John Locke: Epistola de Toleranti – Dopis o toleranci

John Locke ( 1632 – 1704) bol anglický filozof, považovaný za jedného zo zakladateľov novovekej filozofie. Je hlavný predstaviteľ empirizmu a autor sociálno-filozofických teórií.

Ovplyvnil rozvoj politickej filozofie a teórie spoločenskej zmluvy a jeho spisy mali tiež priamy vplyv na formuláciu Deklarácie nezávislosti Spojených štátov a americkej ústavy. Finančné noviny zverejňujú úvod jeho spisu Epistola de toleranti, alebo Dopis o toleranci ako vyšiel v preklade do českého jazyka. Preložil ho v roku 2000 Petr Horák pre brnenské vydavateľstvo Atlantis.

Ctihodný pane,

jelikož se ptáte na můj názor na vzájemnou toleranci mezi křesťany, odpovídám stručně, že toleranci mezi křesťany považuji za hlvní charakteristický znak pravé církve. Neboť ať se jedni pyšní starobylostí míst a jmen  nádherou svých obřadů, druzí reformaci svého učení., všichni však pravověrností své víry (neboť každý je pravověrný vůči sobě samému), tato tvrzení , a další tohto druhu, jsou spíše známkami usilování o moc.  než znameními církve Kristovy. Má li člověk toto všechno, ale postrádá milosrdenství, vl´dnost a blahovůli obecně vůči všem lidem, i dokonce těm, kteří nezvyznávají křesťanskou víru, pak má jistě daleko k tomu, aby sám byl křesťanem.

Králové panují nad národy, pravil náš Spasitel, svým učedníkům, avšak vy ne tak (Lukáš 22,25-26). Úkol pravého náboženství s v něčem zcela jiném. Nestaví na odiv vnější nádheru, neusiluje o nadvládu církve, natož aby uplatňovalo sílu, ale řídí žvoty v souladu se zásadami cnosti a zbožnosti.  Kdo se chce postavit pod korouhev Kristovu, musí především všem vlastním necnostem, vlastní pýše a žádostivosti; jinak bez svatosti života, čistoty mravů, vlídnosti a pokory ducha, bude marně usilovat o jméno křesťan.