F. Palko: mysli na budúcnosť, pouč sa z minulosti

12. augusta 201812. augusta 2018 Finančné Noviny František Palko

František Palko nikdy nebol ekonómom, ktorý by sám seba propagoval, alebo chcel byť mediálnou hviezdou. Služba štátu – tak sa dá charakterizovať jeho činnosť. Medzi odborníkmi je uznávaný ako profesionál vysokej úrovne. Vo verejných funkciách pracoval a pracuje napriek tomu, že sa mení skladba koalície, ale aj opozície. Dnes sa podieľa na reforme verejných financií v Tadžikistane, krajine ktorá bola bývalou súčasťou sovietskeho zväzu nachádzajúcej sa v strednej Ázii.

Prečo ste sa rozhodli študovať ekonómiu?

Rozhodoval som sa medzi ekonómiou a právom. Dnes mám vzdelanie z oboch oblastí. Ekonómia bola preto, lebo vždy ma zaujímali makroekonomické procesy v spoločnosti a ich prepojenie na politické rozhodovanie. V praktickom živote medzi ekonómiou a právom je úzka spojitosť, ktorá sa mi v práci potvrdila. Podieľať sa na tvorbe ekonomických rozhodnutí bez právneho posúdenia riešenia bolo nemožné. Dnes som rád, že som si vybral práve tieto smery

Čo vás najviac motivovalo, aby ste prešli zo súkromného sektora do verejného?

Je pravdou, že ešte ako študent Ekonomickej univerzity som začal veľmi skoro pracovať a bol to práve súkromný sektor, predovšetkým v mediálnej oblasti. Venoval som sa však verejným témam ekonomického charakteru a po voľbách v roku 1998 som sa rozhodol, že nebudem o týchto procesoch len písať, ale že využijem ponuku ktorú mi dal vtedajší štátny tajomník MF SR Viliam Vaškovič, a šiel som do toho. Bolo to moje jedno z najlepších rozhodnutí v živote.

V rokoch 1998 ste sa podieľali na reformách, najmä na dôležitej reforme ozdravenia bankového sektora. Dalo sa to urobiť ináč?

Som zástancom toho, že nikdy neexistuje jediné riešenie, avšak každé riešenie má svoje pozitívne aj negatívne dopady a práve to zohralo úlohu, prečo sme sa rozhodli pre rýchlu a komplexnú reštrukturalizáciu bankového a podnikového sektora. Každé iné riešenie by trvalo dlhšie a ekonomika by sa naštartovala oveľa neskôr. Tým, že sme boli a vždy budeme otvorenou ekonomikou, museli sme brať do úvahy, že okolie na nás nepočká, ale že my musíme veľmi rýchlu dobehnúť vlak.

Čo ste zmenili v legislatíve finančného sektora a ako to pomohlo bežnému obyvateľovi?

Reštrukturalizácia bankového sektora bez novej legislatívy v oblasti celého finančného trhu bez efektívneho dohľadu nad finančnými inštitúciami by nikdy nebola tak účinná ako bola. Museli sme zmeniť všetky zákony z tejto oblasti, aby o ďalších päť rokov sme nemuseli riešiť tie isté problémy chorých bánk a ďalších finančných inštitúcií. Vytvorili sme nový zákon o bankách, zákon o Národnej banke Slovenska, Zákon o cenných papieroch a následne sme vytvorili nezávislý Úrad pre finančný trh, ktorý dohliadal na banky, poisťovne a subjekty z oblasti kapitálového trhu, pokiaľ sa nezlúčil s Národnou bankou Slovenska.

Ministerstvo financií SR kde ste zostali aj po politických zmenách zostalo z môjho pohľadu, najprofesionálnejším ministerstvom. Čím to je?

Ja si myslím, že je to spôsobené tým, že každý minister financií po roku 1998 si uvedomil, že je to z hľadiska fungovania štátu kľúčový rezort a zabezpečuje financovanie celej verejnej správy. Politika preto v tomto rezorte nikdy nehrala kľúčovú úlohu, aj keď cca 10% rozhodnutí bolo politickými rozhodnutiami, avšak podstatná časť bola o pude sebazáchovy, pretože odbornosť v tomto rezorte je rozhodujúca.

Ktorá reforma v oblasti verejných financií v danom období priniesla najväčšie plody pre súčasnosť?

