Kazachstan: hodnotenie ľudských práv v krajine ako mechanizmus stáleho udržateľného rozvoja OSN

ASTANA – V rámci členstva v OSN majú zúčastnené štáty k dispozícii rôzne mechanizmy na podporu vlád, štátnych združení, občianskej spoločnosti a podnikov v ich úsilí o dosiahnutie všeobecného mieru, zníženie akejkoľvek formy diskriminácie, ochranu ľudských práv a dosiahnutie udržateľného rozvoja.

Tieto mechanizmy existujú aj na monitorovanie a pomoc zmluvným štátom pri plnení ich medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorých sú zmluvnými stranami. Jedným z takýchto mechanizmov je všeobecné periodické hodnotenie ľudských práv (ďalej len “HĽP”)

HĽP je mechanizmus vzájomného hodnotenia. Každých štyri a pol roka, počas zasadnutia pracovnej skupiny Rady pre ľudské práva, zmluvné štáty preskúmajú situáciu v oblasti ľudských práv vo všetkých štátoch. HĽP ako mechanizmus monitorovania dodržiavania medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv zmluvnými štátmi bol zriadený rezolúciou 60/251 z 5. marca 2006. Jeho postup bol ustanovený rezolúciou 5/1 prijatou Valným zhromaždením OSN 18. júna 2007. V rezolúcii sa teda stanovilo, že preskúmanie vykonáva pracovná skupina 47 zmluvných štátov Rady pre ľudské práva, ktorej predsedá predseda rady. Na procese preskúmania sa môžu zúčastniť aj ďalšie pozorovateľské štáty, zainteresované strany a traja spravodajcovia s cieľom uľahčiť preskúmanie a prípravu správy pracovnej skupiny.

Preskúmanie má formu interaktívneho dialógu medzi štátom, ktorý je predmetom preskúmania, a pracovnou skupinou s možnou účasťou pozorovateľských krajín. Tento interaktívny dialóg pozostáva z otázok týkajúcich sa súčasnej situácie v oblasti ľudských práv v štáte, ktorý je predmetom preskúmania, po ktorých nasleduje odpoveď štátu na tieto otázky, závery a odporúčania.

Po ukončení všetkých potrebných postupov tak Rada pre ľudské práva na plenárnom zasadnutí prijme záverečnú správu, ktorá obsahuje hodnotenie situácie v oblasti ľudských práv v monitorovanom štáte, výmenu osvedčených postupov a dobrovoľné záväzky monitorovaného štátu.

Všetky odporúčania, ktoré štát dostal a prijal na základe záverečnej správy, musí tento štát vykonať. Imperatív implementácie je obsiahnutý v ustanoveniach rezolúcie 5/1 a monitorovaný štát by ho mal podľa toho implementovať.

Okrem toho je UPR nielen príležitosťou pre každý štát podať správu o prijatých opatreniach v oblasti ľudských práv, ale aj mechanizmom na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv. UPR je pre štáty aj príležitosťou na preskúmanie všetkých odporúčaní a na stanovenie stratégie opatrení, ktoré môže štát prijať na dosiahnutie pokroku v otázkach ľudských práv, ktoré by v budúcnosti mohli viesť k vážnemu zhoršeniu situácie v oblasti ľudských práv, ak sa nebudú riešiť.

Mnohé štáty si to uvedomujú a prijali vnútroštátne akčné plány v oblasti ľudských práv. Takéto plány obsahujú opatrenia na vykonávanie odporúčaní UPR na zlepšenie ochrany ľudských práv.
Aj Kazachstan uskutočňuje politiku posilňovania ochrany ľudských práv, a to aj na základe odporúčaní prijatých v rámci HĽP. Kazachstan tak prijal reformy v oblasti boja proti korupcii, výkonu spravodlivosti a trestného konania, zdravotnej starostlivosti, podpory inštitúcie rodiny a detstva, práva na sociálne zabezpečenie, práva na vzdelanie, práv detí, práv osôb so zdravotným postihnutím a práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania.

