Ľuboš Pavelka: Zachránia dukáty pred infláciou?
BRATISLAVA – Peniaze potrebujú dôveru ich používateľov. Prečo?
Za peniaze môžeme považovať akékoľvek aktívum, ktoré je vo všeobecnosti používané pri platení za tovary alebo služby, vrátane splácania dlhov. Ich dôveryhodnosť peňazí sa spája s formou. Podľa českého ekonóma Zbyňka Revendu za historicky prvú menu sa považujú mince z drahých kovov. Prijímajúci subjekt u týchto peňazí verí (alebo si overuje), že v minci sa nachádza príslušné množstvo zlata alebo striebra. Mena na báze drahých kovov disponuje sama osebe vysokou vnútornou hodnotou (intrinsic value). Nepatrnú vnútornú hodnotu majú mince z menej vzácnych kovov a papierové peniaze. V prípade poklesu kúpnej sily k nule sa papierové peniaze stávajú prakticky bezcenné. Príkladom sú papierové platidlá z obdobia hyperinflácie v Nemecku(1923), Maďarsku (1946) či v bývalej Juhoslávii (1993).
Existujú možnosti vymeniť papierové peniaze za drahý kov, pričom zmeniteľnosť sa spája s percentom krytia predmetných platidiel drahými kovmi. Čím nižšie je percento krytia, tým nižšia alebo obmedzenejšia je možnosť ich výmeny za drahý kov a tým vyššia úloha dôveryhodnosti emitentov. V prípade Československa (1953- 1989) bolo napríklad na bankovkách uvedené: BANKOVKY SÚ KRYTÉ ZLATOM A OSTATNÝMI AKTÍVAMI ŠTÁTNEJ BANKY ČESKOSLOVENSKEJ. Zlaté krytie meny (KČS) bolo určené Zákonom č. 41/1953 Z.z. (Zákon o peňažnej reforme), kedy obyvateľstvo nevýhodnými prepočítacími kurzami starej na novú menu (1:5 až 1:50) a anulovaním viazaných vkladov bez akejkoľvek náhrady z úspor deponovaných do obdobia skončenia 2 svetovej vojny prišlo zo dňa na deň o 98 % svojich úspor. Obyvatelia Československa prišli o podstatnú časť kúpnej sily svojich úspor v rámci transformácii ekonomiky na trhové podmienky po roku 1989, ktorých súčasťou bola trojnásobná devalvácia Kčs a z nej odvodená cválajúca inflácia. V roku 1991 rast spotrebiteľskej inflácie dosiahol 67 %. Informácia o krytí meny zlatom mala v povojnových podmienkach nekonvertibilnej meny iba formálny charakter, pretože bankovky za zlato sa v ŠBČS nedali vymeniť.
Zmeniteľnosť peňazí z cudzej meny na domácu menu je možné aj vynútiť prostredníctvom devízovo- legislatívnych opatrení, ktoré sa môžu týkať aj povinného odpredaja zlatých mincí investičného charakteru v prospech štátu. Takéto praktiky v dávnej minulosti sa udiali v prípade investičného zlata a mincí v USA. U nás sa podobné opatrenia zrušili až v roku 1990, kedy štát prestal vymáhať povinnú výmenu devízových prostriedkov v konvertibilnej mene získaných počas pobytu našich občanov v zahraničí za Kčs, alebo odberné poukážky (bony) na nákup vybraného tovaru v podniku zahraničného obchodu TUZEX.
Z historického pohľadu sa inflácia nevyhýba ani minciam z drahých kovov. Už v dávnej minulosti v niektorých obdobiach dochádzalo k znehodnocovaniu znižovaním obsahu drahých kovov z ktorých sa razili. Ďalej sa pančovali zvyšovaním podielu iných kovov v zložení, zmenšovaním rozmeru mincí pri zachovaní, alebo dokonca zvyšovaní nominálnej hodnoty.
Najčastejším objektom investícií do numizmatického materiálu sa stali strieborné a zlaté mince. Vydávajú sa ako zákonné platidlo, kedy majú na lícnej, prípadne rubovej strane uvádzanú svoju nominálnu hodnotu. Pokiaľ by nemali uvedenú nominálnu hodnotu, išlo by o medaile. Tie sa u zberateľov tešia u zberateľov menšej obľube ako mince napriek tomu, že sú zvyčajne vydávané v porovnaní s mincami často v oveľa menších množstvách.
