Európsky systém obchodovania s emisiami

Základnú myšlienku obchodovania kvótami emisií skleníkových plynov, teda plynov vyvolávajúcich skleníkový efekt, prišiel kanadský ekonóm John H. Dales (Pollution, Property
and Prices, University of Toronto Press,1968). Skleníkový efekt vyvoláva zvýšenie teplotynižších vrstiev atmosféry v porovnaní s efektívnou teplotou tepelného vylučovania planéty, ktoré sa dá pozorovať z kozmu. S emisiami skleníkových plynov sa obchoduje na základe Kjótskeho protokolu.

Kjótsky protokol je prvou globálnou dohodou o ochrane životného prostredia, ktorý je založený na trhovom mechanizme – mechanizme medzinárodného obchodovania kvótami na emisie skleníkových plynov. Prvé obdobie realizácie protokolu bolo od 1. Januára 2008 do 31. decembra 2012. Očakáva sa, že by ho mala vymeniť nová dohoda. Krajiny zaradené do
prílohy Protokolu pre seba definovali kvantitatívne záväzky obmedzenia, alebo zníženia emisí skleníkových plynov. Sumárny objem zníženia by mal byť v porovnaní s rokom 1990 o 5,2%. Základné záväzky prijali tieto priemyselné krajiny: EÚ o 8%, USA o 7%, Japonsko a Kanada o 6%, krajiny strednej a východnej Európy vrátane pobaltských štátov v priemere o 8%, v roku 2005  .

Európsky systém obchodovania s emisnými kvótam sa začal v roku 2005 na dodnes je jedným z najväčších systémov na svete. Týka sa približne 40% objemu skleníkových plynov
v Európskej únii a 6% svetového objemu skelníkových plynov. Na obchodovaní s kvótami sa zúčastnili podniky z 31 krajín, všetky krajiny EÚ, Chorvátsko, Island, Nórsko a Lichtenštajnsko. Krajiny EÚ  v rámci prvého obdobia platnosti Kjótskeho protokolu mali povinnosť znížiť emisie o 8%-v porovnaní s úrovňou v roku 1990 , vytvoriť jednotný Európsky systém obchodovania s kvótami. Najprv mal tento systém len pomáhať splniť európsky krajinám svoje záväzky v znížení emisií, ale neskôr sa stal nástrojom splnenia medzinárodných záväzkov a dôležitým nástrojom národnej a regionálnej ekologickej politiky.

Zmenšenie emisií

Cieľom Európskeho systému obchodovania s kvótami skleníkových plynov je do roku 2020 zmenšenie emisií o 21%. Splnenie daného cieľa sa predpokladá v niekoľkých fázach
(etapách): Fáza 1 (testovacia) sa realizovala v rokoch 2005 – 2007, Fáza 2 – v rokoch 2008 – 2012, a Fáza 3 sa naplánovala na roky 2013 – 2020. Období realizácie Fázy 1 sa strop emisií určoval objemom 2181miliónov ton CO2 ročne. Počas realizácie Fázy 2 bol strop emisií 2083 mil. ton CO2 ročne. Ak berieme do úvahy to, že počas Fázy 2 sa do programu zapojili ešte dve krajiny, povolený objem emisií pre podniky z krajín zúčastňujúcich sa programu od samotného začiatku je 1909 mil. ton emisií . Strop emisií na začiatku Fázy 3 predstavoval 2039 mil. ton CO2. Na rozdiel od predchádzajúcich fáz tento strop sa bude každoročne zmenšovať o 1,74%.

