Model Diamonda-Mortensena-Pissaridesa pre trhy

Teórie trhu práce boli pod vplyvom rôznych koncepcií. Bol to kynesizmus, ktorého základným dielom je Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí od Johna Maynarda Kynesa. Podstatou konceptu je  predstava o stabilnej nezamestnanosti, ktorá je spojená s očakávaniami.

V dôsledku tejto koncepcie sa v roku 1970 objavila hypotéza o prirodzenej úrovni nezamestnanosti, ktorej sa  venuje publikácia Prirodzená miera nezamestnanosti – 25 rokov hypotézy. (The natural rate of unemployment: Reflections on  25 years of the Hypothesis).

Neoklasická teória priniesla tézu o informačnej nedokonalosti. Neskôr to bola teória mzdy, ktorá viedla k efektívnosti (efficiency wages). Neskôr sa objavil koncept inside – outside.  Nasleduje koncept hľadania práce nezamestnaným. Nie nevýznamný je model migrácie a nezamestnanosti. Posledným konceptom je trenie na trhu práce, ktoré je protikladom klasickým predstavám o rovnováhe. V roku 2010 za tento koncept dostali Cenu za ekonómiu na pamiatku Albreda Nobela Ríšskej švédskej banky Peter Arthur Diamond, Dale Thomas Mortesen a Christopher Antoniou Pissarides.

V osemdesiatych rokoch bola populárna myšlienka racionálneho očakávania. Pre trh práce však existujú dve modernejšie myšlienky. Prvá sa odvíja od pojmu  Matching (párovanie, ale nachádzanie súladu medzi pármi. Druhá myšlienka vychádza z pojmu Search. V tomto zmysle je teória  Diamonda-Mortensena-Pissaridesa verziou, alebo alternatívou teórie transakčných nákladov a teórie kontraktov. Prvý model vyhľadávania na trhu práce zverejnil McCall v roku 1970. Na základe toho Paul Diamanod zvrejnil svoju prvú prácu v roku 1971. Zaujímavé sú z tohto hľadiska práce Eugéne Dynkina, sovietskeho a neskôr amerického matematika, ale aj monografia Maliaris Brock, Stochastic Methods in Economics and Finance.

Pozrime sa na príklad. Ekonómovia radi používajú metafory, o ktorých význame hovoril už Armmo Klamer. Pri vysvetlení svojho modelu Diamond (1982) hovoril o metafore tropického ostrova (tropic island metaphor), ktorá má niekedy aj iné pomenovanie a hovoria o nej ako o o kokosovom modeli Diamonda (Diamond Coconut Model).

Model vyzerá nasledovne. Obyvatelia ostrova zbierajú kokosy. Je to namáhavá práca. Kvôli svojej viere, jedia len kokosy, ktoré si vymenili s inými. Ak má málo ľudí kokosy, vymieňať kokosy je ťažké, a preto nemá zmysel vynakladať prácu na zbieranie kokosov.  Existuje množstvo rovnováh s malým a veľkým počtom predávajúcich.

Existujú nasledovné stavy agenta. „Zamestnaný“ chodí s kokosom a hľadá partnera pre výmenu. „Nezamestnaný“ hľadá kokosovú palmu s kokosmi. Čím hustejší je trh s kokosmi, teda čím viac je obchodujúcich, tým je viac výmeny. Existujú aj určité tempo objavenia palmy, pre tých čo ju hľadajú. Čím je užitočný tento jeden model, alebo dokonca jeden z najlepších modelov, matematickej teórie trhu práce? Pre autorov to bola možnosť rozmýšľať nad zložitým systémom. Iným výskumníkom poskytla súbor kľúčových premenných a závislostí. Model rozvíja zaujímavé pre iných myšlienky a vytvára nové otázky. Čím hustejší je trh, tým nákladnejšie je vyhľadávanie nových zamestnancov, a aby bol tento trh v rovnováhe musí sa vyplácať nižšia mzda.

Teória „vyhľadávajúceho trenia“ vysvetľuje existenciu.  Nesúladu medzi schopnosťami pracovníkov a ponukou pracovných miest. Teda, prečo na trhoch práce vždy existuje nezamestnanosť a popri tom aj ponuka voľných pracovných miest

A. Diamond vypracoval v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch základný teoretický rámec pre analýzu trhov, kde sa kupujúci a predávajúci nestretávajú priamo a je nutné nachádzať vzájomnú zhodu v dopyte. Dôležitú úlohu pri tom hrajú náklady pre vzájomné vyhľadávanie. To na trhu práce vedie k „treniu“, ale aj k tomu, že nebude uspokojený dopyt časti kupujúcicv.

