Financial Times zdroj informácií pre investorov

LONDÝN – Denník Financial Times vznikol pred mnohými rokmi. Začal vychádzať ako London Financial Guide 9. januára 1888. O niečo neskôr, 13. februára 1888, sa denník premenoval na súčasný Financial Times.

Denník založili James Sheridan a Horatio Bottomley. V tom čase denníku konkurovali ďalšie štyri denníky orientované na ekonomiku a financie. Najväčším konkurentom bol denník Financial News, ktorý vznikol 23. januára 1884 s titulom Financial and Mining News. So skráteným názvom Financial News vychádzal od júla toho istého roku. Konkurujúci denník Financial Times pohltili 1. októbra 1945.

V čase vzniku denníka finančné trhy rýchlo rástli a rozširovali sa. Boli prešpikované klebetami, výmyslami a dezinformáciami. Existovala veľká potreba v priateľovi „ čestných finančníkov a slušných maklérov“. Odvtedy ako sa denník začal vychádzať, riadi sa týmto sloganom v svojej misii. Ku koncu XIX. storočia sa Londýnska City priblížila k vrcholu svojej moce. Pripomínala súčasne veľký obchod a aj obrovský sklad. Bol to najslobodnejší trh s cennými papiermi, komodít, vrátane zlata. V Londýne bol v tom čase najväčší klíringový dom. Denník začal vychádzať na papieri lososovej farby od roku 1893 a je mu verný dodnes.

Dnes nie je denník Financial Times len britským denníkom, ale je aj globálnou značkou, ktorá zásobuje obsahom, teda správami a analytickými materiálmi predplatiteľov na celom svete.

PREMENA NA GLOBÁLNY PODNIK

Denník nevychádza len v papierovej podobe, ale je ho možné čítať v on-line verzii na obrazovkách inteligentných telefónov, osobných počítačov a tabletov. Tlačená podoba denníka pozostáva z dvoch sekcií. Prvá sekcia je venovaná skôr makroekonomickej problematika. Druhá sekcia prináša informácie o firmách a trhoch (finančných, a nielen).

Digitálna revolúcia radikálne zmenila spôsoby distribúcie denníka a obsah denníka, avšak nezmenila štandardy redakčnej politiky. Jej podstatou je široký záber v spravodajstve o medzinárodných udalostiach, politická neutralita, dôveryhodnosť informácií. V čase Internetu a prebytku informácií v digitálnej ére, kondenzovaný a kompaktný štýl denníka Financial Times, jeho autorita a nezávislosť redakčnej politiky je aktívom, ktorému skutočne niet ceny. Dlhoročný šefredaktor denníka Sir Gordon Newton.

Prvých sto rokov sa denník vyvíjal len na papierovej platforme a bol orientovaný len na trh Veľkej Británie a Európskej únie. Za posledných 25 rokov sa denník Financial Times premenil na globálne médium. Od 1. Januára 1979 existuje európske vydanie pre kontinentálnu Európu, ktoré sa v tom čase začalo tlačiť vo Frankfurte nad Mohanom. To, že sa denník začal tlačiť v Nemecku bolo spôsobené aj vtedajším sporom s odborovým zväzom polygrafie, ktorý vtedy kontroloval väčšiu časť Fleet Street.

V súčasnosti sa európske vydanie tlačí na piatich miestach a distribuuje sa nielen v Európskej únii, ale aj v Afrike. V rokoch 1997 – 1998 denník začal vychádzať v USA. Dnes sa tlačí V New Yorku, Chicagu, Dallase, Los Angeles, Atlante, Ornalde a Washingtone. V súčasnosti má denník päť vydaní: britské, európske, americké, ázijské a blízkovýchodné. Od roku 1998 je Financial Times prvým denníkom so sídlom vo Veľkej Británii, ktorý má za hranicami domácej krajiny väčší náklad.

