Film a jeho funkcie sociálne sú v štádiu rozpadu

Psychoanalytik a spisovateľ Gérard Wajcman v svojej knihe Seriály, svet, kríza, ženy  (Les séries, le monde, la crise, les femmes) tvrdí, že televízne seriály sú nositeľmi kolektívneho príbehu. To je dôkazom vzniku novej civilizácie.

Po tom ako film filmy, ktoré sa stali súčasťou národnej kultúry, vytvárali národný mýtus, seriály napomáhajú deštrukcii týchto mýtov.  Stávajú sa tou formou, do ktorej sa oblieka táto epocha, kde kríza nie je založená na časovom odstupe, ale sa definuje v nepretržitom a nekonečnom čase. Príbeh bez začiatku a konca, v rytme opakujúcom sa v rytme jednotlivých dielov seriálu. Ako na napísal Vajcman je to otázka formy a nie žánra.

Forma je súčasťou existujúcej epochy. Žáner seriálu nie je nový, hoci sa zmenila forma. K tradičným hrdinom sa pridali unavení hrdinovia a nemohúci antihrdinovia. Kríza, ktorú prežívame, je bez názvu a hraníc a je tým zdrojom, z ktorého vyplýva pochybovanie a vznikajú otázky. Seriály objavujú naše existenciálne obavy z budúcnosti. Existujú dôvody položiť si otázku, či sa žáner filmu a jeho sociálna funkcia v štádiu rozpadu.

Seriál znamená fragmentárne videnie. Na rozdiel od filmu, hrdina, alebo hrdinka seriálu je divákom na seba samého. Od nich sa nevyžaduje žiadna analýza. Ich správanie sa vysvetľuje a odhaľuje pomocou seriálu.

Ak neexistujú hranice medzi vnútorným a vonkajším svetom, pre pohľad zanikajú hranice. Podľa názoru Gérarda Wajcmana, objavuje sa nová civilizácia. Vnímame svet len ako fragmenty a prostredníctvom rôznych pohľadov. Seriálny sú prechodom od obrazu sveta k otvorenému opisu.

Zdrojom seriálov bol fejtónový román, tento literárny žáner, ktorý sa začal vydávať v tlači v XIX. storočí. V televíznych seriáloch sú iné osobitosti štýlu. Ten vychádza z toho, že nie je spojený s myšlienkou neprerušovaného príbehu. V seriáloch sa prelínajú rôzne postavy so svojimi rôznymi príbehmi. Je v nich mnoho línií rozprávania a nie vždy nasledujú jedna za druhou. Niekedy sa aj prerušujú. Vo fejtónových románoch bolo ťažisko príbehu – hrdinka, alebo hrdina. V moderných seriáloch sa dianie točí okolo mnohých hrdinov. To vyvoláva efekt prerušenia línie príbehu.

Autor knihy Seriály, svet, kríza, ženy si myslí, že princípom seriálu je odklon o cesty. Prostredníctvom seriálov stojíme na kraji krízy, ktorý sa podobá na toxikomániu.