Tradičný pohľad na trhy predpokladá hladké fungovanie. A teda aj to, že ponúkajúci sa dopytujúci sa nachádzajú okamžite, bez toho aby znášali určité transakčné náklady., pričom disponujú dokonalé informácie napríklad o cenách.  Trhová rovnováha potom zodpovedá stavu, kde sa teoretické krivky dopytu a ponuky pretínajú.

A to znamená, že podľa najjednoduchších verzií modelov trhu práce neexistuje nezamestnanosť, pretože pokles miezd (ceny práce, ako akejkoľvek komodity) by ju eliminoval.

Prepracovanejšie koncepcie, vrátane mnohých empirických štúdií, operujú taktiež s nedokonalými trhmi, asymetrickými informáciami alebo nielen s menšou flexibilitou (pružnosťou) nielen miezd a prichádzajú k ďaleko realistickejším výsledkom.

Viac-menej obvykle aj tieto modely len málo zohľadňovali údaje o tom, ako sa zo zamestnaných stávajú nezamestnaní a naopak. Ale podľa D. T. Mortensena by ústredným bodom analýzy trhu práce mal byť práve výskum toho, ako ľudia konkrétne postupujú pri hľadaní práce pri neistom prostredí. Tieto výskumy by mali zahŕňať údaje o dĺžke nezamestnanosti a dĺžke hľadania práce, o fluktuáciách či počtoch prepustených a prijatých. Podobne uvažuje Ch. A. Pissarides.

Spočiatku obaja vedci postupovali nezávisle, neskôr spolupracujú. Trojica ekonómov nadviazala na staršiu prácu Stiglera.  Ten študoval ako ľudia získavajú informácie. Upozorňoval na čas a úsilie, ktoré sú s tým spojené. A konštatoval, že ľudia sa získavaniu informácií sa budú venovať len vtedy, keď dodatočný úžitok z disponovania ďalšími informáciami prevýši dodatočné náklady na ich získanie. Mortnesen koncepciu aplikoval na trhy práce. A to preto, lebo na decentralizovaných trhoch práce je obvyklé nutné zbierať a vyhodnocovať informácie o voľných miestach a mzdách. Diamond do úvah zahrňuje náklady na vyhľadávanie trhových príležitostí a až potom na tomto základe vysvetľuje rôzne trhové situácie. Používa model kokosových orechov.

Koncept vyhľadávacích modelov načrtol v roku 1971. Poukazuje na to, že existencia nákladov vyhľadávania a nutnosti vzájomnej zhody ešte úplne nepostačujú na to, aby dochádzalo k cenovej disperzii. Teda k nahradzovaniu jednej rovnovážnej ceny množstvom rôznych cien množstvom rôznych cien z jednotlivých transakcií. Ďalej dokazuje, že i malé náklady vyhľadávania výsledné rovnovážne ceny ďaleko od cien predpovedaných  neoklasickým modelom konkurenčných trhov.  A to do oblasti, v ktorej by sa pohybovali, pokiaľ by boli určované monopolom. Neskôr bola daná téza pomenovaná Diamondovým paradoxom, ktorý sa stáva podnetom pre ďalšie skúmanie.

Modely vyhľadávania práce popisuje Diamond v rade priekopníckych štúdií z obdobia medzi rokmi 1979 – 1982. Stavia napríklad na predpoklade, že nie všetky pracovné miesta sú rovnako vhodné pre všetkých pracovníkov.  Pokiaľ by každý uchádzač o zamestnanie prijal prvého pracovného miesta, ktoré sa mu naskytne, nebolo by výsledné spárovanie pracovníkov a miest optimálne.

Poukazuje, že existenciu poistenia pre prípad nezamestnanosti môže zvyšovať efektívnosť trhov práce. Pretože umožní vyhľadávajúcim, aby boli pri prijímaní pracovných miest boli vyberavejší. Text z roku 1982  popisuje niekoľko rovnovážnych stavov z hľadiska nezamestnanosti v ekonomike, v ktorej sa musia aktéri vzájomne vyhľadávať.

Neexistuje teda jediná „prirodzená miera“ nezamestnanosti a politici môžu v zásade usilovať o takú rovnováhu, ktorá im bude najlepšie vyhovuje. Kvôli existencii nákladov vyhľadávania, teda na trhoch neexistuje jediný rovnovážny stav, ale ich môže existovať viac. Pričom ale nie všetky budú rovnako výhodné pre všetkých aktérov. Teóriu v deväťdesiatych rokoch rozvinuli D. T. Mortnesen a Ch. A. Pissarides.

