lgNobeova cena v oblasti dejín umenia za štúdiu „Rituálne klystíry posilňujú tradičné hodnoty“

HARVARD – Za čo boli v roku 2022 udelené Ig Nobelova ceny.

Na pôde Harvardskej univerzity udelili Ig Nobelovu cenu už 32. raz – udeľuje sa za najnezrejmejšie a niekedy aj zvláštne vedecké objavy. Tentoraz cenu získali za štúdium stratégie klebiet, synchronizácie tlkotu srdca milencov, významu rituálnych klystírov v tradíciách mayského ľudu a hydrodynamiky skupinového plávania káčat.

Harvard oznámil víťazov 32. Ig Nobelovej ceny (nazývanej aj Ignobelova cena). Tentoraz sa udeľovalo v desiatich kategóriách – zoznam sa z roka na rok mení.

V roku 1991 americký časopis Annals of Improbable Research ustanovil Ig Nobelovu cenu, antipóda Nobelovej ceny. Pôvodné znenie bolo „pre výskum, ktorý sa nemôže alebo by nemal byť reprodukovaný“. Teraz je formulácia upravená: cena sa udeľuje za výskum, ktorý vás „najskôr rozosmeje a potom donúti premýšľať“. Ig Nobel sa udeľuje každoročne na Harvarde; cena nemá stály zoznam nominácií a nemá žiadny peňažný ekvivalent. Slávnostné vyhlásenie laureátov a cien, ktoré sa tradične koná v Sanders Theatre na Harvardskej univerzite, však zostáva jednou z najsledovanejších udalostí vo svete vedy.

Cenu za ekonómiu získali traja talianski vedci, ktorí dospeli k záveru, že šťastie má významnejší vplyv na životný úspech a obohatenie ako talent. Poznamenávajú, že rozpor medzi rozdelením talentu a bohatstva medzi obyvateľstvom naznačuje „nejakú skrytú zložku (úspechu – Finančné noviny), ktorá zostáva v zákulisí“. V dôsledku toho vedci dospeli k záveru, že táto zložka je len náhoda.

Aj keď je potrebná určitá úroveň talentu, tí najtalentovanejší takmer nikdy nedosiahnu vrchol úspechu a predbehnú ich priemerní, ale šťastnejší ľudia,“ uvádza sa v štúdii.

Jeho autori poznamenávajú, že boli prví, ktorí podporili toto pozorovanie kvantitatívnymi dôkazmi. Zaujímavé je, že dvaja z autorov štúdie už dostali Ig Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 2010 – vtedy pomocou matematických metód dokázali, že organizácie budú efektívnejšie, ak budú ľudí povyšovať cez ich kariéru náhodne.

 

Víťazmi Ceny v aplikovanej kardiológii sa stali vedci z Českej republiky, Veľkej Británie a niektorých ďalších krajín, ktorí skúmali synchronizáciu tepov na dátumoch u ľudí. Cenu dostali za „nájdenie a objavenie dôkazov, že keď sa noví romantickí partneri prvýkrát stretnú a cítia sa navzájom priťahovaní, ich tep sa synchronizuje“.

Cenu za literatúru získala skupina vedcov z USA, Kanady, Veľkej Británie a Austrálie. Študovali veľké množstvo právnych textov a dospeli k záveru, že to, čo sťažuje ich pochopenie pre neodborníkov, nie je ani tak špeciálna slovná zásoba, ako skôr „zlý štýl“ písania. Výskumníci píšu najmä o neúmerne vysokom podiele odborného žargónu, trpného rodu, neštandardného používania veľkých písmen, ťažkopádnej vetnej skladby a pod. v porovnaní s textami iných žánrov.

