Kazachstan hľadá model národného hospodárstva

ASTANA – Prezident Kazachstanu Kassym-Žomart Kemelevič Tokajev chce nový ekonomický model. O problematike sa vyjadril niekoľko razy.

V júni sa hlava štátu stretla s Najvyššou hospodárskou radou, kde vyjadril kritiku voči domácim ekonómom. V auguste na pracovnej ceste do Pavlodarského regiónu Kassym-Jomart Tokajev upozornil na potrebu vyvinúť novú hospodársku model, ktorého plnú víziu prezident predstaví v nadchádzajúcom Príhovore k ľudu Kazachstanu. Niekoľko známych kazaškých ekonómov sa vyjadrilo o problematike hľadania nového ekonomického modelu, teda kam bude smerovať stratégia rozvoja ekonomiky Kazachstanu.

Čo sa deje s ekonomikou?

Napriek prognózam Svetovej banky o raste ekonomiky Kazachstanu na 3,5 %, rast HDP Kazachstanu v prvom štvrťroku 2023 sa podľa vlády zrýchlil na 4,9 %. Za prvých 7 mesiacov roku 2023 dosiahol hospodársky rast 4,8 %. Rast v reálnom sektore bol 4,6 % av sektore služieb – 4,7 %. Národné hospodárstvo rástlo najmä vďaka rastu v stavebníctve, obchode, doprave, výrobe, informačných komunikáciách a kapitálových investícií o 12,4 %.

Podľa kazašského ekonóma Olžasa Kudaibergenova je reálny ekonomický rast s najväčšou pravdepodobnosťou nižší. Samozrejme, tento názor nepodložil žiadnymi dôakazmi. Podľa neho sa v skutočnosti ekonomická situácia v krajine zhoršila. Preto je potrebný nový ekonomický kurz.

Olžas Kudaibergenov.

„Po prvé, faktom je, že obyvateľstvo má veľké očakávania, že po januári 2022 sa začnú riešiť všetky problémy nahromadené za 30 rokov. Situácia sa však nemení, vláda nerealizuje žiadne výrazné reformy. Po druhé, zhoršila sa ekonomická situácia v krajine a blahobyt občanov. Najmä na pozadí inflácie. Rôzne nehody spôsobené človekom len umocňujú pochopenie, že sú potrebné drastické opatrenia vrátane reformy verejnej správy a personálnej obnovy,“ hovorí Olžas Kudaibergenov.

Je čas na personálne zmeny

Ďalší známy ekonóm Rasul Rysmambetov súhlasí s tým, že personálna obnova je nevyhnutná, no musí byť úplná.

„Máme veľa dobrých programov, ale otázkou je, ako sa vykonávajú. Pretože často mierime a pozeráme na vládu – premiéra, ministra hospodárstva a prezidentskú administratívu, ale v skutočnosti je celá hospodárska politika v rukách kvázi verejného sektora, regionálnych akimov a miestnych akimov. Preto, ak dôjde k personálnym zmenám, musia byť od začiatku do konca, musia sa zmeniť účinkujúci – nie tí, ktorí plánujú, ale tí, ktorí vykonávajú,“ hovorí Rasul Rysmambetov.

Podľa neho, ak sa pozriete hlbšie, problém vykonávania je v tom, že neexistuje jasné rozdelenie a pridelenie zodpovednosti „až nadol“.

„Najnovšie stratégie sú logické a dobre napísané. Realizácia je však na nulovej úrovni. Myslím si, že je to preto, že neexistujú žiadne kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré by boli skutočne zmysluplné. Potom, kto to vykoná – neexistuje žiadna taká komplexná objednávka „až nadol“ až po zástupca šéfa samo správy  okresu, aby sa jasne opísala funkčnosť,“ vysvetlil odborník.

Celkovo sa domnieva, že väčšinu zákonov a programov treba úplne prepísať. Polovica projektov, ktoré sa rozbehnú, nemá správny podnikateľský plán ani finančný model a pracovné miesta vznikajú na 2-3 dni.

Rasul Rysmabetov.