Koncepciu ďalej autori aplikujú na pracovné trhy a výsledkom je DMP model (Diamondov- Mortensenov-Pissaridesov). Na trh práce sa pozerá ako na mechanizmus pre párovanie ľudí a pracovných miest, kde priradenie nemôže prebiehať okamžite. Potenciálmi zamestnanci vždy stoja pred voľbou, či ponúkanú pozíciu prijmú, alebo budú ešte viac hľadať. Akékoľvek rozhodnutie je spojené s nákladmi – nákladmi obetovanej príležitosti lepšieho budúceho zamestnania (pri prijatí ponuky), respektíve s nákladmi obetovaných príjmov z ponúkanej pozície, pri neakceptovanej ponuke.

Na strane dopytu je to obdobné. Rozhodnutie ovplyvňuje momentálna situácia na trhu práce: výška miezd a iných pôžitkov, počet voľných pracovných miest inde a ich štruktúra, veľkosť podpôr v nezamestnanosti, efektívnosť sprostredkovateľov na pracovných trhoch, či jednoduchosť náboru a prepúšťania.

Modely naznačujú, ako výšky podpôr, alebo regulácia náboru a prepúšťania pracovníkov ovplyvňujú veľkosť nezamestnanosti, ponuka voľných pracovných miest či úroveň miezd. K výsledkom patrí to, že vyššie podpory v nezamestnanosti, sú spojené s väčším počtom nezamestnaných, ktorí budú ďalej nezamestnaní. Koncepcia vysvetľuje tiež takzvanú Beveridgovu krivku, ktorej autorom je W. H. Beveridge, skúmajúcu vzťah medzi mierou nezamestnanosti a počtom voľných pracovných miest. Empirické údaje ukazujú, že obdobie vysokej nezamestnanosti je sprevádzané nízkym počtom pracovných miest a naopak. Uvedené je dôsledkom ekonomického cyklu a jeho dopadov na rozhodovanie ľudí na trhoch práce.

DMP model však vysvetľuje aj reálie, ktoré sú v rozpore s krivkou- Napríklad súčasný rast nezamestnanosti i počet voľných pracovných miest. A to nielen odchýlkami od konkurenčných trhov, ale zmenami reakcií ľudí na premenu veličín, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie. Sú to legislatívne úpravy prepúšťania, či náboru, zmeny podpôr v nezamestnanosti a podobne.

Práca Mortensena a Pissaridesa z roku 1994 ukazuje, prečo nezamestnanosť počas recesie prudko stúpa, ale keď príde zotavenie ekonomiky, klesá pomalšie. Vychádza z motivácie pracovníkov a zamestnávateľov a neobmedzuje sa len na hypotéz o počte vznikajúcich voľných miest.

Teoretický koncept „modelov vyhľadávania“ (search model) sa dá preniesť na množstvo iných trhov, napríklad na nehnuteľnosti. Na trhu nehnuteľností často výrazne kolíše počet predávaných objektov, ale aj doba, za ktorú predávajúci nachádza kupujúceho.

Poznatky teórie „vyhľadávajúceho trenia“ sa aplikujú tiež v rámci menovej teórie, ekonómie verejných financií, alebo regionálnej ekonomike. Uplatňuje sa tiež v ekonomike rodiny, v kontexte „trhu“ partnerských vzťahov a uzatváraní manželstva alebo rozhodovaní o počte detí. Slobodní ľudia majú obdobné problémy ako aktéri na trhu práce. Musia investovať úsilie a čas do hľadania potenciálneho partnera. A musí prísť k vzájomnej zhodne dopytu a ponuky, ktoré musia byť na trhu prítomné. V rovnakom okamžiku. A na tomto „trhu“ existuje tiež tvrdá konkurencia. Výsledkom je, že každý si nevyberie úplne najlepšieho partnera, ale takého, pri ktorom sa mu oplatí zostať vzhľadom na riziká, nákladom a výnosom ďalšieho budúceho hľadania.

[1] George J. Stigler (1961). “The Economics of Information,” Journal of Political Economy, 69(3), pp. 213–25

Vladimír Bačišin

Vladimír Bačišin

Ekonóm, zaujímam sa o najnovšie teórie a výskumy doma a v zahraničí. Mám vlastnú firmu, ktorá sa zaoberá výskumami.