Strieborné a zlaté mince razené v súčasnosti majú charakter buď pamätných, alebo investičných mincí. Doby, kedy slúžili ako skutočné reálne platidlo sú dávno minulosťou. Na našom území reálne krytie meny zlatom skončilo v roku 1914, krátko po vypuknutí 1. svetovej vojny. Hodnota originálnych mincí zo zlata a striebra z obdobia pred 1. svetovou vojnou závisí predovšetkým od zachovalosti mince a ročníka razby. V prípade rakúsko- uhorských mincí korunovej meny (1892- 1918) patria medzi najdrahšie kusy vyrazené v roku 1892. V uvedenom roku boli dovtedajšie zlatky a grajciare nahradené v pomere 1:2 novou korunovou menou. Ročník rakúsko-uhorských mincí 1892 je vo väčšine prípadov vzácny, aj keď ide len o drobné obehové kovové platidlá razené z medi, alebo niklu.
Mince obsahujúce drahý kov sa nazývajú kurantné. Nominálna hodnota peniazov z drahých kovov sa odvodzovala v minulosti od zákonného pomeru ich krytia zlatom, alebo striebrom. V zásade sa však obežné mince zo zlata alebo striebra nikdy nerazili z rýdzeho kovu, čím sa výrazne znižovalo riziko ich znehodnocovania oterom. Do drahých kovov sa pri razbách pridávajú iné kovy v presne určenom percentuálnom pomere, ktorý je definovaný v emisných podmienkach jednotlivých razieb. Obvyklá rýdzosť osciluje od 325/1000 do 925/1000 jednotiek drahého kovu v porovnaní s celkovou hmotnosťou mince. V prípade investičných mincí môže byť určená rýdzosť až na úrovni čistého drahého kovu bez prímesi (napr. 999/1000). Pomenovanie „dukátové zlato“ patrí zlatým minciam s rýdzosťou 986/1000.
Prívlastkom „šterlingové striebro“ sa označujú mince a šperky s rýdzosťou 925/1000, kde zvyšných podiel 7,50 percenta predstavuje obvykle meď. Pre účely zlatých a strieborných mincí vo forme obeživa by čistý kov pre ich razbu nesplňoval predpísané parametre. Bol by príliš mäkký a obehom by sa text na takýchto minciach strácal oterom. Preto sa mince s výnimkou investičných mincí a s výnimkou medailí razia so zliatin razia s presne určenými prímesami iných kovov.
Rozdiel medzi investičnými a pamätnými mincami
Investičné mince predstavujú jeden zo spôsobov investovania do zlata a striebra. Ich hodnota sa mení v čase a je závislá od vývoja ceny týchto komodít na londýnskej burze kovov LBMA. Mince s vysokou rýdzosťou sa považujú za investičné zlato, v dôsledku čoho sa ich predaj oslobodzuje od DPH. Týmto kritériám vyhovujú aj zlaté zberateľské mince v nominálnej hodnote 100 eur, ktoré sú vydávané Národnou bankou Slovenska. Ich predajná cena v eurách za gram je však napriek tomu výrazne vyššia ako v prípade tradičných zlatých investičných mincí. Historické skúsenosti investorov v prípade československých dukátov razených v rokoch 1978- až 1982 preukazujú z pohľadu kúpnej sily kapitálu uloženého v minciach, že zlaté platidlá nemusia byť optimálnym uchovávateľom hodnôt. Pokiaľ sa cenová hladina v ČR a SR v období rokov 1978- 2008 zvýšila približne na 11 násobok, ceny československých dukátov razených v rokoch 1978- 1982 boli v roku 2008 boli lacnejšie ako v čase ich vydania. To znamená, že pre investorov by bolo výhodnejšie peniaze radšej ponechať na vkladných knižkách s výpovednou lehotou.
