Rana USA liberalizmu ideológiou studenej vojny

Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa oznámila zavedenie ciel na tovar z Čínskej ľudovej republiky v hodnote 60 miliárd (mld.) amerických dolárov. Denník Žen-min ž’-pao, ktorý je oficiálnym denníkom Komunistickej strany Číny, si položil rétorickú otázku. Môže čínsko-americká obchodná vojna vypuknúť kedykoľvek?

V súvislosti so sankciami si položil denník niekoľko čiastkových otázok, ktoré súvisia s vyššie položenou hlavnou otázkou. Je spravodlivé pripisovať Číne hodnotu za medziprodukty komponentov výrobkov, ktoré sú poskladané v Číne? Je spravodlivé používať lacné  služby outsourcingu v Číne a potom obviňovať z niečoho Čínsku ľudovú republiku? Pojom outsourcing sa v ekonomike označuje odovzdanie vnútropodnikových aktivít zvyčajne nesúvisiacich s hlavnou činnosťou podniku na externý subjekt. Prečo Washington nehovorí o aktívnom salde zahraničného obchodu. Prečo sa USA pridŕžajú „ideológie studenej vojny“, neoslabujú kontrolu v oblasti špičkových technológií kvôli odstráneniu deficitu?

  1. Prvé miesto na svete z hľadiska aktívneho salda

Podľa dostupných informácií, bez ohľadu na to, že v roku 2016 bol obchodný deficit USA s Čínskou ľudovou republikou (ČĽR) 347 mld. USD, v sfére služieb je kladné saldo 37 mld. USD. To je najväčší ukazovateľ v sfére služieb na svete. Medzi krajinami sa vyvíja obchod, v sfére tovarov ako napríklad odevmi, pokrývkami hlavy, mobilnými telefónmi, lietadlami, ale v sfére služieb, napríklad v turistickom ruchu, vzdelávaní, či sfére intelektuálneho vlastníctva.  Podľa štatistiky Ministerstva obchodu ČĽR, čínski turisti v priemere minuli v USA 13 000 USD, čo je oveľa viac ako ich výdavky v iných krajinách. Čo sa týka vzdelávania, v roku 2016 približne 300 000 čínskych študentov v USA vytvorili pre túto krajinu príjem 15,9 mld. USD.

  1. Pri odstránení 44% medziproduktov sa pasívna bilancia USA s ČĽR zníži na polovicu

V zahraničnom obchode ČĽR veľký podiel predstavuje spracujúci obchod (zušľachťujúci styk – umožňuje, aby dovezený tovar prešiel na colnom území spoločenstva spracovateľskými operáciami a následne bol spätne vyvezený vo forme zušľachtených výrobkov – poznámka FN). Náhradné diely sa do ČĽR dovážajú z iných krajín, obrábajú sa a následne sa znovu exportujú do rôznych krajín sveta. Objem čínskeho exportu „medziproduktov“ amerických tovarov dosahuje 44%. Ak sa odstráni hodnota týchto „medziproduktov“, pasívna obchodná bilancia USA s ČĽR sa zníži na polovicu.

 

  1. USA sú najväčším príjemca hodnoty v globálnom výrobnom reťazci

USA používajú svetový výrobný reťazec a získavajú hodnotu z priemyselnej modernizácie. V roku 2017 hodnota výrobného odvetvia dosiahla historicky vysokú úroveň, pretože americké firmy rozmiestnili segmenty s vysokou pridanou hodnotou, a to práve nové výrobky a marketing v leteckom a kozmickou priemysle, v USA.  A segmenty s nízkou pridanou hodnotu, ako sú spracovanie a skladanie, preniesli do iných krajín, medzi ktorými je aj ČĽR. Podľa údajov, ktoré zverejnila v minulom roku Oxfordská univerzita tromi najrýchlejšie rastúcimi priemyselnými odvetviami na svete sú elektrotechnický, automobilovým strojárenským priemysel. Tieto dovetvia najrýchlejšie rastú v ČLR odkiaľ sa dovážajú príslušné tovary.

  1. V USA je 88% pracových miest automatizovaných a nie nahradených Čínou

Prezident USA Donald Trump obviňuje ČĽR z „krádeže“ pracovných miet, avšak podľa údajov agentúry Associated Press s odvolaním sa na Ball State University zo štátu Indiana, k strate 88% pracovných miest v USA prišlo v dôsledku automatizácie a mechanizácie.  V rokoch 2010 až 2015 stúpal v USA dovoz tovarov z ČĽR a súčasne stúpala zamestnanosť.

  1. Americká rodina kúpou tovarov z Číny ročne šetrí 850 USD

Podľa údajov ekonomických analytikov z Oxfordskej univerzity, pri kúpe tovarov z ČĽR, americké rodiny ročne šetria 850 USD.

  1. Mentalita studenej vojny a kontrola vysokých technológií

Podľa správy Carnegieho inštitútu za medzinárodný mier, ktorú využil spravodajca Ústrednej televízie Číny Van Guan, ak by USA znížili kontrolu nad exportom vysokých technológií vo vzťahu k Číne na úroveň Francúzska, deficit obchodnej bilancie by sa znížil na úroveň 34%, ak na úroveň Brazílie, tak by to bolo 24%.

  1. Čína sa nebojí obchodnej vojny

Čína je pre USA prvý obchodným trhom pre vývoz sójových bôbov a lietadlá. Okrem toho ČĽR je pre USA druhý exportným trhom pre čipy, bavlnu a automobily. Za posledných desať rokov objem amerického exportu do celého sveta stúpol o 4%. Do ČLR to bolo o 11%. Čína patrí medzi trojicu troch najväčších exportných trhov pre 33 amerických štátov, v prvej pätici pre 13 štátov. USA čoraz viac závisia od ČĽR. Peking môže znížiť nákup, alebo zaviesť obchodné bariéry vo vyššie spomínaných sférach. Čína investovala do 425 z 535 regionálnych celkov v USA. Čína nechce obchodnú vojnu, ale nebojí sa jej.

Žen-min ž’-pao,  alebo Ľudový denník (často sa možno stretnúť aj s anglickým titulom People’s Daily) sú oficiálne noviny Komunistickej strany Číny s nákladom cez 3 milióny výtlačkov najčítanejšie noviny v Číne.

Noviny prvýkrát vyšli  15. júna 1948 v Pching Šanev provincii Chu-pej ako tlačovina miestneho . júna straníckeho výboru. Po oslobodení Pekingu na jar 1949 sa redakcia presťahovala do hlavného mesta  a v auguste toho istého roku sa zo Žen-min ž’-pao stal oficiálny celočínskym denníkom, ktorý na konci 50. rokov plnil úlohu jedného z hlavných šíriteľov reformy písma – odvtedy je písaný v zjednodušených znakoch.

Dodnes sú články, úvodníky a komentáre v týchto novinách miestom, kde čínske vedenie, s väčším či menším stupňom oficiality, zverejňuje svoje názory na najrôznejšie otázky politiky a každodenného života. Od roku 1997 Žen-min ž’-pao funguje tiež v internetovej verzii vo viacerých jazykoch