Ig Nobelovu cenu za biológiu dostali vedci z Brazílie a Kolumbie, ktorí napísali prácu o účinkoch vypadávania chvosta u určitého druhu škorpiónov a s tým spojenej zápche na ich následnú motorickú aktivitu a schopnosť párenia. Autori štúdie študovali „jeden z najextrémnejších prípadov autotómie (zviera, ktoré v prípade nebezpečenstva odhodí časť tela – Finančné noviny) v prírode“: jeden druh škorpióna odhodí svoj chvost spolu s chrbtom. tráviaci trakt. Vedci zistili, že to vedie k zápche a smrti v priebehu niekoľkých mesiacov, ale nemá to príliš veľký vplyv na pohyb a vo všeobecnosti umožňuje škorpiónom párenie a produkciu potomkov pred smrťou.

Cenu za medicínu získali vedci z Lekárskej univerzity vo Varšave, ktorí napísali prácu o tom, ako môže konzumácia zmrzliny znížiť negatívne účinky určitých typov chemoterapie. Ako vedci poznamenávajú, vysoké dávky žiarenia počas chemoterapie často spôsobujú u pacientov závažný zápal ústnej sliznice. Tieto účinky sa dajú zmierniť pomocou kryoterapie – vedci sa rozhodli zistiť, či by na to bola vhodná bežná zmrzlina, a dospeli k záveru, že skutočne do istej miery znižuje pravdepodobnosť zápalu.

Cenu za inžinierstvo udelili japonským vedcom, ktorí skúmali, aké pohyby robia ľudia pri používaní otočných gombíkov a koľko prstov používajú. Podľa autorov štúdie by ich práca mohla v budúcnosti pomôcť pri vývoji ergonomickejších rukovätí tohto druhu.

Víťazmi Ceny za dejiny umenia sa stali autori štúdie „Interdisciplinárny prístup k rituálnym klystírovým scénam o starovekej mayskej keramike“. Na príprave tohto článku sa podieľali antropológ a farmaceutický špecialista. Poznamenávajú, že klasická tradičná mayská keramika pravidelne obsahuje scény klystírov, ktoré majú zjavne rituálny význam. Vedci sa domnievajú, že takáto tradícia môže byť spojená so zavedením alkoholu, tabaku alebo omamných látok do tela na dosiahnutie rituálnej extázy.

Autori ďalšej štúdie skúmali skupinové plávanie káčat z pohľadu hydrodynamiky, biomechaniky a šetrenia energie a získali za to Ig Nobelovu cenu za fyziku. Vedci dospeli k záveru, že káčatká plávajúce vo vlnách v skupine sledujúcej svoju matku skutočne v niektorých prípadoch pomáhajú míňať menej energie. Ich záver možno podľa autorov štúdie aplikovať aj na prepravu tovaru – plavba v karavane v určitom poradí pomôže znížiť náklady na energie.

Ig Nobelovu cenu za mier získala skupina vedcov z krajín vrátane Číny, Spojených štátov a Holandska, ktorí vyvinuli „algoritmus, ktorý má pomôcť klebetníkom rozhodnúť sa, kedy povedať pravdu a kedy klamať“. Autori článku „Poctivosť a nečestnosť v stratégiách ohovárania“ skúmajú ohováranie z pohľadu tzv. problému freeriderov (túžba získať verejné statky bez platenia). Vedci dospeli k záveru, že čestnosť je dôležitá pri ohováraní a šírení fám na „podporu a udržiavanie spolupráce“. Teraz sa autori článku pokúsili vytvoriť model na predpovedanie, či budú ľudia vo svojich klebetách úprimní alebo nie.

Výskumník zo švédskeho Kráľovského technologického inštitútu získal ocenenie Safety Engineering Award za vytvorenie nárazovej figuríny losa. „Škandinávia má veľmi veľkú populáciu losov a kolízie medzi autami a losmi sú obrovským problémom s mnohými smrteľnými následkami,“ uvádza štúdia. Na zníženie počtu kolízií sú potrebné figuríny losov na zinscenovanie nehôd a štúdium možností, ako sa im vyhnúť alebo ako zmierniť následky. Autor štúdie študoval jelene a losy v zoologickej záhrade, vrátane jatočného tela nedávno uhynutého jeleňa, a následne vytvoril gumenú figurínu s oceľovou konštrukciou.