Investičné mince (Bullion) razia mincovne vo veľkých nákladoch s veľmi vysokým obsahom kovu v pomere k celkovej hmotnosti mince. Vysoká rýdzosť môže byť v nich uplatnená preto, že sa predpokladá použitie mince iba na tezauráciu drahého kovu investormi, predaj mincí ako suveníru pre turistov a podobne. Pokiaľ by mince s vysokou rýdzosťou drahého kovu slúžili ako obeživo, dochádzalo by k ich rýchlemu opotrebeniu. Aktuálna trhová cena takýchto mincí iba kopíruje ceny zlata, alebo striebra na medzinárodných trhoch a v zásade nie je predpoklad, že by v budúcnosti by tieto mince z drahých kovov mali vyššiu trhovú cenu ako hodnota kovu v nich obsiahnutá. Obvykle sa vyznačujú nízkou nominálnou hodnotou. Strieborné mince podliehajú vo všetkých štátoch (s výnimkou daňových rajov) DPH. Najfrekventovanejšie investičné mince „Wiener Philharmoniker“ razené v Rakúsku majú najnižšiu nominálnu hodnotu 1,50 eura (strieborná minca o hmotnosti 1 tr. unce) sa v roku 2021 predáva za cenu cca 28-32 eur s DPH.
Zlaté mince sú pre investičné účely vhodnejšie ako strieborné, predovšetkým z dôvodu ich oslobodenia od DPH. Strieborné mince sa predávajú s DPH, ktorú investor pri ich prípadnom spätnom predaji stratí. Pokiaľ cena striebra bude stagnovať a investor mincu predá, musí počítať iba s nižším nákupným kurzom zníženým ešte aj o DPH.
Za repliky dobových mincí možno označiť rakúsko-uhorské zlaté jedno a štvordukáty a koruny s podobizňou cisára Františka Jozefa I. v nominálne hodnote 10, 20 a 100 korún s ročníkom razby 1915, ktoré v predmetnom roku už neboli súčasťou úradnej razby pre účely obeživa. Zlaté investičné mince vyhľadávajú najmä investori, ktorí v budúcnosti mincu plánujú použiť ako drahý kov na zhotovenie šperkov na zákazku u zlatníkov, čím sa vyhnú plateniu DPH, alebo mincu chcú predať v období, keď cena zlata na medzinárodných trhoch výraznejšie stúpne. Tieto investičné mince je možné predať a kúpiť s menším cenovým rozpätím (rozdielom medzi kúpnou a predajnou cenou zlatej mince) v porovnaní s historickými mincami zo zlata. Tie však majú potenciál, že ich trhová cena bude postupne rásť v prípade, že nejde o ročník emisie s vysokým počtom vyrazených kusov a minca je zároveň vo výbornom stupni zachovalosti. Rozhodovanie investorov preto pri zlatých minciach v značnej miere závisí ich preferencií z pohľadu nakladania s nimi v budúcnosti.
Väčšina investičných mincí zo zlata sa predáva o váhe 1/10 unce, ½ unce, alebo 1 unce, prípadne 2 uncí. Mince ťažšie ako 2 unce sa na trhu objavujú skôr výnimočne. Napríklad v Rakúsku môžete kúpiť zlaté mince v podobe veľkej čokolády s podobizňou Alžbety II. o váhe 1 kg. Unifikovaná hmotnosť mincí umožňuje investorom priebežne sledovať hodnotu svojej investície a rozhodnúť sa pre jej prípadný predaj za aktuálnu trhovú cenu bez toho, aby v prípade zlatých mincí platili DPH, alebo túto daň stratili pri následnom predaji predmetných platidiel. To znamená, že nákup a predaj zlatých investičných mincí možno považovať čiastočne za obchodovanie s cudzou menou.
Nákup a predaj zlatých a strieborných investičných mincí pri investíciách do hodnoty 15.000 eur na osobu je anonymný a vzhľadom na denné kótovanie na svetových burzách aj vo vybraných komerčných bankách a špecializovaných obchodníkov zameraných na nákup a predaj investičného zlata a numizmatiku aj okamžitý. Zlaté a strieborné mince od 1 ks ( ako aj tehličky z takýchto kovov – zvyčajne od 250 gramov po 1 kg) sa predávajú buď cez numizmatické obchody, ale oveľa výhodnejšie je ich zakúpenie v susednom Rakúsku. Dokonca ich ceny v slovenských e-shopoch sú vyššie ako v kamenných predajniach vo Viedni.
Vzhľadom na veľké množstvo vyrazených investičných mincí môže investor na ich predaji zarobiť iba v prípade vyššieho rastu cien drahého kovu z ktorého sú mince razené. S rastom zberateľskej hodnoty týchto mincí nie je možné počítať, aj keď mnohé majú precízne umelecké stvárnenie a prevedenie. Mince tohto druhu predstavujú jednu z obľúbených foriem tezaurácie finančných prostriedkov do drahých kovov a zároveň aj predmetom rodinných darov. Rozdiely medzi nákupnou a predajnou cenou investičných mincí sú najvyššie pri razbách v malých hmotnostiach (1/25 unce, alebo 1/10 unce) a naopak najnižšie v prípade mincí o hmotnosti minimálne 1 unce.