„Veľa z toho, čo sme robili predtým – programy, pokyny, zákony, mnohé z toho je potrebné radikálne revidovať. Máme veľa zákonov, ktoré sú zastarané. Berieme naše staré zákony a namiesto toho, aby sme všetko vymazali a písali nové, píšeme zlé a neúčinné zákony, ktoré sa dajú v regiónoch vykladať rôzne a ktoré sa navyše nevynucujú. Vezmeme ich a začneme vytvárať „doplnky“. To znamená, že vozík sa nehýbe, ale maľujeme, pridávame, robíme kozmetické úpravy. A musíte zmeniť košík. To znamená, že treba zmeniť veľa základných zákonov,“ domnieva sa ekonóm.

Podľa kazašského ekonóma Armana Baiganova by sa nová hospodárska politika mala zamerať na dve oblasti. Za prioritu považuje rozvoj ľudského kapitálu. „Môj názor je, že nová hospodárska politika by mala zahŕňať rozvoj ľudského kapitálu, kde hlavný dôraz by sa mal klásť na zvyšovanie produktivity a efektivity práce v rôznych odvetviach.
Keď hovoríme o odvetviach, v prvom rade mám na mysli poľnohospodárstvo s prechodom z extenzívnej na intenzívnu výrobu v dôsledku zvyšovania výnosov, zavádzania moderných poľnohospodárskych technológií a rozvíjania klastrového prístupu. Spolu s rozvojom rovnakého poľnohospodárskeho odvetvia je potrebné rozvíjať aj spracovanie týchto produktov – konečný výsledok s vysokou pridanou hodnotou. Pretože u nás (nielen) je vysoká inflácia potravín, vysoký dovoz zo susedných krajín a vytláčanie našich hlavných odbytových trhov,“ domnieva sa ekonóm.
Informačné technológie

Druhou oblasťou, ktorú treba podľa neho zdôrazniť, je digitalizácia.

„V prvom rade ide o digitalizáciu vzťahov medzi komoditami a peniazmi. A tu mám na mysli postupný prechod na digitálne tenge. To poskytne riešenie mnohých problémov, problémov vo fiškálnej politike, problémov s tieňovou ekonomikou a korupciou,“ poznamenal Arman Baiganov.

Kandidát ekonomických vied Marat Kairlenov očakáva, že nový prístup bude naďalej znižovať nadmernú účasť vlády v ekonomike.

„V tejto časti áno, pôjde o nový prístup, tu je potrebné zmeniť funkcie a úlohy štátu, ako aj podporiť túto zmenu v štruktúre ekonomiky správnym smerom. Tu sa musíme ešte viac zamerať na súkromný sektor. Minulé pokusy o modernizáciu tohto prístupu v rokoch 2014 – 2015 nefungovali dostatočne dobre. Preto sú tu potrebné drastické opatrenia – štátne holdingy sa majú rozpustiť a nadmerná prítomnosť štátu v ekonomike sa má odstrániť. Pretože ekonomika je v neistote. Náš HDP v dolároch klesal len posledných 10 rokov. Áno, oživenie sa pomaly deje, ale stále môžeme povedať, že sme stratené desaťročie,“ posťažoval sa odborník.

Mimochodom, prezident vo svojom príhovore k ľudu z 1. septembra 2022 poznamenal, že štát bude naďalej znižovať svoju účasť na ekonomike krajiny.

Marat Kairlenov.

Marat Kairlenov tiež zdôraznil špecifické otázky, ktorým je potrebné venovať prioritnú pozornosť.

„Ak hovoríme o konkrétnych problémoch, ktorým je potrebné venovať pozornosť, tak je to podľa mňa v prvom rade otázka monopolizácie mnohých trhov. Na mnohých trhoch majú niektoré spoločnosti de facto monopolné postavenie, a preto na nich neexistuje konkurencia. Tieto monopoly musia byť zničené, aby sa vytvorilo pole pre normálnu hospodársku súťaž. Podľa môjho názoru je to kľúčový bod, ktorému je potrebné venovať pozornosť. Druhým je ochrana práv podnikateľov, boj proti násilným prevzatiam firiem a dodržiavanie zásad právneho štátu – to sú tiež veľmi dôležité body, ktoré určujú investičnú atraktivitu krajiny a možnosti rozvoja podnikania. Tieto momenty sú najvyššou prioritou,“ poznamenal Marat Kairlenov.