Počas troch etáp, ktoré sa týkajú zníženia emisií len CO2, ale od roku 2013 sa predpokladá rozšíriť systém obchodovania s kvótami o oxid dusičitý (NO2) , kyselina adipová
((CH2)4(COOH)2), glyoxal, kyselina glyoxalová, a tiež na perfluorokarbóny, ktoré vznikajú pri výrobe hliníka1. Okrem iného, kedysi sa program týkal rôznych priemyselných odvetví, teplární elektrární, podniky zamerané na očisťovanie znečistenia od ropných produktov, taviace koksové pece, podniky vyrábajúce železo a oceľ, cement, sklo, vápno, tehly,
keramiku, papier a kartón, ako aj podniky vyrábajúce kyseliny a organickú chémiu. V tretej fáze by mali kvóty dostať aj podniky leteckej dopravy, ktorá je druhým priemyselným
odvetvím z hľadiska emisií po energetickom priemysle. Podľa prepočtov z roku 2008 letecká doprava zodpovedná za 4% celkového objemu emisií CO2 vďaka spaľovaniu
leteckého benzínu v Európskej únii, ale súčasne za 13% emisií v dopravnom sektore  Európskej únie. Avšak poľnohospodárstvo a lesný priemysel zostávajú bokom od
prideľovania kvót emisií a podnikov, ktoré generujú menej ako 10 000 ton CO2 ročne. Programu sa nemôžu zúčastňovať pokiaľ neurobia alternatívne kroky, ktorými znížia
emisie.

Obchodujú podniky

V rámci Európskeho systému obchodovania s kvótami obchodujú podniky, ktoré generujú emisie.O iných podmienkach sa nehovorí. Zatiaľ sa nepredpokladá využitie výfukových plynov v danom programe. V prvej etape sa kvóty prideľovali bezplatne, podniky za ne nič neplatili. To je podstatný rozdiel medzi trhom s kvótami a trhom s finančnými
aktívami. Finančné aktíva sa upisujú na primárnom trhu, teda investor musí za ne zaplatiť reálne finančné prostriedky a následne ich môže predať na sekundárnom trhu.

Certifikáty zastupujúce emisie boli pridelené podnikom bezplatne. Dokonca v druhej etape sa nepodali úplne prejsť na systém rozdeľovania kvót na základe aukcií. V Európskej
únii bolo týmto spôsobom rozdelených približne 4% zo všetkých kvót. Od roku 2013 bude rozdeľovanie všetkých kvót prostredníctvom aukcie povinné pre
všetky energetické podniky vyrábajúce elektrickú energiu v Európskej únii. Úplný precho na aukčnú formu distribúcie kvót sa predpokladá v roku 2020. Výnimkou môžu byť odvetvia, ktoré sú najciteľnejšie z toho hľadiska, že môžu byť premiestnené mimo Európskej únie. Pre ne budú definované maximálne objemy emisií. Tie budú definované ako 10 % emisií ekologicky najefektívnejších podnikov v danom odvetví.

Kvôli tomu, že všetky krajiny Európskej únie majú svoje vlastné záväzky týkajúce sa zníženia emisií podľa Kjótskeho protokolu, mnohým podnikom dovolili využiť pružné
mechanizmy Kjótskeho protokolu a realizovať projekty v iných krajinách a dostávať za ne CER a ERU. Pretože dodatočné povolenia na emisie zväčšujú trop emisií a vnášajú nejasnosť do výsledkov programu, ale aj kvôli tomu, že sa skončila platnosť prvej etapy Kjótskeho protokolu v roku 2012, použitie daných medzinárodných kvót na emisie bude obmedzené.

Nikto nie je neomylný

Ak za celý čas Fázy 2 bolo povolené použiť 1 400 miliónov ton CER a ERU, čo predstavuje 13% prebytočných v porovnaní s celkovým objemom rozdeľovaných kvót, v období v rokoch 2008 až 2020, povolené medzinárodné kvóty na emisie nemôžu prevýšiť o dodatočných 6% v porovnaní s priemerným objemom umiestnenia kvót. Európsky systém obchodovania kvótami na emisie skleníkových plynov bola prvou iniciatívou veľkého rozsahu na základe obchodovania s kvótami. Preto chyby a problémy v prvej etape realizácie daného systému nemohli nevzniknúť. Pochopenie toho ako sa dajú použiť získané skúsenosti a zabrániť negatívnym efektom v budúcnosti sú základom pre
ďalšie úspešné fungovanie systému.
Hlavný problém, na ktorý narazili konštruktéri Európskeho systému obchodovania s kvótami skleníkových plynov, ktorá mohla byť hlavným dôvodom pre kritiku daného
systému, pozostávala v nadhodnotenom objeme umiestňovaných kvót v prvej etape. Kvôli nedostatku údajov o reálnych emisiách skleníkových plynov v čase primárneho umiestnenia kvót v roku 2005 konštruktéri systému sa spoľahli na údaje, ktoré poskytli samotné podniky.

