Kazachstan: láska k Nur Sultanu opäť ihneď a späť
V roku 1997 som bol prvý raz v Kazachstanskej republike. Navštívil som bývalé hlavné mesto Alma-Ata. Po viac ako dvadsiatich rokoch som si kládol jednoduché otázky. Ako to tam vyzerá? Ako žijú?
Pred pár dňami som strávil niekoľko dní v hlavnom meste krajiny Nur Sultan.
Po viac ako dvadsiatich rokoch môžem napísať jednoduchú vec. Psychológia obyvateľov sa nezmenila. Zachovali si takú istú dobrosrdečnosť aká tam bola nielen v roku 1997, ale aj v celom bývalom Sovietskom zväze. Či sa to niekomu páči, alebo nie, myslím si, že hoci Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) nie je dnes obľúbený, ale musím povedať, že vytvoril atmosféru spolupráce a dobrosrdečnosti. Tá sa zachovala vo všetkých bývalých republikách ZSSR.
V Kazachstane som bol na voľbách. Cestoval som cez Istanbul. Keď sa cestuje do Kazachstanu, každý človek je povinný pred príletom vyplniť dotazník. Musí v ňom uviesť odkiaľ cestuje. V dotazníku uvádza presné údaje kde v lietadle sedel. Ak by sa niečo stalo, tak sa vie čo.
Po pricestovaní každý absolvuje test PCR. V Kazachstane existuje niečo ako sloboda vlastnej voľby. A preto nie je namieste hovoriť o diktatúre. Obyvatelia nosia rúška, alebo aj pri veľkých vzdialenostiach nenosia. Môžu sa však kedykoľvek testovať. Kedykoľvek a kdekoľvek. Kto by chcel, tak sa môže testovať doma. Sestrička s aparatúrou príde na vaša adresu. Výsledky testov sú v ten istý deň. Kazašská republika je zeleným štátom. Problémy s vírusom vyriešila efektívne. Všetko je otvorené, reštaurácie, obchody, dokonca bazén na najvyššom poschodí obchodného domu.
V Kazachstane som stretol veľmi vzdelaných Kazachov a Kazašky. Mnohí študovali na svetových univerzitách. Mnohí v Českej republike.
Najväčší, ale príjemný šok som zažil na moje narodeniny. Nechcel som ich veľmi oslavovať. Avšak keď to prišlo, tak mi zamestnanci Ministerstva zahraničných vecí Kazašskej republiky doniesli tortu so sviečkami. Zaspievali “Happy Birthday!” Skoro som sa rozplakal. Doma mám dar. Dva uteráky z Kazachstanu. Večer som dostal tanier ovocia a pozdrav k narodeninám od vedenia hotelu.
Ak by som to mal zovšeobecniť, tak Kazachstanská republika je moderný štát, veľmi dobre vníma Európsku úniu a všetky progresívne myšlienky z celého sveta. Treba len pripomenúť, že niekoľko desiatok tisíc študentov študuje v zahraničí. Platí to aj štát. Po ceste domov som stretol chlapca, ktorý na Slovensku je na kurze slovenského jazyka. Jeho rodičia sú obyčajní roľníci pri Kaspickom mori. Majú ťavy, kravy, sliepky…Predávajú poľnohospodárske produkty iným. Ich syn, s ktorým som hovoril na letisku v Minsku, mi povedal, že rodičia chcú aby bol lekárom. Miesto štúdia si vybral Slovensko.
Dúfam, že sa tam raz vrátim.
Fotografia: Plážové kúpalisko v hlavnom meste Kazachstanu Nursultan.
Finančné noviny predstavia mesto Nursultan v seriáli.