Všetky reformy boli pre dnešok dôležité. Je faktom, že bez zdravých bánk a zdravého finančného sektora by sme nemohli naštartovať ekonomiku, takže túto reformu považujem za nevyhnutný predpoklad pre ďalšie fungovanie Slovenska. Veľmi významná bola tiež reforma verejných financií v podobe programového a viacročného rozpočtovania, vstup Slovenska do EÚ a do eurozóny. Na verejné financie sa začalo pozerať ako na niečo, čo má zabezpečiť zmysel pre fungovanie štátu ako poskytovateľa verejných služieb a verejných statkov pre občanov. Veľmi dôležité bolo tiež vytvorenie inštitucionálneho a vecného rámca pre makroekonomické prognózovanie a prognózovanie daňových a odvodových príjmov. Vytvorenie Finančnej správy a ďalšie rozhodnutia boli pre Slovensko veľmi dôležité.

Pôsobili ste na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Čo mu ste najviac napomohli?

Tento rezort je veľmi širokospektrálny a z hľadiska fungovania ekonomiky nesmierne dôležitý. Venoval som sa spočiatku problematike eurofondov, najmä z pohľadu Centrálneho koordinačného orgánu, ktorý je dnes pod vedením podpredsedu vlády SR Richarda Rašiho, ale aj problematike financovania celého rezortu, bytovej politike, stavebníctvu, cestovnému ruchu a mal som tiež na starosti európske záležitosti a medzinárodné vzťahy. Záber bol veľmi rozsiahly a tematicky rozmanitý. Tým, že som na MF SR mal na starosti verejné financie a prakticky som do istej hĺbky vnímal vecné rezorty, nešiel som do neznámej oblasti. Som rád, že som mohol prispieť k tomu, že z pohľadu naplnenia zámerov v oblasti bytovej politiky tisícky ľudí našli novú strechu nad hlavou, že v cestovnom ruchu sme začali lámať rekordy v návštevnosti turistov, že podarilo sa nám skonsolidovať financovanie rezortu a že sme úspešne predsedali V4.

V kariére štátneho zamestnanca ste mali prestávku, ktorú ste vyplnili vytvorením súkromného výskumného ústavu Inštitút hospodárskej politiky. Kto ho financoval?

Bolo to veľmi pekné obdobie, za krátky čas sa nám podarilo stať sa jedným z najcitovanejších ekonomických think – thankov, ináč povedané mozgových centrov, i napriek tomu, že sme nemali paušálnych mecenášov. Spočiatku som túto inštitúciu, ktorá existuje dodnes financoval sám, po pár mesiacoch našej činnosti sme získali prvých klientov a doteraz IHP klienti využívajú a objednávajú si od nás ekonomické sektorové analýzy. Som rád, že IHP vychoval schopných ľudí, ktorý aj dnes fungujú vo verejnom sektore. Jeden z nich je štátnym tajomníkom na MF SR, druhý získal stály kontrakt na Európskej komisii, ďalší bývalý pracovník vyhral výberové konanie v jednej neziskovej organizácii v Bruseli a ďalší je vedúcim zamestnancom Ministerstva zdravotníctva SR.

Funguje IHP aj dnes?

Inštitút hospodárskej politiky funguje aj dnes, aj keď v médiách sa profiluje menej. Pôsobí ako analytická jednotka, ktorá dodáva analýzy pre domácich i zahraničných klientov. Medzi klientami boli a sú slovenské finančné inštitúcie, ale aj Európska komisia, Rozvojová banka Rady Európy a tiež zahraničná súkromná klientela, ale aj Višegrádsky fond.

Nedávno ste pôsobili na jednej z vysokých škôl. Akí sú dnešní študenti v porovnaní s obdobím keď ste študovali?

Pedagogickej činnosti som sa venoval od skončenia vysokej školy. Žiaľ kvalita študentov klesá, respektíve, ich skutočný záujem o štúdium. Stráca sa zdravá súťaživosť medzi nimi, avšak nechcem to paušalizovať, avšak nie je to ojedinelý jav.

Pôsobíte v dozornej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V čom vidíte pozitíva a v čom negatívna čiastočnej privatizácie zdravotníctva?

