NBS predstavila priority, ktoré by mal obsahovať Plán obnovy – nástroj EÚ pre budúce generácie

BRATISLAVA – Národná banka Slovenska zverejnila svoj pohľad na Národný program reforiem, ktorý pripravuje vláda. Finančné noviny prevzali tézy, ktoré pripravila centrálna banka.

  • Nástroj EÚ pre budúce generácie (NEUBG) – pomoc členským krajinám prekonať dôsledky pandémie a uskutočniť potrebné reformy. Očakáva sa, že nielen členské štáty, ale aj EÚ bude ako celok silnejšia, konkurencieschopnejšia, sociálne spravodlivejšia a zodpovednejšia voči životnému prostrediu a klíme. Na tento účel sa vyčlenili zdroje v objeme 6 % HDP EU. Slovensko podľa predbežných vyčíslení môže získať cez granty 7,5 mld. Eur a ďalšie zdroje vo forme úverov.
  • Užitočný nástroj na spoločnú menovo-fiškálnu pomoc po pandémii. ECB už dlhšie volala po koordinovanej akcii.
  • Upevní inštitucionálne základy eurozóny – prelomenie tabu a krok k ďalšej fiškálnej integrácii, dobudovaniu bankovej únie a únie kapitálových trhov.
  • Obe nohy sú dôležité: tak reformy (bič) ako aj investície (cukor). Podmienkou je silné líderstvo k vízii, ktorá je stimulujúca, realistická a má širokú podporu.
  • Medzi reformami je jedinečná šanca posunúť sa dopredu v oblastiach, ktoré sú základnými kameňmi vzdelanostnej ekonomiky (vzdelávanie, veda, výskum, inovácie a digitalizácia) a tými, ktoré zabezpečia trvalo udržateľný rozvoj (daňová a fiškálna politika, dôchodky, zdravotníctvo, sociálna kohézia a environmentálne politiky).

  • Z pohľadu NBS  najväčšími prioritami:
    •    moderné a inkluzívne vzdelávanie
    •    posilnenie inovačného potenciálu Slovenska a to najmä v progresívnych oblastiach (AI, robotizácia, elektromobilita, bezuhlíková ekonomika)
    •    znižovanie regionálnych rozdielov a marginalizované skupiny, najmä rómske etnikum
    •    skvalitnenie inštitúcií a zlepšenie podnikateľského prostredia
    •    dlhodobo udržateľné verejné financie.
  • Vzdelávací sektor od predškolskej výchovy až po univerzity, celoživotné vzdelávanie a aktívne politiky trhu práce musia vybaviť obyvateľstvo znalosťami a zručnosťami pre potreby trhu práce 21. storočia: reforma osnov, zlepšenie fyzickej infraštruktúry, zvýšenie atraktivity učiteľského povolania, reforma a internacionalizácia vysokých škôl, zvýšenie kvality ich výskumu a jeho dofinancovanie. To by malo posilniť inovačný potenciál krajiny, ktorý spolu s modernizáciou inštitúcií a podnikateľského prostredia vytvorí priestor pre rast založený na znalostnej ekonomike. Výzvou bude zlepšiť aj vzdelávacie výsledky najslabších a zvýšiť inklúziu žien a znevýhodnených skupín na trhu práce, tak aby krajina mohla využiť naplno svoj ľudský kapitál.
  • Medzi investíciami by mali dominovať projekty na vybudovanie zelenej a smart verejnej infraštruktúry 21. storočia (špičkové univerzity a výskumné centrá, dostupné digitálne služby štátu, elektromobilita, klastre) pokrývajúcu celú krajinu ako aj zvýšenie energetickej efektívnosti budov a podielu obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe prípadne aj vysporiadanie sa s environmentálnymi záťažami z minulosti.
  • V záujme úspešnej realizácie zámerov je potrebné posilniť implementačné (projektové riadenie), manažérske a administratívne kapacity štátu s dôrazom na ich vysokú efektívnosť.

  • Ako zapadá stratégia NBS do týchto debát?
    • Finančné vzdelávanie, zelená stratégia, podpora fintechu, podpora okamžitých platieb, CBDC a vytváranie podmienok pre finančné inštitúcie na tvorbu inovatívnych produktov pre firmy najmä MSP a start-upy (napr. prístup k rizikovému kapitálu).
  • Dôležité bude upriamovať pozornosť na niektoré prácne menej nákladné reformy (napr. reforma justície a prokuratúry, zlepšovanie podnikateľského prostredia, prispôsobovanie školských osnov pot