V čase keď sa začal denník vydávať v USA začal byť denník informatívnejší. V roku 1989 sa zmenil štýl práce redakcie. Financial Times začali zverejňovať investigatívne materiály ako napríklad prípad bankrotu banky BCCI, dôchodkových fondoch Roberta Maxwella a o mechanizme európskych výmenných kurzov. Denník napísal, že účasť Veľkej Británie v systéme európskych výmenných kurzov nie je potrebné a logické. Vďaka ostatne menovanej téme sa na istý čas zhoršili vzťahy medzi Nemeckom a Veľkou Britániou, denník sa dostal do nemilosti vtedajšieho ministra financií Veľkej Británie Normana Lamonta.

PRÍTOMNOSŤ V INTERNETE

Denník Financial Times sa po prvý raz objavil na internete 13. mája 1995. V tom čase jeden z novinárov denníka David Bell, ktorý je dnes vo vedení firmy Pearson, ktorá vlastní denník prišiel so zaujímavým názorom. Povedal, že v budúcnosti sa denník bude viac venovať digitálnemu vydaniu ako papierovému.

Už v roku 1996 prišiel denník s druhou generáciou internetovej stránky. V rokoch 1997 až 2 000 došlo k premene stratégie denníka Financial Times, ktorá reagovala na zmeny v on-line prostredí. O roku 2002 sa v on-line verzii dá denník sledovať len po zaplatení predplatného. Internetová stránka denníka sa opäť zmenila 23. apríla 2007. Svoje fungovanie od tohto dňa začala so sloganom „Žijeme vo Financial Times!“ (We Live in Financial Times!“). V tomto roku zaviedol denník „stenu“, ktorej prekročenie je možné až po zaplatení predplatného (pay wall). Návštevník stránky mal mesačne zdarma len niekoľko článkov, potom si musel zaplatiť. V súčasnosti približne 33% čitateľov denníka používa zariadenia pre mobilnú komunikáciu. Základom činnosti denníka Financial Times sú v súčasnosti originálne (nepreberané) materiály, alebo originálny prestíž Ich podstatou je kvalita a prestíž. Vďaka tomu sa denník stal globálnym produktom pre všetkých tých, čo majú do činenia s peniazmi.

Podnikanie sa riadi na základe údajov. Denník má špeciálnu skupinu zamestnancov, ktorá pracuje s údajmi. Keď začínala, mala táto skupina 10 zamestnancov. Dnes je ich niekoľko desiatok. Skupina je rozdelená na tri pracovné skupiny. Prvá sa zaoberá analýzou údajov a firiem, druhá konštruovaním produktov spojených s analýzou údajov a tretia technológiami spracovania údajov.

Podstatou zámeru denníka bolo premeniť skupinu analytikov na skupinu expertov. Denník v tejto skupine zamestnáva aj analytikov, ktorí predtým nikdy neboli v spojení so sférou médií. Táto skupina expertov dáva dokonca rady vedeniu novín kvôli prijatiu rozhodnutí. Viac sa nemusia spoliehať na intuíciu. Keď vedenie experimentuje s novými myšlienkami, analytici sú schopní ich analyzovať a dávať odporúčania, ktoré sa týkajú získavania nového publika. Teoretici, ktorí pracujú s údajmi robia mnohorozmerné analýzy, ktoré umožňujú lepšie poznať správanie sa spotrebiteľov.

Základnou myšlienkou, ktorou sa riadi denník je analyzovať údaje.

INDEXY A CENNÉ PAPIERE

Denník Financial Times prináša informácie o niekoľkých indexoch, pričom majiteľom autorských práv na tieto indexy je spoločnosť FTSE Group. Indexy zverejňované denníkom odrážajú zmeny hodnôt cenných papierov, z ktorých pozostávajú. Najstarším indexom, ktorý bol zverejňovaný vo Veľkej Británii bol Financial News Index, ktorý začal denník Financial News zverejňovať od 1. júla 1935. Od 1. januára 1947 bol premenovaný na Financial Times (FT) Index.

