Lobovanie nie je činnosť spájaná len s korupciou
Ľudia často spájajú pojem lobovanie s korupciou. Lobovanie neznamená úplatok úradníkom. Vo vyspelých krajinách sú lobisti regulovaní zákonom.
Lobing je prax propagácie záujmov rôznych finančno-priemyselných skupín, mimovládnych organizácií alebo etnických spoločenstiev na dosiahnutie konkrétneho rozhodnutia.
Lobisti môžu obhajovať národné záujmy na domácej, alebo medzinárodnej scéne alebo verejné alebo súkromné záujmy v rámci krajiny. Ako to funguje? Činnosť lobistov sa najčastejšie zameriava na dosiahnutie cieľa stanoveného záujmovou skupinou. Môže ísť o prijatie potrebného návrhu zákona, alebo naopak zrušenie niektorých regulačných aktov. Predmetom lobovania môžu byť rôzne záujmy združení, či asociácií. Napríklad to môže byť cech taxikárov, advokátska komora, združenie podnikov informačných technológií, alebo chovateľov holubov.
Úlohou lobistov je pracovať s vládnymi agentúrami, tlakovými skupinami a médiami. Výsledkom tejto práce je dosiahnutie cieľa, vykonanie potrebného rozhodnutia. V jednej alebo druhej forme existuje lobizmus vo všetkých krajinách sveta. V Spojených štátoch bol v roku 1946 prijatý zákon o lobovaní. Reguluje procesy spojené s činnosťami lobistov, upravuje ich odmeňovanie. Krajina má register lobistov zastupujúcich záujmy spoločnosti alebo skupiny.
Príklad lobizmu môže byť práca rôznych asociácií, ktoré dosahujú svoje ciele absolútne transparentným spôsobom. Robia analytické práce, píšu stanoviská a robia právne kroky, komunikujú s úradmi, s médiami.
Lobistické inštitúcie môžu existujú. Pokiaľ ide o financovanie lobistických subjektov, riešenie a propagácia rôznych problémov je odlišná. Lobistov platia skupiny, ktoré majú na niečom záujem. Lobovanie v rozvinutých krajinách je nástrojom spolupráce a komunikácie, čo vedie k prijatiu progresívnych rozhodnutí, ktoré sú prínosom pre podnikanie aj pre spoločnosť. Jeho legalizácia má reálne šance ovplyvniť znižovanie korupcie, pretože problém možno vyriešiť lacnejšie a legálne.
