Halucinácie a bludy si bude dlho liečiť vo väzení

Spoločnosť Transpetrol definitívne vyhrala súdne spory s podnikateľom Ingnácom Iľčišinom, ktorý trval dve desiatky rokov, teda or roku 1998. Najvyšší súd SR potvrdil jeho rozsudok z roku 2015, podľa ktorého bude 11 rokov vo väzení. Ignác Iľičšin. Podnikateľ z Vranova nad Topľou sa odvolal na základe psychiatrického posudku, podľa ktorého trpí halucináciami a bludmi. Súdny znalec posudok poprel. Ignác Iľčišin teda nie je blázon, ale zdravý človek.

„Spoločnosť privítala rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo zamietnuté odvolanie pána Ilčišina. Rozsudok vydaný Špecializovaným trestným súdom v Pezinku, ktorý bol dnes potvrdený, považujeme za správny a spravodlivý. V súlade s právoplatným rozhodnutím bude spoločnosť vymáhať spôsobenú škodu v civilnoprávnom konaní,“ konštatuje komentár spoločnosti Transpetrol k rozhodnutiu Najvyššieho súdu.

Neplatnosť zmlúv

Východoslovenského podnikateľa Ignáca Ilčišina a jeho spoločníka Jána Husára odsúdil podľa Správy SITA zo 17. februára 2015 Špecializovaný trestný súd za pokus o obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom v súvislosti so spoločnosťou Transpetrol, v mene ktorej vystupovali.

Štát vyhral 22. septembra 2013 súdny spor o 34-percentný podiel spoločnosti Transpetrol, na ktorý si nárokuje právo východoslovenský podnikateľ Ignác Ilčišin. Košický okresný súd rozhodol o neplatnosti zmlúv, na základe ktorých mali spoločnosti prepojené s podnikateľom Ilčišinom nadobudnúť v rámci exekúcie v roku 1998 akcie Transpetrolu.

Predali, nepredali

Tlačová agentúra SITA 25. augusta 2009 informovala o tom, že podnikateľ Ignác Iľčišin z Vranova nad Topľou. a jeho ďalší spPredalioločníci, vraj už 34-percentný podiel slovenskej spoločnosti Transpetrol predali, a vraj teda aj nepredali.  Ignáč Iľčišin spolu s partnermi tvrdili, že  predaj akcií slovenského prepravcu ropy schválili 1. júna 2009 na mimoriadnom zhromaždení firme Quick Power Plant so sídlom v Prahe. Obchodný register Slovenskej republiky žiadnu zmenu v štruktúre vlastníctva nezaznamenal.

Vranovský podnikateľ bol presvedčený, že predaj akcií Transpetrolu schválilo mimoriadne valné zhromaždenie Transpetrolu 29. apríla 2009. Ilčišin vtedy zvolal valné zhromaždenia na Vinnom jazere, ktoré je neďaleko Vranova Nad Topľou,  na  základe rozhodnutia bratislavského okresného súdu. Rozhodnutie okresného súdu však zrušil Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora.

Blokované peniaze

Česká firma CZ PAP zablokovala účty firmy Transpetrol. Firma mala v roku 2010 zablokovaných 12, 3 mil. EUR. Transpetrol však 12. 9. 2010 súd v Českej republike vyhral. Ako napísala Katarína Ragáčová v denníku Sme 13. júla. 2010, podnikateľ Ignác Ilčišin ako predseda predstavenstva Transpetrolu, za ktorého sa ustanovil na mimoriadnom valnom zhromaždení v apríli 2009, súhlasil s vykonaním exekúcie, ak dlh voči spoločnosti CZ PAP nebude zaplatený do 10. júna 2009.

Transpetrol dlh neuznal a nezaplatil. Štát totiž Ilčišinom zvolané valné zhromaždenie neuznáva, hoci mu ho povolil bratislavský okresný súd. Balík akcií Transpetrolu sa dostal do amerického fondu Cappa Fund III, ktorý ho od Quick Power Plant odkúpil.

Dvadsať rokov sporov

Trestnoprávny spor sa ťahal na Krajskom súde v Žiline už od roku 2002. Podľa obžaloby došlo k podvodnému prevodu 647 akcií Transpetrolu za približne 72,5 mil. eur. Spor o 34 % akcií Transpetrolu sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že pre postup daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 1,42 mil. eur. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo. Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada K. vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu.

Anulovanie prevodu akcií

V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.

Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Slovensko odkúpilo späť akcie Transpetrolu od firmy Jukos International za 240 mil. USD v marci 2009. Slovensko by tak malo vlastniť 100-percentný podiel slovenského prepravcu ropy.