Fragment K, Miloš Žiak: “Bojím sa mať strach”

V prvom čísle mesačníka Fragment K z roku 1990 vyšla poviedka Miloša Žiaka s titulom Bojím sa mať strach. Časopis vytlačila Pravda, tlačový kombinát KSS. Nasleduje úryvok textu:

Motto: “Pretože strach je klietka, ktorá mi dovoľuje iba jediný pohyb…(Martin M. Šimečka).

“Tvoj otec je preto v blázinci, lebo uveril komunistom” Takéto vysvetlenie mi poskytla moja babička, keď som bol – vtedy pätnásťročný – vyrovnať sa s faktom hospitalizácie môjho otca v psychiatrickej liečebni Pezinok Caila. Otec sa rozhodol dobrovoľne odísť na liečenie v auguste v auguste roku 1974, rok po náhlej – nikým neočakávanej smrti Dedula. Dedulo – babičkin druhý manžel – zomrel presne týždeň pred svojimi šesťdesiatimi siedmimi narodeninami. Môj dovtedy nijako zvlášť neprejavovaný – záujem o otcovu osobu bol veľmi spätý práve s touto smrťou. Hľadal som nádhernú autoritu. Avšak akoby pre našu rodinu platilo, že tak ako kedysi sa v roku 1945 objavili spolu s ruskými vojakmi na múroch bratislavských ulíc nápisy “Provereno min net”, tak sa v auguste roku 1968 mohli postupne – zvýšenou intenzitou zvlášť od roku 1970 – objaviť na múroch bratislavských ulíc nové nadpisy! “Provereno. Autorit net.” (Správne rusky má byť: Avtoritetov net – poznámka Finančných novín). Na plecia mojej mamy boli v tej dobe prenesené všetky základné starosti o rodinu a navyše starosť o vlastného – duševne chorého manžela, s ktorým sa, napriek jemným doporučeniam otcových bývalých politických priateľov, odmietla rozviesť. Prečo sa nerozviedla? Údajne nechcela rozbiť rodinu. Nechela rozbiť rodinu, ktorá v tom čase čase rozbitá tak, že to už snáď viac ani nešlo. Mama dnes vraví: “Ja som bola z rozvedeného manželstva a nechcela som to dopriať aj vám.” Vám teda mne a môjmu bratovi. To, čo nám mama nedopriala, to nám otec po čase stonásobne vynahradil.  Jeho pokusy o opätovné vzmuženie sa neboli ničím iným, než opakovanými pokusmi o nastolenie vnútrorodinného teroru. Bratovi to liezlo na nervy natoľko, že sa – aby mu unikol – dvadsaťročný v roku 1976 rýchlo oženil. oženil sa po otcovom návrate z bláznica.  To čo bolo pre môjho brata egoistickým krokom k slobode – i keď k tej slobode  kráčal akosi okľukou, cez manželstvo – bolo pre mňa krokom k netušenej katastrofe. Oženivší sa brat totiž súrne potreboval byt. A najjednoduchšie riešenie bolo dostať ma preč z babičkinho bytu, v ktorom som býval od augusta 1973. Brat si svoju bytovú situáciu vyriešil s konečnou platnosťou v septembri 1976, kedy ma z toho bytu doslova vyhodil. Jedného dňa jednoducho vymenil zámok na dverách a tak ma prinútil nasťahovať sa pod jednu panelákovú strechu s mojim otcom. To čo som s ním – absolútne nepripravený – vzápätí zažil, vrúcne doprajem všetkým svojim nepriateľom. ….

Miloš Žiak

Poviedka vyšla na stranách 66 – 77. Jej autor je dnes poradcom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, čestným predsedom Izraelskej obchodnej komory na Slovensku.

Fotografie: www.pexels.com