Letom zimou svetom Nursultan a on vie to (11) – Kazachstan má najsilnejšiu ekonomiku v regióne

NUR – SULTAN  – Kazachstan má najväčšiu ekonomiku v strednej Ázii a vytvára 60% HDP regiónu. Podľa odhadov Svetovej banky na rok 2019 je krajina na 42. mieste z hľadiska HDP (parita kúpyschnosti – PPP), 54. v HDP v nominálnom vyjadrení a 72. v HDP v nominálnym vyjadrení na obyvateľa.

Kazachstan bol prvou bývalou sovietskou republikou, ktorá splatila všetok svoj dlh voči Medzinárodnému menovému fondu 7 rokov pred termínom. Krajina sa umiestnila na treťom mieste za Čínou a Katarom medzi 25 najdynamickejšími ekonomikami v prvom desaťročí 21. storočia. Štát vstúpil do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v roku 2015.

Miera rastu HDP, podporovaná vysokými svetovými cenami ropy, ktorá je jednou z najdôležitejších vývozných komodít Kazachstanu, sa pohybovala od 8,9% do 13,5% medzi rokmi 2000 a 2007, poklesla na 1-3% v rokoch 2008 a 2009, potom sa od roku 2010 zvýšila. Medzi ďalšie významné vývozy Kazachstanu patrí kovy, pšenica, textil a hospodárske zvieratá. Kazachstan je popredným vývozcom prírodného uránu.

Krajina vo februári 2014 znehodnotila svoju menu o 19%. V auguste 2015 došlo k ďalšej 26% devalvácii. Rast HDP v roku 2019 bol 4,5%. V dôsledku pandémie koronavírusu, HDP Kazachstanu sa v roku 2020 znížil o 2,6%. Na základe prijatých antipandemických opatrení sa však už v roku 2021 očakáva rast ekonomiky krajiny na úrovni 3,6% – 3,9%.

Kazachstan už úspešne zvládol niekoľko etáp globálnej hospodárskej krízy vrátane rokov 1998 – 1999, 2007 – 2009 a 2014 – 2015. Napríklad, v roku 2009 vláda zaviedla rozsiahle podporné opatrenia, ako je rekapitalizácia bánk a podpora v sektoroch nehnuteľností a poľnohospodárstva a v malých a stredných podnikoch. Celkové náklady na stimulačné programy dosiahli 21 miliárd dolárov alebo 20% HDP krajiny a 4 miliardy dolárov boli určené na stabilizáciu finančného sektora. Počas svetovej hospodárskej krízy sa hospodárstvo Kazachstanu v roku 2009 znížilo o 1,2%, zatiaľ čo ročná miera rastu sa následne zvýšila na 7,5% v roku 2011 a 5% v roku 2012.

V septembri 2002 bol Kazachstan prvou krajinou v SNŠ, ktorá získala úverový rating investičného stupňa od významnej medzinárodnej ratingovej agentúry.

Hospodársky rast spolu s predchádzajúcimi reformami daňového a finančného sektora výrazne zlepšili verejné financovanie z rozpočtového deficitu v roku 1999 na úrovni 3,5% HDP do deficitu na úrovni 1,2% HDP v roku 2003. Príjmy vlády sa zvýšili z 19,8% HDP v roku 1999 na 22,6% HDP v roku 2001, ale v roku 2003 klesol na 16,2% HDP. V roku 2000 prijal Kazachstan nový daňový zákon v snahe konsolidovať tieto zisky.

Kazachstan sa v roku 1998 pustil do ambiciózneho programu dôchodkovej reformy. K 1. aprílu 2020 predstavoval dôchodkový majetok 11,7 bilióna tenge. Jedno euro je dnes 519,93 tenge.

Národná banka zaviedla v rámci svojej kampane na posilnenie bankového systému systém poistenia vkladov. V dôsledku problematických a zlyhaných zlých aktív bankový sektor stále riskuje stratu stability. Niekoľko veľkých zahraničných bánk má pobočky v Kazachstane.

V roku 2019 Kazachstan prilákal do krajiny priame zahraničné investície vo výške 25 miliárd dolárov. Podľa podpredsedu vlády – ministra zahraničných vecí Muchtara Tleuberdiho, medzitým v roku 2020 klesli priame zahraničné investície v Kazachstane o takmer 30%, čo možno pripísať celkovému poklesu globálnych investícií o 42 percent ročne v prípade pandémie koronavírusu, podľa UNCTAD. Zároveň objem investícií v Kazachstane – viac ako 350 miliárd dolárov za roky nezávislosti – niekoľkonásobne prevyšuje celý objem investícií uskutočnených za roky nezávislosti v ďalších štyroch krajinách strednej Ázie.

Krajina je na 39. mieste v rebríčku hospodárskej slobody z roku 2020, ktorý zverejnili Wall Street Journal a Heritage Foundation. Vďaka rokom reforiem zameraných na uľahčenie podnikania sa Kazachstan zároveň umiestnil na 25. mieste v rebríčku Svetovej banky Doing Business 2020. V hodnotení globálnej konkurencieschopnosti zo Svetového ekonomického fóra je táto krajina na 55. pozícii. A v rebríčku indexu ľudského rozvoja z Rozvojového programu OSN je Kazachstan zaradený do skupiny krajín s veľmi vysokým HDI a nachádza sa na 51. línii.

Európska únia je najväčším obchodným a investičným partnerom Kazachstanu. Z hľadiska krajín sú najväčšími obchodnými partnermi Kazachstanu susedné Rusko a Čína. Medzi najväčších investorov patria USA, Holandsko, Francúzsko, Južná Kórea, Veľká Británia a Nemecko. Čína a Rusko tiež investovali viac.