Ekonóm Žanybek Aigazin sa domnieva, že problémy v ekonomike súvisia s jej štruktúrou a smerovaním – to je dané.

Nielen renta 

„Naša samotná štruktúra ekonomiky je takáto: zameranie sa na využívanie takzvanej prirodzenej renty (prírodných zdrojov). Vyvážame suroviny a zarábame. Pridanú hodnotu získavame pri následnom prerozdeľovaní (spracovaní) – ide o axiómu, ale suroviny nespracúvame do hĺbky. Nemáme veľké spracovateľské kapacity. Je pre nás lacnejšie exportovať. Kvôli tomu sme domáci trh s potravinami viac-menej uzavreli,“ vysvetľuje ekonóm.

Na druhej strane podľa neho nie je jednoduché vytvárať produkciu.

„Sme predsa ohraničení dvoma ekonomickými gigantmi, ktorých náklady na jednotku produkcie sú nižšie, a to aj jednoducho na základe rozsahu výroby, určeného efektívnym dopytom. V porovnaní s Ruskom je naša populácia asi sedemkrát menšia a z hľadiska HDP desaťkrát menšia. V súlade s tým sú jednotkové náklady na jednotku produkcie vyššie. Každý investor sa pri spustení výroby zameriava na uspokojenie dopytu na domácom trhu a efektívneho dopytu obyvateľstva. Závisí to od nákladov a konečnej ceny. S Čínou vo všeobecnosti stonásobný rozdiel. V tomto smere sériovo vyrábané produkty u nás nikdy nebudú ziskové, hovorím o B2C. Dovoz je pre nás lacnejší,“ poznamenáva ekonóm.

Žanybek Aigazin.

Podľa jeho informácií je dnes HDP na obyvateľa v Kazachstane v nominálnom vyjadrení asi 10 tisíc dolárov, ako to bolo asi pred 5-7 rokmi. Vrchol tohto ukazovateľa nastal v roku 2013 – 13,8 tisíc dolárov, ale to bolo dosiahnuté vďaka vysokým cenám ropy a vysokému výmennému kurzu tenge. Podľa Aigazina vrchol, keď krajina zarábala na vysokých cenách ropy, pominul.

Programy nefungovali

Odborníci poznamenávajú, že v priebehu rokov krajina prijala mnoho programov na urýchlenie rozvoja industrializácie, ale nefungovali.

„V skutočnosti sú dané nástroje, existujú vládne podporné opatrenia. Len málo tovaru sa však vyváža. V tomto smere je potrebné systematicky a neustále pracovať. Je potrebné, aby sa implementovali všetky zákony a nedochádzalo k rodinkárstvu. Slávna bestsellerová kniha Joea Studwella How Asia Works popisuje, ako Japonsko, Kórea a ďalšie krajiny juhovýchodnej a východnej Ázie zvýšili svoju industrializáciu a na čo sa spoliehali. Neustále vyberali, zvyšovali podporu a spoliehali sa na niektoré jednotlivé podniky. Naši dizajnéri pravdepodobne čítali túto knihu, môžete si ju jednoducho vziať a implementovať základné princípy. Ale pre realizáciu všetkých reforiem je potrebné, aby túto požiadavku ľudia prejavili a voľba orgánov bola spravodlivá, dokonca aj sudcovia a sudcovia nielen na okresnej, ale aj krajskej úrovni. Všetko sú to články jedného reťazca,“ zdôrazňuje odborník.

Spoločenská zmluva

Dodal, že je dôležité, aby zákony boli inkluzívne a proaktívne, aby krajina chránila súkromné ​​vlastníctvo, aby fungovala takzvaná spoločenská zmluva podľa teórie „principal-agent“, kde hlavnými sú ľudia a úradníci. najatí štátom sú agenti. Ale táto zmluva musí byť vykonaná čestne, bez korupcie, pretože agent má prístup k zdrojom. Má viac informácií ako riaditeľ.

Podľa odborníkov, kým sa nevyriešia kľúčové otázky, súčasná situácia zníži investičnú atraktivitu krajiny, a teda aj možnosti ekonomického rastu budú veľmi obmedzené.

(Podľa materiálov Medzinárodnej tlačovej agentúry Kazinform)