sú v prospekte toho, ktorého fondu. Veľmi jasne sa tento faktor prejavuje koncom štvrťroka a ešte viac koncom roka. Správanie sa manažérov v spomínané dni dostalo pomenovanie Windows dressing – Skrášlenie vitrín.

Druhou, možno oveľa podstatnejšou, príčinou rastu cien akcií a iných cenných papierov na trhu, je zvyšovanie prílevu finančných prostriedkov  na trhu. Správcovia fondov, investičné banky ale aj poisťovacie spoločnosti, majú tendenciu koncom mesiaca upravovať svoje bilancie a kvôli tomu investujú voľné finančné prostriedky na trhu.

Prílev čerstvých peňazí na kapitálový trh podporuje rast cien akcií, ktoré o niekoľko dní klesajú. V strede deväťdesiatych rokov sa dala pozorovať tendencia prílevu finančných prostriedkov na trhu v druhej polovici mesiaca. Vtedy správcovia dôchodkových účtov zriadených podľa paragrafu 401 (k) investovali peniaze ľudí sporiacich si na dôchodok.

Investovanie na akciovom koncom roka si vyžaduje mimoriadnu opatrnosť. Na jednej strane november, december ale aj január sú mesiacmi kedy najviac stúpajú ceny. Je to súčasne aj obdobia predaja cenných papierov kvôli optimalizácii daňového základu. V tomto čase prichádzajú na trh čerstvé peniaze, lebo väčšina firiem zverejňuje výsledky hospodárenia alebo ich krátkodobé predpovede.

Podľa štatistík rast celého trhu od novembra po apríl v priemere prevyšuje rast trhu od mája do októbra. Je to kvôli oslabeniu ekonomických aktivít v letných mesiacoch, ktorému sa zvykne hovoriť letný spánok. Avšak v poslednom štvrťroku sú najväčšie výkyvy na trhu. Na jeseň pripadajú aj tri najväčšie prepady trh v histórii kapitálových trhov v rokoch 1929, 1981 a 1984.

Príčinou veľkého kolísania v októbri sú operácie podielových fondov, ktoré chcú koncom finančného roka realizovať straty. Finančný rok väčšiny podielových fondov sa končí 31. októbra. Neurčitosť na trhu na jeseň rastie aj v súvislosti s tým, že väčšina firiem zverejňuje štvrťročné výsledky hospodárenia, ale aj voľby.

Vzniká prirodzená otázka. Ako dôverovať kalendárovým efektom pri plánovaní obchodných operácií? Dá sa im dôverovať, ale treba si zachovať veľkú mieru opatrnosti, pretože hoci sú spomínané faktory overené časom, tak ako všetky všeobecne platné pravidlá majú svoje výnimky.

Okrem toho nikdy netreba zabúdať na pravdepodobnosť toho, že trh ovplyvní neočakávaná udalosť. Napríklad určitá krajina prestane splácať štátny dlh, vypukne vojenský konflikt, energetická kríza alebo niečo podobné.

Treba brať aj do úvahy to, že ak sa niekto pokúša o dodatočný zisk vďaka termínovaným kontraktom, alebo opciám, nemusí dosiahnuť očakávané výsledky. Dôvod je jednoduchý. Opčné prémie a poplatky za nákup kontraktov tohto typu môžu prevýšiť zisk z obchodovania. Výber investičnej stratégie na základe kalendárnych efektov môže byť aj úspešný. Zlom väz!