Filozofia: Husserl, Heideger a otázky fenomenológie

Filozof Jozef Sivák z Filozofického ústavu SAV v najnovšom šiestom tohtoročnom časopise Filozofia sa zamýšľa nad shakespearovskou otázkou. Byť, či nebyť fenomenológii? Jeho úvaha je polemikou so štúdiou Aleša Nováka z Karlovej univerzity, ktorá vyšla v poslednom minuloročnom čísle časopisu Filozofia.

Fenomenológia  je smer vo filozofii 20. storočia, ktorý definoval svoju úlohu ako popis zážitku poznania vedomia bez predpokladov a identifikácie základných prvkov v ňom.

Fenomenológia sa odvíja od tézy Edmunda Husserla „Späť k samotným veciam!“.  Tá je v kontraste s populárnymi výzvami typu „Späť ku Kantovi!“, „Späť k Hegelovi!“  Je spojená aj s  potrebou opustiť konštrukciu deduktívnych systémov filozofie podobných Hegelovým, a tiež z redukcie vecí a vedomia na príčinné súvislosti študované vedami. Fenomenológia preto podľa Husserla znamená odvolanie sa na primárnu skúsenosť – na skúsenosti s kognitívnym vedomím, kde vedomie nie je chápané ako empirický predmet psychológie, ale ako „transcendentné“ a „forma čistého významu“ a teda intencionálnosť.

Vráťme sa k polemike Jozefa Siváka s Alešom Novákom.  Ten si v svojej štúdii položil otázku, či fenomenológia existuje  ako učenie, alebo filozofické hnutie.  Otázku o existencii, či neexistencii fenomenológie si položil svojo času Martin Heidegger. Jozef Sivák jeho pochybnosti vyvracia výrokmi Martina Heidegerra. Časopis Filozofia prináša aj ďalšie štúdie, recenzie a informácie. Vydáva ho Filozofický ústav SAV.

Fotografia: www.saybrook.com Edmund Husserl.