Farmaceutický priemysel v problémoch pandémie
PARÍŽ – Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že odvetvím, ktoré z koronakrízy vyjde ako víťaz, je farmaceutický priemysel. Podľa analýzy Coface je skutočne farmaceutický sektor jedným z najodolnejších.
Je tu celý rad však problémov, pred ktorými Coface varuje. „Ide napríklad o pokles dopytu po celej rade liekov v dôsledku obmedzenia „necovidovej“ zdravotnej starostlivosti, spomalenie či zastavenie klinických štúdií vinou pandémie, tlak na znižovanie cien zo strany vlád i verejnosti a samozrejme i záujem európskych štátov zmeniť doterajšie dodávateľské reťazce vo farmácií a vrátiť výrobu kľúčových účinných látok na svoje územie. Ako najrizikovejšiu časť farmaceutického odvetvia Coface identifikoval distribútorov – veľkoobchod a lekárenské reťazce,“ upozorňuje Ján Čarný, generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Českú republiku. Nadnárodná spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika. Farmaceutický sektor pandémia zasiahla miernejšie než podnikateľské sektory. Patrí k odvetviam , ktoré Coface považuje za najodolnejší voči rizikovým faktorom. Vďačí za to tomu, že farmaceutická produkcia hrá zásadnú úlohu pri liečbe závažných chorôb.
V neposlednom rade firmy z odvetvia farmácie môžu ťažiť aj z toho, že vysoké náklady spojené s výskumom a vývojom vytvárajú bariéry pre vstup nových hráčov. „Možno to bude znieť paradoxne, ale pandémia ovplyvnila sektor farmácie aj negatívne. Hlavne odbytištia firiem zaznamenali pokles vinou protipandemických oparení. Dopyt po liekoch poklesol na hlavných trhoch (EÚ, USA, Čína) najmä v nemocniciach, a to vinou zníženia počtu pacientov, keď sa mnohí vyhýbajú hospitalizácii i ambulantnej starostlivosti, pretože majú strach z infekcie,“ podotýka Ján Čarný.
Pre odvetvie farmácie nie je dobru správou ani tvrdý dopad pandémie na väčšinu klinických štúdií. Lockdown v krajinách prinútil vedecké tímy spomaliť výskum a lekárske regulačné orgány znížili tempo ich schvaľovania. K narušeniu štúdií došlo i vinou neochoty pacientov zaradiť sa do nich. „Napríklad v USA sa prerušilo približne 80 % všetkých štúdií nesúvisiacich s COVID-19,“ spresňuje Ján Čarný.
Pandémia sa negatívne podpísala aj na pretrhnutí globálneho dodávateľského reťazca. Kríza COVID-19 odhalila nadmerné spoliehanie sa sveta na čínsku produkciu, ktorá je chrbtovou kosťou farmaceutickej výroby. Preto veľký počet štátov a ich vlád, vrátane popredných ekonomík, ako sú USA a EÚ, uvažuje o reorganizácii globálneho farmaceutického dodávateľského reťazca. Zvažujú premiestnenie kľúčových častí výroby na svoje územie.
Nové terapeutické prípravky prichádzajúce na trh, ktoré sú často určené na liečbu potenciálnych smrteľných alebo chronických chorôb, prispievajú k rastu cien liekov na globálnej úrovni. Napríklad prípravok Enhertu od spoločností AstraZeneca a Daiichi Sankyo bude stáť 13 000 USD mesačne. Len v USA došlo v roku 2020 k nárastu cien 800 liekov, čo viedlo k rastu cien liečiv o 3,3 %. Toto zvýšenie a pociťovaný nedostatok transparentnosti cien farmaceutických spoločností viedli politických predstaviteľov k začatiu riešenia tohto problému.
V Európe okrem toho vyšší verejný dlh spôsobený podpornými opatreniami prijatými počas boja proti pandémii mohol viesť k zníženiu výšky úhrad pri niektorých liekoch. Súčasne sa objavujú ďalšie stratégie vlád voči celému farmaceutickému sektoru, ktoré sa však v súčasnosti javia ako ťažko uskutočniteľné. Jedným z nich je príklad stratégie zvažovanej francúzskou vládou. Tá by rada farmaceutickým subjektom ponúkla zmenšenie tlaku na znižovanie cien výmenou za presun výroby vybraných účinných látok a liekov do Európy.
„Nedostatočná transparentnosť cien je dôvodom silnejúcej kritiky a skepticizmu zo strany vlád a verejnosti voči celému farmaceutickému sektoru, ale najmä voči veľkým hráčom. Požiadavky na väčšiu transparentnosť zo strany farmaceutického priemyslu prichádzajú nielen zo
Spojených štátov, ale doslova z celého sveta,“ konštatuje generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Českú republiku.
Napríklad Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) požiadala, aby farmaceutické spoločnosti zverejnili svoju metodiku stanovovania cien účtovaných platcom. Objavujú sa snahy – najmä v západnej Európe – aby boli zavedené pre každú terapeutickú látku systémy hodnotenia
„nákladov a prínosov“. Napríklad vo Veľkej Británii tento prístup umožňuje, aby National Institute for Clinical Excellence odmietol hradiť liek, pokiaľ to významne nezlepší prežitie alebo kvalitu života (merané v peňažnom vyjadrení) pacientom liečených v rámci National Health
Service.
Najrizikovejším segmentom vo farmaceutickom sektore sú distribútori vrátane veľkoobchodov a lekárenských reťazcov. Tie totiž nesú plnú ťarchu zníženia cien, ktoré požadujú verejní aj súkromní platcovia. Pritom majú vysoké fixné náklady – vzhľadom na ich husté a špecializované distribučné siete, ktoré sa musia vyrovnať napríklad s tým, že niektoré lieky je potrebné doručiť rýchlo, bez ohľadu na miesto určenia, pri dodržaní prísnych štandardov zaobchádzania.
„K tomu sa pridáva zvýšená konkurencia, najmä vstup nových aktérov na trh, ako je napríklad Amazon v Spojených štátoch. Podľa odhadov spoločnosti Coface predstavovala čistá marža distribútorov liekov na konci druhého štvrťroka 2020 okolo 1,65 %. Je oveľa nižšia, než u farmaceutických spoločností alebo biotechnologických spoločností. Pritom má tento podsektor najvyšší pomer čistého dlhu k aktívam, ktorý dosiahol 15,7 %,“ spresňuje Ján Čarný, generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Českú republiku.
Európske veľkoobchody majú vyšší rizikový profil aj kvôli drastickej politike znižovania cien, ktoré v toto regióne prebieha. Okrem toho musia európski veľkoobchodníci spĺňať prísnejšie normy a predpisy. Dodržiavanie týchto pravidiel vytvára vyššie náklady a ovplyvňuje ziskovosť.