To umožnilo účastníkom programu poskytnúť údaje, ktoré boli nadhodnotené a zohľadňovali to, že v budúcnosti budú tieto podniky rásť a obmedzenia emisií budú vyššie.
Výsledkom toho bolo to, že podniky dostali kvóty na emisie v objeme 2080 miliónov ton CO2, a súčasne ich reálne emisie boli 2020 miliónov ton.
.
V apríli 2006 začalo byť jasné, že na trhu sa umiestnilo o 4% viac kvót ako bol reálny objem emisií. Preto v súlade s prudkým poklesom dopytu po certifikátoch, cena prakticky
klesla na nulu. Tomuto poklesu by sa dalo zabrániť ak by sa kvóty v prvej fázy dali zachovať a preniesť do ďalších období. Kvóty boli anulované a nepreniesli sa do budúcich obodbí
obchodovania. Autori Európskeho systému si uvedomili, že tvrdenie o znížení emisií o 8% v porovnaní s rokom 1990 v období 2008 – 2012 je nadhodnotené. Preto sa daný nástroj
prestal používať.

Cena nula

Ak by sa podnikom dovolilo zachovať si nadbytočné certifikáty z rokov 2005 až 2007, nemalo by to vplyv na kolísanie ceny a cena by sa neznížila na nulu. To by však súčasne
neumožnilo splnenie záväzkov podľa Kjótskeho protokolu.  Ukázalo sa, že problém je možné postupne riešiť cestou zníženia stropu emisií v etape 2 a etape 3, ale aj zmenou metódy definovania stropu emisií: zber neoverených údajov bol nahradený zberom overených historických údajov. Okrem iného od začiatku fázy 3 sa bude
strop emisií pre energetický a priemyselný sektor bude definovať na základe 10% najefektívnejších podnikov v sektore.
.
Dá sa teda konštatovať, že vysoká volatilita cien bola vyvolaná nadmernou distribúciou kvót v európskom systéme obchodovania. V roku 2005 začiatkom roka cena na európske kvóty stúpla 1,5 násobne, potom trojnásobne poklesla, a po apríli 2006 sa znížila prakticky na nulu.

Kvôli zníženiu volatility (výkyvom cien) je od roku 2008 dovolené zachovať si kvóty pre  budúce obdobia, čo sa prejavilo v zmäkčení skokov pri raste a poklese cien. Avšak cena na
európske kvóty emisií je ešte stále závislá od akýchkoľvek správ o reálnom stave emisií. Ako ukazuje jeden z posledných príkladov z apríla 2012, cena na kvóty v jeden deň klesla
o 11%. Bola to reakcia na správu o tom, že emisie v Európskej únii boli nižšie v porovnaní s deklarovaným očakávaným objemom26.V minulom roku cena kvóty v prvom polroku
oscilovala medzi hodnotou 2 – 3 eura za tonu a Slovensko predalo svoje kvóty priamo za 0,83 EUR.

Môžeme konštatovať, že napriek vyššie uvedeným opatreniam cena kvót kolíše a nepostačuje pre stimuláciu dlhodobých investícií do technológií s nízkymi emisiami  skleníkových plynov.28 Na druhej strane, ak je cena na emisie kvôli sprísneniu stropu emisi stúpne napríklad na hypotetických 30 euro za tonu ako to bolo začiatkom roku 2005, môže to viesť k zníženiu objemov výroby, zhoršeniu ekonomickej situácie v čase svetovej ekonomickej a finančnej krízy, ktorý v Európskej únii neutícha, alebo môže viesť k premiestneniu výroby do iných častí sveta. Preto sa v Európskej komisii a na pôde jej podriadených inštitúcií diskutovalo o možnosti anulovania časti kvót na emisie skleníkových plynov kvôli tomu, aby sa podporil rast ceny.

