NKÚ: hygienici aktívne pomáhali zvládať pandémiu vírusu, nahrádzali výkon iných verejných inštitúcií
BRATISLAVA – Viac ako rok trvajúca pandémia spôsobená ochorením COVID-19 odhalila riziká vo fungovaní krízových inštitúcií štátu. Ako pozitívny príklad môžu slúžiť epidemiológovia, zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí prispeli k zvládnutiu mimoriadnej situácie. Konštatuje to správa Najvyššieho kontrolného úradu SR.
Pandémia len zvýraznila rezervy v systéme ochrany obyvateľov pred infekčnými ochoreniami v podmienkach očkovania mladých ľudí. Problémy s dosahovaním kolektívnej imunity spoločnosti pri povinnom očkovaní, ktorá musí byť podľa medzinárodne akceptovateľných štandardov nad úrovňou 95 % z celej populácie, boli v ostatných rokoch identifikované predovšetkým v slovenskej metropole a jej širšom okolí. Bratislava sa tak dostala pod bezpečnú hranicu kolektívnej imunity pri očkovaní detí. Na príklady dobrej praxe, ale aj rezervy pri ochrane obyvateľstva pred infekčnými ochoreniami upozorňuje národná autorita pre oblasť externej kontroly na základe záverov auditu realizovaného v druhej polovici roku 2020. Kontrolóri budú môcť svoje zistenia porovnávať s výsledkami obdobných kontrol zo susedného Maďarska, Poľska či Bieloruska.
Najvyšší kontrolný úrad SR identifikoval riziká v oblasti ochrany obyvateľov pred infekčnými chorobami už v roku 2019. Voľný pohyb osôb a celosvetová globalizácia prináša so sebou nielen pozitívne benefity, ale aj ohrozenia, ktoré súvisia napríklad s nekontrolovaným šírením infekčných chorôb. „Toto poznanie musí vnímať vláda ako výzvu pre nastavenie účinného krízového riadenia, pre zadefinovanie zodpovednosti všetkých zúčastnených strán a tiež pre prijatie legislatívy, ktorá bude podporovať dosiahnutie a následné udržanie kolektívnej imunity pri život ohrozujúcich infekčných chorobách“, približuje pohľad kontrolórov podpredseda úradu Ľubomír Andrassy. Očkovanie detí od narodenia po dospelosť je jedným z kľúčových krokov v prevencii celej spoločnosti. Aj preto sa Slovenská republika už v roku 1986 prihlásila k medzinárodnému imunizačnému programu, ktorý sa realizuje pod gesciou Organizácie spojených národov a Svetovej zdravotníckej organizácie.
Očkovanie, ako preventívne opatrenie pri ochrane verejného zdravia, bezpochyby prispieva k minimalizácii šírenia infekčných ochorení. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie zomrelo napríklad len na pravé kiahne (variola) v priebehu 20. storočia viac ako 300 miliónov ľudí. Dnes je toto životu nebezpečné ochorenie vďaka očkovaniu zneškodnené a cieleným očkovaním proti iným infekčným chorobám sa darí ročne zachrániť bezmála 3 milióny ľudských životov. „Slovensko úspešne zvláda očkovanie detí proti desiatim prenosným ochoreniam. Plošne sa držíme nad úrovňou 95 % zaočkovanosti detskej populácie (viď graf a tabuľka). V poslednom čase sa však z dôvodu vplyvu negatívnych kampaní na sociálnych sieťach, či rôznymi dezinformáciami zo strany veľmi úzkej skupiny jednotlivcov v médiách, dostávame pod hranicu kolektívnej imunity“, konštatuje Ľ. Andrassy a zároveň dodáva, že rizikovým regiónom je slovenská metropola, kde sa miera zaočkovaných detí hlavne proti osýpkam, mumpsu a rubeole dostala na úroveň 93 – 94 %. Medzi rizikové regióny sa tiež radia Spišskonovoveský a Levočský okres. Na Spiši sa miera zaočkovanosti detí proti nebezpečnému tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu a detskej obrne dostala pod hranicu 90 %.
Slovensko v roku 2005 zmenilo centrálny systém zabezpečenia očkovacích látok na decentralizovaný, zodpovednosť bola prenesená na očkujúcich lekárov a zákonných zástupcov detí, rodičov. Kontrolou bolo zistené, že po zmene pravidiel opakovane dochádza k lokálnym, ale aj celoplošným výpadkom očkovacích látok. To následne vedie k narušeniu plynulého povinného očkovania, nedodržiavaniu očkovacích termínov a tak k zvyšovaniu rizika šírenia infekčných ochorení. „Rezort zdravotníctva by mal v čo najkratšom čase iniciovať vytvorenie národného očkovacieho registra, aby kompetentní mali v reálnom čase jednoznačné a objektívne informácie nielen o zaočkovaných ľuďoch, ale aj o aktuálnom stave prístupných vakcín. Je to jedna z ciest ako dostať kolektívnu imunitu pod kontrolu a ako garantovať každému občanovi dostupnosť nevyhnutných a bezpečných vakcín“, vysvetľuje podpredseda NKÚ.
Zaočkovanosť detskej populácie (dvojročné deti) v rámci pravidelného povinného očkovania v SR v %
| ochorenie | rok | ||||
| rok 2015 | rok 2016 | rok 2017 | rok 2018 | rok 2019 | |
| záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusový zápal pečene typu B, hemofilové nákazy, detská obrna | 96,0 | 96,4 | 96,4 | 96,5 | 96,7 |
| pneumokokové invazívne ochorenia | 95,7 | 96,1 | 96,2 | 96,2 | 96,5 |
| osýpky, mumps, rubeola | 93,9 | 94,5 | 94,8 | 95,2 | 95,7 |
Prameň: z podkladov UVZ SR
Pandémia spôsobená ochorením COVID-19 odhalila v systéme ochrany verejnosti pred infekčnými ochoreniami kompetenčné, ale aj legislatívne nedostatky. Slovensko nemá k dispozícii funkčnú sieť registrov, existujúce informačné systémy neposkytujú dostatočné dáta pre komplexné analýzy. Táto negatívna skutočnosť sa prejavila hlavne v prvých týždňoch od vyhlásenia mimoriadnej situácie, kedy analytici a odborníci pracovali v časovom sklze a s čiastkovými informáciami. Pozitívnu úlohu zohrali zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí reagovali v predstihu a prvé výstrahy vydali už v závere januára 2020. „Hygienici, lekári a zástupcovia samospráv svojím aktívnym nasadením pomohli Slovensku zvládnuť kritickú pandemickú situáciu. Na druhej strane, zástupcovia rezortu zdravotníctva či členovia Ústredného krízového štábu sa vyhýbali zodpovednosti a rozhodnutia ponechávali na Úrade verejného zdravotníctva. Hygienici vo viacerých prípadoch suplovali iné štátne inštitúcie, a to aj bez jasných zákonných kompetencií“, dokresľuje jedno zo zistení kontrolórov ich podpredseda Ľ. Andrassy. Národná kontrolná autorita vo svojej správe určenej poslancom NR SR pripomína, že Slovensko mohlo byť na mimoriadnu situáciu pripravené lepšie a to aj vďaka zmene legislatívy, ktorú ešte na jeseň v roku 2019 predložil do parlamentu hlavný hygienik SR na základe skúsenosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri riešení lokálnych epidémií spôsobených chrípkou, vírusovou hepatitídou A či salmonelózou. Poslanci však novelu zákona o ochrane verejného zdravia neschválili.
Prameň: Najvyšší kontrolný úrad SR