Pamätné mince
Vo všeobecnosti sú pamätné mince vydávané jednotlivými krajinami v obmedzenom množstve. Rýdzosť mincí a počet vyrazených kusov sa stanovuje zákonom, pričom musia mať uvedenú nominálnu hodnotu. Predstavuje zároveň minimálnu cenu, za ktorú sa môže hocikedy predať, respektíve vymeniť v centrálnej banke za hotovosť. Trhová cena takýchto mincí závisí na dopyte zberateľov po jednotlivých razbách. Výhodou pamätných mincí je skutočnosť, že nie sú úplne závislé na vývoji cien zlata alebo striebra na svetových trhoch ani makroekonomickom vývoji danej krajiny, ale predovšetkým na situácii na numizmatickom trhu. Najvhodnejšia doba pre investovanie prostriedkov do numizmatiky z pohľadu pamätných mincí je využiť časové obdobie krátko po ich emisii, kedy sú najlacnejšie. Od roku 2005 už na Slovensku nie je pre zberateľské účely možné zakúpiť pamätné mince fyzickou osobou priamo v NBS, ale iba cez členstvo v Slovenskej numizmatickej spoločnosti, alebo u podnikateľov zaoberajúcich sa podnikaním v oblasti numizmatiky.
Investovanie do fondov zameraných na nákup fyzického zlata je obvykle spojený s vysokými vstupnými, ale najmä správcovskými poplatkami. V ponukách je pritom garantovaná atraktívna cena spätne vykovaného zlata korešpondujúca s cenami kovov na medzinárodných trhoch. Investor pritom nakupuje priebežne zlato za predraženú cenu z dôvodu nízkeho objemu nakupovaných jednotiek (gramov, alebo desatín gramu). O skutočnosti, že každý nadobúdaný gram drahého kovu cez fondy preplatí minimálne 20-30 % nad trhovú cenu kovov na medzinárodných trhoch investor nie je aranžérom, alebo správcom príslušného fondu vôbec informovaný.
Obozretný investor by mal mať v zlate a striebre investovaných 5 až 10 percent svojich úspor. Drahé kovy v čase najväčších kríz uchovávajú kúpnu silu úspor. V roku 1938 sa dala kúpiť vo filiálkach Národnej banky Československej (obdoba NBS dnes) kúpiť tehlička kila čistého zlata za 32 300 Kč. O desať rokov neskôr sa za túto sumu dali kúpiť dva pánske obleky z kvalitnej látky dovezenej z Veľkej Británie.
Z dôvodu účtovania DPH pri predaji striebra investor zarobí len vtedy, ak cena striebra očistená od DPH narastie viac ako predstavovala táto daň. Začiatkom marca 2020 sa dala kúpiť vo Viedni 1 kilogramová tehlička striebra za cca 460 eur, dnes stojí dvojnásobok. Ak ju však chce investor dnes predať, dostane pri odpredaji najviac 760 eur. Lepšie sa obchoduje so zlatom, ktoré DPH neobsahuje. Zlato je tradične vďačným darom pri narodení dieťaťa, svadbe, alebo inej oslave. Investičná zlatá minca sa dá totiž hocikedy premeniť na zlatú retiazku, alebo prsteň zhotovený na zákazku. Zákazník totiž zaplatí len DPH za prácu, ale nie za samotný drahý kov.
Zlato a striebro nás od nepamäti sprevádza dejinami aj pokoleniami. Pred rokom 1914 dostávali slovenské nevesty na dedinách do výbavy periny v ktorých každom rohu bol pre šťastie zašitý jeden malý zlatý dukát s podobizňou panovníka Františka Jozefa. Išlo o desaťkorunu o váhe 3,38 gramu zlata a rýdzosti 900/1000. V roku 2002 sa dala takáto minca kúpiť u nás za 1500 Sk, pričom dnes je to viac ako 142 eur. Porovnanie toho, či si dnes kúpime za 142 eur viac ako vtedy za 1500 Sk, ponechávam na vlastné uváženie každého, kto tento článok dočítal až do konca.
Ľuboš Pavelka, Ekonomická univerzita Bratislava
