George Gallup – voľby a výskumy verejnej mienky

Politické strany, ktoré sa uchádzajú o miesta v parlamente počas volieb vždy zaujíma koľko hlasov by mohli získať. Merania sa uskutočňujú pomocou sociologických metód. S výskumami toho koho voliči uprednostnia vo voľbách prišiel americký vedec, novinár, štatistik a pedagóg George Horace Gallup (18. 10. 1901 – 26. 6. 1984).

Pred deväťdesiatmi rokmi, v  roku 1928, obhájil dizertačnú prácu na tému Objektívna metóda určenia čitateľského záujmu o novinárske materiály v denníkoch. V rokoch 1936 až 1938 pracoval v reklamnej agentúre, kde ako jeden z prvých použil skúmanie klientov.

V roku 1935 založil Americký ústav pre výskum verejnej mienky, ktorý sa stal známy už o rok pri výskumoch verejnej mienky pred voľbami prezidenta USA. Ústav bola jedna miestnosť, stôl, telefón a písací stroj.

Vôľa väčšiny

Bol presvedčený o tom, že verejnú mienku je treba skúmať preto, aby vôľu väčšiny vláda zohľadňovala pri prijatí rozhodnutí v oblasti domácej a zahraničnej politiky. Ústav vydal prvú správu o výskume verejnej mienky 20. októbra 1935. Prvé jeho výskumy financovali niekoľko desiatok amerických denníkov. Pre George Horace Gallup písal týždenne komentár s názvom America Speaks.

Čím sa preslávil americký vedec? V roku 1936 predpovedal víťazstvo F. Roosvelta a zmýlil sa len o 6,8%. Časopis Literary Digest sa zmýlil až o 20%. Bol to triumf novej technológie výskumu verejnej mienky. Výskum verejnej mienky je druh sociologického výskumu verejnej mienky je zistiť rozloženie určitých názorov v populácii, alebo konkrétnej časti spoločnosti. Výskumy robia špecializované agentúry, inštitúcie. Robia pre objednávateľov z rôznych oblastí – ekonomiky, politiky, či iných disciplín. Zber údajov sa robí väčšinou tak, že vyškolený pracovník inštitúcie, či agentúry – anketár – vybraným ľuďom, odborne povedané respondentom predloží otázku a možnosti odpovede. Spoľahlivosť výskumu závisí od výberu respondentov, ale aj od kvality práce anketárov. Respondenti sa vyberajú náhodne, alebo tak, že sú dodržané proporcie z hľadiska niektorých vlastností – napríklad vek, vzdelanie, náboženstvo, alebo bydlisko.

Upevnenie pozície

Pozícia Georga Horaceho Gallupa sa upevnila v rokoch 1940 a 1944 keď výsledky prezidentských volieb predpovedal výskumami verejnej mienky v prvom prípade s odchýlkou menej ako 3% a v druhom prípade s nepresnosťou niečo viac ako 2 %.

Logika vedeckého výskumu hovorí, že výskum verejnej mienky sa presne nestotožňuje s reálnymi výsledkami.  Samotný Gallup zažil v roku 1948 neúspech keď neuhádol, že voľby vyhrá prezident Hary Truman. Pozrime sa na príčiny toho prečo sa výsledky volieb odlišovali od reálnych výsledkov prezidentských volieb, tak ako ich opísal americký vedec.

Po prvé, zistil, že veľmi skoro prestal v výskumami verejnej mienky. Veril, že názory voličov sa nebudú meniť ako v rokoch 1940 a 1944. Po druhé, ukázalo sa, že názory na kandidátov sa zmenili. Niektorí voliči kandidáta Thomasa Edumnda Deweya boli presvedčení, že ak výsledky výskumov verejnej mienky napovedajú, že vyhrá, tak nešli voliť. Po tretie, volieb sa okrem víťaza Haryho Trumana, zúčastnili ešte dvaja kandidáti. Hary Truman však do poslednej chvíle bojoval o každého voliča, čo však nezaznamenali výsledky verejnej mienky. Výskumníci neskúmali aj to, že ako sa rozhodne tá časť voličov, ktorá odpovedala “neviem”.

Odchýlky

Výskumy verejnej mienky nemôžu absolútne presne zistiť ako sa budú správať voliči v deň volieb. Odpovede v anketách pred voľbami môžu byť ovplyvnené momentálnymi informáciami v médiách. Okrem toho existuje aj štylizácia respondentov – budúcich voličov. Ak chcú voliť určitú stranu, a hanbia sa svoj výber politickej strany, môžu povedať názov inej politickej strany. Ďalšie skreslenia sa môžu týkať určitých vrstiev obyvateľstva, ktoré nemajú mobilné telefóny, alebo jednoducho nie sú dostupní pre anketárov. Sú to napríklad ľudia na kúpeľných pobytoch, v nemocniciach, či vo väzení. To znamená, že vzorky majú štatistické odchýlky. Agentúry skúmajúce politické preferencie oznamujú nielen čas zberu informácií, veľkosť a skladbu vzorky, ale aj štatistické odchýlky pri výsledkoch výskumu verejnej mienky. Relatívne najväčšie skreslenie môže byť pri telefonických výskumoch. Preto sa nečudujme, že všetko môže byť ináč.