Opatrenia Európskej komisie predpokladajú, že ak by cena bola veľmi vysoká, tá časť emisií, ktorá bola suspendovaná by sa vrátila na trh a týmto by sa znížil ekonomický tlak
programu na podniky. O týchto opatreniach sa veľmi diskutuje a majú tak zástancov, ako aj protivníkov Intervencia na trhu kvót emisií môže vždy viesť k nejednoznačnej reakcii zo strany účastníkov trhu. Rozhodnutia o vyradení určitého množstva kvót emisií z trhu, alebo o jeho opätovnom zaradení na trh môže viesť k nedôvere, alebo váhaniu účastníkov trhu, ale súčasne môže vytvárať predpoklad pre politicky motivované rozhodnutia.

Pokusy o suspendovanie

V apríli 2013 Európsky parlament zamietol návrh o suspendovaní 900 mil. ton emisných kvót, ale existuje možnosť realizácie tohto zámeru pokiaľ sa oslabí odpor
podnikateľskej sféry. Okrem toho sa diskutuje o ďalších opatreniach. Medzi ne patrí diskusia o určení cenového pásma s najnižšou a najvyššou cenou, ale aj diskusia o vytvorení
takzvanej banky (v zmysle zásobníka) kvót emisií kvót na skleníkové plyny. O spomínaných opatreniach sa len diskutuje
.
Ďalším predmetom kritiky, najmä zo strany médií, ktoré posudzujú mnohé ekonomické javy zjednodušene a niekedy aj jednostranne, bol fakt, že podniky zúčastňujúce
sa Európskeho systému obchodovania s emisiami, získali dodatočný takzvaný „nepredvídaný zisk“ v dôsledku rozdelenia kvót. Dodatočný zisk bol v dôsledku toho, že
podniky obchodujúce s emisiami presunuli náklady spojené s týmto procesom na konečných spotrebiteľov. Ako? V cenám energií pripočítali ceny kvót, napriek tomu, že kvóty boli  distribuované bezplatne. Podľa niektorých prepočtov „nepredvídaný zisk uhoľných, plynových a naftových elektrární v Európskej únie počas fázy 1 dosiahla výšku 16,6 mld.
USD.
Bez ohľadu na veľmi „široké pole“ problému, jej riešenie ležalo na povrchu. Problémy by neexistovali v tom prípade ak by sa kvóty umiestňovali na primárnom trhu v aukcii za
reálne peniaze, a nerozdeľovali by sa zadarmo. Aukcia by neumožňovala podnikom realizovať zisk započítaním nákladov na zníženie emisií do ceny energií. Súčasne sa dá
povedať, že finančné prostriedky získané z predaja kvót mohli byť rozdelené medzi spotrebiteľov ako dotácie v prípadoch ak by sa cena energie stala ekonomickým bremenom.
Preto je jedným z hlavných cieľov organizátorov tretej etapy Európskeho systému obchodovania s kvótami bude distribúcia prakticky všetkých 100% kvót v energetickom
sektore prostredníctvom aukcie.

Január 2011 bol ešte jednou skúškou stabilnosti a dôveryhodnosti Európskeho systému obchodovania s kvótami: vlna kybernetických útokov spôsobila krádež viac 3 miliónov kvót
v hodnote 50 mil., EUR. Bolo to približne 0,15% zo všetkých distribuovaných kvót.
.
Príčinou tak veľkej škody bola ani nie tak činnosť podvodníkov, ako skôr rôzna interpretácia pravidiel obchodovania s kvótami, teda nedostatky v regulácii trhu. Uvedený prípad bol
dôvodom pre reformu infraštruktúry trhu, konsolidácia informácií v spoločnom centre pod kontrolou Európskej komisie, ale aj k harmonizácii pravidiel obchodovania kvótami
v rôznych krajinách Európskej únie a ich unifikácii, pričom na Slovensku neexistujú žiadne pravidlá a ani dohľad na obchodovaním.

