Alexander Piatigorskij o reflexii, o myslení o myslení
Je možné myslieť o nejakom objekte, ale súčasne aj o svojom myslení? Súčasne by ste mali zaznamenať aj ten fakt, že je to vaše myslenie. V princípe je to možné? Odpoveď je jednoduchá. V podstate áno. Fakticky nie je to nemysliteľne ťažké. Reflexia, teda myslenie nad myslením. Práve vtedy chápete, že máte myslenie. Keď budete rozmýšľať ako zajtra strávite čas nad určitým objektom, alebo o tom čo sa stalo včera s určitými objektmi, tak vtedy sa nedostanete k žiadnej reflexii.
Oddeliť myslenie prvej úrovne o objektoch a reflexiu, teda myslenie o myslení je nesmierne ťažké. Samozrejme sú také situácie keď je to možné. Môžete sa spoľahnúť na iných, ale najmä na seba. Myslenie nie je proces od A do B, od C do D. Takéto chápanie myslenia je nesprávne myslenie je diskrétna vec.
Pojem diskrétnosť pochádza z latinského slova discretus. Teda myslenie je rozdelené, diskontinuálne, čo je vlastnosť protikladná kontinuite. Je teda samostatné, oddelené, nesúvislé, samostatné. Diskrétnosť je univerzálnou vlastnosťou hmoty. Diskrétny je teda proces, ktorý sa mení medzi niekoľkými rôznymi stabilnými stavmi, napríklad procesom pohybu ruky v mechanických hodinkách. Diskrétne systémy (objekty) sa považujú za systémy pozostávajúce z jasne ohraničených, logicky alebo fyzicky, prvkov; prvky diskrétneho systému na úrovni jeho posúdenia sa tiež niekedy nazývajú diskrétnymi.
Je to teda myslenie o jednom o druhom, či o treťom. Myslenie o ničom. Aby bola možná reflexia, musíte sa zahĺbiť do ozveny vlastného myslenia. Znamená to nezachytiť si myslenie o objekte myslenia, ale zachytiť samotné myslienie. Teoreticky je to možné, ale prakticky je to možné len v konkrétnych prípadoch. Je to bezpochyby možné, ale existuje aj pravdepodobnosť daného prípadu.
Tu môžeme prísť k topologickej metafore. Topológia je matematická disciplína, ktorej úlohou je objasňovanie a výskum idey spojitosti. Idea spojitosti je pôvodne výsledkom intuitívneho poznania základnej vlastnosti priestoru a času, takže má fundamentálny význam pre poznanie. Topológia spolu s algebrou sa dnes považuje za všeobecný základ súčasnej matematiky.
Topológia je náuka o topologických štruktúrach, študuje vlastnosti objektov, ktoré sa nemenia pri ľubovoľnej spojitej injekcii. Napríklad krivý a rovný nie sú topologickými vlastnosťami. Zo spojitosti zobrazenia vyplýva, že zostanú nezmenené všetky vlastnosti, ktoré súvisia s pojmom ležať v susedstve.
V topológii zostáva pri grupových transformáciách invariantná iba vlastnosť súvislosti (spojitosti). Preto sa v nej neuskutočňuje napríklad zásadné rozlíšenie medzi štvorcom a kruhom, lebo určitá deformácia (topologická transformácia) musí jeden z týchto obrazov, či symbolov premeniť na druhý.
Delenie myslenia na západné a východné je nevhodné a ľudia by ho mali zahodniť. Je nanútené epochou Osvietenstva koncom XVII. storočia. Sú to nanútené opozície racionálneho a iracionálneho, lebo rorzdiel starou čínskou filozofiu a európskou filozofiou je menší ako rozdiel medzi starou čínskou filozofiou a indickou filozofiou.
(Z diskusií so sovietsko-britským filozofom Alexandrom Piatigorským)
Pán Alexander Mojisejevič Piaatigorskij (30. januára 1929, Moskva – 25. októbra 2009, Londýn) – sovietsky a britský filozof, orientalista, indológ, budhhológ, spisovateľ, kandidát filologických vied. Jeden zo zakladateľov tartusko-moskovskej semiotickej školy, autor modelu textovej komunikácie. V roku 1973 emigroval do Nemeckej spolkovej republiky. Od roku 1974 žil vo Veľkej Británii. Bol profesorom University of London.
Pán Alexandr Piatigorskij bol expert na sanskrt a tibetčinu, prekladateľ starodávnych hinduistických a budhistických posvätných textov. Napísal desiatky prác vrátane niekoľkých románov. Je hlavnou postavou hrdina lotyšského dokumentu U. Tyronsa „The Philosopher Escaped“ („Filozof utiekol“, 2005).
Ilustračná fotografia: www.pixabay.com, Gerd Altman, Portŕet Alexandra Mojisejeviča Piatigorského www.wikipedia.org, Alexandr Nossik.