Prvým vlastným indexom denníka bol FTSE All-share Index (index všetkých akcií), ktorý bol vytvorený v roku 1962. Pri svojom vzniku začal prinášať informácie o cenách akcií 594 najväčších britských firiem z hľadiska trhovej kapitalizácie. Dnes pokrýva približne 98% cenných papierov na akciovom trhu v Londýne. Písmená FT v názve reprezentujú denník
Financial Times a SE London Stock Exchange (Londýnsku burzu cenných papierov).

Najznámejší index denníka FTSE-100 sa začal zverejňovať 13. februára 1984. Index sa vypočítava nezávislou spoločnosťou FTSE Group, ktorú spoločne vlastnia denník Financial Times a Londýnska burza cenných papierov. Považuje sa jeden z najvplyvnejších burzových indikátorov v Európe. Index sa začal prepočítavať 3. januára 1984 z úrovne 1 000 bodov.

Rekordnú hodnotu index dosiahol 30. januára 1999 keď jeho hodnota bola 6 950 bodov. Po tom ako sa vo svete prejavili dôsledky finančnej krízy v rokoch 2007 až 2010 index klesol
v marci 2009 na hodnotu 3 500 bodov, avšak hodnotu 6950, 6 bodu dosiahol až 8. februára 2011. K poklesu došlo ráno 23. septembra 2011 keď jeho hodnota bola presne 5 000 bodov.
V čase uzávierky materiál na portáli Finančné noviny 12. októbra 2021 mal index FTSE-100 hodnotu 7 111,35 bodu.

Výpočet indexu je založený na kurze akcií 100 firiem spoločností, ktoré sa obchodujú na Londýnskej burze cenných papierov. Sumárna kapitalizácia týchto firiem reprezentuje
približne 80% kapitalizácie burzy. Firmy, ktorých akcie sa zohľadňujú vo výpočte FTSE-100 musia zodpovedať požiadavkám, ktoré na nich kladie firma FTSE Group. Po prvé, s akciami sa musí obchodovať na Londýnskej burze cenných papierov. Po druhé, cena akcií sa musí vyjadrovať v britských librách, alebo v eure. Po tretie, akcie musia prejsť testom týkajúcim sa
toho, že firma je registrované v určitej krajine. Po štvrté, akcie musia byť vo voľnom obehu a musia byť likvidné, teda ľahko sa môžu vymeniť za finančné prostriedky, teda bez
problémov sa dajú kúpiť alebo predať. Okrem týchto dvoch indexov denník zverejňuje niekoľko desiatok ďalších indexov vypočítavaných firmou FTSE Group.

Denník prináša tri strany údajov o fondoch, ktoré sú riadené ich správcami. Jedna strana je venovaná cenám akcií, s ktorými sa obchoduje v USA a vo Veľkej Británii. Ďalšia strana je venovaná indexom a iným údajom venovaným indikátorom finančného a kapitálového trhu. Medzi nich patria nasledovné údaje: indexy kapitálového trhu vo vybraných krajinách, indexy európskeho kapitálového trhu, kapitálové trhy z hľadiska pomerového ukazovateľa P/E (cena akcie rozdelená na výnos), údaje o dlhopisoch, indexoch naviazaných na dlhopisy, úrokové miery na finančných trhoch, údaje o dlhopisoch na novovznikajúcich trhoch, údaje o kurzoch pri výmene finančných aktív s rôznymi výnosmi (swaps) a krížové kurzy mien.

ZÁVEROM

Budúcnosť mnohých médií je dnes s otáznikom. Denníku Financial Times sa podarilo prejsť postupne z éry papiera do éry digitálneho obsahu. Tento prechod sa jej poradil oveľa lepšie ako iným médiám. Dôkazom toho je to, že denník má v súčasnosti viac predplatiteľov digitálnej podoby média, ako papierovej. Denník predáva svoj obsah najmä podnikom na základe viacnásobných licencií. Podobný model pripravuje aj pre vzdelávacie inštitúcie.