Kirgizsko: prémia medzi knihami ocenenými SNŠ
BIŠKEK – Kniha Kirgizovia poslanca a ministra Kairata Imanalieva dostala prvé miesto v rámci ceny “Spoločensto” v Medzinárodej súťaži Spločenstva nezávilých štátov.
Pán Kairat Imanaliev je minister kultúry, informácií, športu a politiky mládeže Kirgizskej republiky.
Kirgizsko, dlhý tvar Kirgizská republika, je vnútrozemský štát v strednej Ázii, hraničiaci na juhovýchode s Čínou, na severe s Kazachstanom, na juhu s Tadžikistanom a na západe s Uzbekistanom. Je bývalou republikou ZSSR a v súčasnosti členským štátom SNŠ. Hlavné mesto Kirgizska je Biškek.
Kniha bola vydaná v ruštine, angličtune, čínšitne. V diele sa opisujue krása kizgiskej zeme a vývoj kirziskéhp národa.
Kirgizi sú turkický národ a hlavné obyvateľstvo Kirgizska. Žijú aj v Uzbekistane, Číne, Tadžikistane, Rusku, Kazachstane, Turecku a USA. Ich jazykom je kirgizština, ktorá je súčasťou kirgizsko-kypčackej podskupiny a kypčackej skupiny turkických jazykov.
Súčasní Kirgizi sú komplexnou, heterogénnou etnickou skupinou, ktorá sa na území súčasného Kirgizska sformovala na základe zmesi týchto tradičných zložiek:
Starovekí Kirgizi – Jenisejskí Kirgizi z východného Prjanšanu a Minusinskej kotliny;
Oguz-Karluk – predmongolské turko-moslimské obyvateľstvo na území dnešného Kirgizska, ktoré siaha k stredovekým kmeňovým zväzom Tokuzov-Oguzov, Oguzov a Karlukov
Kipčakovia – kmenové zväzy Kipčakov a Kangli, o čom svedčí história vývoja moderného kirgizského jazyka a etnokultúrna príbuznosť Kirgizov s Kazachmi, Karakalpakmi a Nogajmi
Mughal – mongolské a turkické kmene Mughalistanu, ktoré vznikli alebo sa sformovali počas obdobia mongolskej nadvlády v Strednej Ázii.
Turkické etnonymum “kyrgyz” sa často vyskytuje v rôznych častiach rozsiahleho turkického sveta. Staročínsky historiograf Sima Qian vo svojich “Historických poznámkach” spomína v roku 201 pred n. l. existenciu panstva starých Kirgizov (隔昆, Gekun, Gekun). V “Dejinách ranej dynastie Chan” sa spomínajú informácie o vazalskom ovládnutí Kirgizu (堅昆, Jiankun, Ťiankun) v roku 49 pred Kr. severne od východných hraníc Usunov, západne od Hunov a severne od mesta Cheshi (Turfan). Sovietska orientalistka a špecialistka na historickú geografiu L. A. Borovková ho lokalizovala do východného Tien-Šanu severne od Boro-Choro hrebeňa a západne od púšte Dzosotyn-Elisun.