V rámci implementácie prijatých odporúčaní bola v Kazachstane zriadená Národná rada verejnej dôvery, ktorá bola následne transformovaná na Národný kurultaj, zložený zo známych ľudskoprávnych organizácií, ekonómov a ďalších nezávislých odborníkov, s cieľom zvýšiť účasť verejnosti na správe krajiny. Bol ratifikovaný Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčný protokol, čím sa uznala právomoc Komisie OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím a zabezpečilo sa dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím v súlade s medzinárodnými normami. Pokračovala aj práca na posilnení spolupráce s rôznymi mimovládnymi organizáciami a rozšíril sa mandát komisára pre ľudské práva.

Bol ratifikovaný druhý protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorého cieľom je zrušenie trestu smrti, a bolo prijaté rozhodnutie o úplnom zrušení trestu smrti. Bol zrušený zoznam povolaní, v ktorých je obmedzené využívanie práce žien. Právo na slobodu prejavu bolo zaručené zavedením systému oznamovania konania pokojných zhromaždení. Znížil sa kvantitatívny prah pre registráciu politických strán, počet regionálnych zastupiteľstiev politických strán a počet iniciatívnych skupín občanov na založenie politickej strany.

 

Pokračuje práca v oblasti zabezpečenia podmienok pre fungovanie občianskych spoločností a ochrany sociálnych, hospodárskych a kultúrnych práv obyvateľstva. Bol prijatý rámec rozvoja občianskej spoločnosti do roku 2025 a hlava štátu podpísala sociálny zákonník z 20. apríla 2023, ktorý predpokladá komplexné zlepšenie systému sociálneho zabezpečenia. Zachovala sa politika nulovej tolerancie mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, trestná zodpovednosť za mučenie sa zvýšila z 10 na 12 rokov odňatia slobody a zaviedli sa zákazy uplatňovania amnestie, premlčania, aktívnej ľútosti a zmierenia voči podozrivým osobám. Rozšíril sa okruh osôb, ktoré majú nárok na bezplatnú právnu pomoc.

Tretí HĽP pochválil Kazachstan za zásadné reformy prijaté na zabezpečenie nezávislosti a profesionality súdnictva a konštatoval, že vláda prijala potrebné opatrenia vrátane prijatia komplexných akčných plánov, zlepšenia legislatívy a vytvorenia inštitucionálneho rámca na implementáciu odporúčaní HĽP.

V každom z cyklov Kazachstan poskytol aktuálne informácie o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v krajine. Kazachstan naďalej aktívne spolupracuje s medzinárodnými organizáciami, zmluvnými štátmi, štátnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami Kazachstanu v rámci mechanizmu HĽP.

V dôsledku obhajoby tretieho preskúmania v roku 2019 Kazachstan dostal 245 odporúčaní od zmluvných štátov. Vláda podporila 87 % (214) odporúčaní.

Aktívne sa pracuje na preskúmaní plnenia odporúčaní HĽP za účasti štátnych orgánov a mimovládnych organizácií. Od roku 2020 tak ministerstvo spravodlivosti zorganizovalo 17 online stretnutí, na ktorých sa diskutovalo o plnení odporúčaní v rámci UPR a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Na stretnutiach sa diskutuje o opatreniach prijatých štátom na zabezpečenie a ochranu ľudských práv v krajine a vypočujú sa odporúčania občianskeho sektora.

V priebehu nepretržitej práce v tejto oblasti sa tak z 214 odporúčaní týkajúcich sa najpálčivejších otázok vznesených občianskou spoločnosťou zrealizovalo 25 % a aktívne sa pracuje na 75 % (53 odporúčaní bolo zrealizovaných, 147 čiastočne zrealizovaných a 14 odporúčaní je v štádiu riešenia). Práca na implementácii odporúčaní HĽP, ktoré Kazachstan dostal, pokračuje.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že HĽP nie je len prostriedkom informovania o opatreniach prijatých v oblasti ľudských práv, ale aj praktickým mechanizmom na zlepšenie inštitúcie ochrany ľudských práv a dodržiavania medzinárodných noriem.

(Alija Ajtbekovna Echlasova. Na titulnej fotografii. Autorka je riaditeľka Sekcie medzinárodného práva a koordinácie činnosti Ministerstva spravodlivosti Republiky Kazachstan)