Výsledky bez veľkých nákladov

Bez ohľadu na problémy, ktoré vznikli, Európsky systém obchodovania na emisie skleníkových plynov dosiahol určité výsledky pri minimálnych nákladoch a administratívnych výdavkoch. Za obdobie od začiatku programu od roku 2005 do roku 2010 emisie skleníkových plynov v sektoroch ekonomiky zapojených do Európskeho systému obchodovania s kvótami sa znížili o 13%. Okrem toho HDP krajín, ktoré sa zúčastnili daného programu stúpol bez ohľadu na náklady spojené s povinnosťou firiem kupovať kvóty.

V súlade s niektorými výskumami celková hodnota zníženia emisií v rámci daného programu prevýšila 0,01% HDP. Mnohí kritici systému obchodovaniu s kvótami na emisie vysvetľujú kladné výsledky programu len tým, že ekonomická kríza znížila ekonomickú aktivitu a teda aj emisie. Nie je to tak.  Experti, ktorí kladne hodnotia daný systém ako príklad uvádzajú takzvanú aposteriórnu analýzu – porovnávajú súčasný stav emisií, s tým ak by neexistoval systém obchodovania.

V súlade s výsledkami danej analýzy v čase prvej etapy v rokoch 2005 – 2007 keď nebola recesia, HDP Európskej únie stúpol o 2% a emisie sa znížili o 2-5 % alebo o 120 – 300
miliónov ton v porovnaní v výrobou bez zavedenia systému obodovania s kvótami. Podľa výsledkov výskumu toho istého vedca, bez ohľadu na ekonomickú krízu v roku 2008,
v období 2008 – 2009 emisie odvetví zapojených do programu obchodovania sa znížili o 8%, teda o 340 mil. ton CO2. Pri prepočtoch ekonomických nákladov pri konštrukcii možných scenárov sa často nezohľadňuje efekt, ktorým znižovanie emisií ovplyvňuje zdravie a celkovú ekologickú situáciu.

Napríklad posledná správa Európskej komisie vypočítala, že prínos pre zdravie obyvateľstva v prípade zníženia emisií do roku 2020 o 20% bude mať hodnotu od 4,3 do 10,4
mld. USD. Európsky systém obchodovania s kvótami spolu so systémom na Novom Zélande, zostávajú v súčasnosti jedinými systémami, ktoré sa realizujú na národnej a nadnárodnej  úrovni. Nedá sa predpokladať, že budú jedinými, pretože mnohé krajiny pracujú na to, aby sfunkčnili vlastné systémy znižovania emisií prostredníctvom obchodovania s kvótami na emisie.

(Najviac nezmyslov o problematike obchodovania s emsiami kvót popísali slovenské médiá, a porozprávali slovenskí politici,členovia koaličných a opozičných strán).

Použitá literatúra:

1. Aldy J. E. Stavins R. N. The Promise and Problems of Pricing Carbon: Theory and Experience. The Journal of Environment & Development.2011, P. 11.
2. Brown, L. M., Hanafi, A., Petsonk, A. The EU Emissions Trading System: Results and Lessons Learned. Environmental Defense Fund. 2012.
3. Ellerman A. D., Convery F., Perthuis C., Pricing Carbon, Cambridge Press, 2010. P. 326.
4. Ellerman A.D., European University Institute. The EU ETS: Path to the Future or Dead-end? Presentation. September 5, 2011.
5. Economist: http://www.economist.com/news/finance-and-economics/21576388- failure-reform-europes-carbon-market-will-rev
6. Európska energetická burza: www.eex.com
7. Európska komisia: http://ec.europa.eu/clima/publications/docs/factsheet_ets_2013_en.pdf
8. Európska komisia: http://ec.europa.eu/clima/policies/ets/pre2013/index_en.htm
9. Európska komisia: http://ec.europa.eu/clima/policies/ets/cap/index_en.htm
10. European Commission Staff Working Paper. Analysis of options beyond 20% GHG emission reduction: Member State results. January 30, 2012.
11. European Environment Agency. Greenhouse gas emission trends and projections in Europe 2011. EEA Report.
12.  Kossoy A., Guigon P. State and Trends of the Carbon Market 2012.World Bank. 2012.
    P.41.
13. Svetová banka: http://data.worldbank.org/indicator/EN.ATM.CO2E.KT/countries/1WCN-US-NZ-RU-EU?display=graph