V prvom rade zdravie nevnímam ako tovar a zdravotníctvo ako rezort vnímam ako veľmi osobitý rezort, veľmi citlivý pre celé obyvateľstvo, pretože každý máme len jedno zdravie a keď sme chorí chceme mať istotu, že za zdravotné poistenie, ktoré platíme, sa nám dostane zodpovedajúca úroveň zdravotnej starostlivosti. Za problém vnímam to, že sa umožnilo, aby poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, lekárne, distribútora liekov, ale aj zdravotnú poisťovňu vlastnil tí istí majitelia z privátneho sektora. Nevnímam to ako ich problém, je to problém štátu, ktorý niečo také dovolil. Ak sám sebe predávate služby a komodity v takom odvetví ako je zdravotníctvo je to morálny hazard voči všetkým občanom.

Aké by mali byť kontúry ďalšej reformy zdravotníctva?

V tejto oblasti neexistujú ideálne riešenia, už len preto, že zdravie niekedy znamená boj medzi životom a smrťou a ak sa príjmu také opatrenia reformy, kedy v ich dôsledku nezvíťazí život, tak je to problém, hoc by išlo o promile pacientov. Za problém považujem širokú sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, keď každá okresná nemocnica chce byť špičkovou. Každá chce mať tie najlepšie prístroje, ktoré nikdy nebudú lacné a tým dochádza k triešteniu zdrojov. Za podstatné považujem, aby sa chorý pacient, ktorý potrebuje zdravotnú starostlivosť, čím skôr dostal tam, kde ho dajú do poriadku. Aktuálnu otázku poplatkov v zdravotníctve považujem viac za mediálnu tému ako za kľúč k riešeniu problémov v zdravotníctve, aj keď je treba prijímať opatrenia proti zneužívaniu lekárskej starostlivosti, avšak také, ktoré v praxi sú realizovateľné bez veľkých problémov. Za veľmi citlivú tému vnímam aj rozhodovanie o minimálnej sieti urgentnej starostlivosti. Oficiálne stanovisko MZ SF hovorí, že 98% územia bude pokrytých maximálne 30 minútovou vzdialenosťou na urgent a že len 2% na Horehroní do hodiny. Tie časy môžu byť niekedy zlomové v boji medzi životom a smrťou a to, že niekto je z Horehronia nie je ešte dôvod, aby mal problematickejší prístup k urgentnej starostlivosti ako niekto napríklad z trenčianskeho okresu.

Ako by malo vyzerať financovanie zdravotníctva v budúcnosti?

Dnes je zdravotníctvo finančne poddimenzované, avšak v podmienkach ešte vždy neefektívneho financovania a zadlžovania verejných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti si ani nemyslím, že môžu prísť k nejakému zlomu v objeme peňazí do tohto rezortu. Podstatná časť financovania budú samozrejme zdroje z verejného zdravotného poistenia a z platby štátu, avšak ich vynakladanie musí byť efektívne a zdravotná starostlivosť naozaj kvalitne zabezpečovaná.

Pochádzate z Gelnice. Tento kraj sa zvykol nazývať „hladová dolina“. Aká by mala byť regionálna politika na Slovensku, aby postupne vymizli hladové doliny?

Slovensko je žiaľ krajina s obrovskými regionálnymi rozdielmi, preto regionálna politika je jedna z kľúčových tém pre vytváranie hospodárskej politiky každej vlády. Je mi ľúto, že doteraz je roztrieštená, strategická oblasť je v rámci Úradu vlády a peniaze sú hlavne na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, najmä pokiaľ ide o Integrovaný regionálny operačný program. Robiť rozhodnutia a nemať na to finančné zdroje je veľmi zložité. Regióny si naozaj vyžadujú osobitý prístup, avšak podľa toho, čo sledujem realizačná fáza veľmi zaostáva za koncepčnými plánmi, ktoré boli pre menej rozvinuté okresy prijaté v rámci tzv. Akčných plánov. Okrem toho, je dôležité, aby všetky rezorty si uvedomili, že viac menej sa táto téma dotýka všetkých ministrov a ich úradníkov.

Čo hodnotíte ako najväčšie pozitívum a čo ako najväčšie negatívum vo vývoji spoločnosti po roku 1989?

Je veľmi dobré, že súkromná sféra je v oblasti podnikania a ekonomického prostredia dominantná a že žiadna vláda nemôže urobiť len tak nejaké ekonomické harakiri. Podnikatelia nastavujú vláde zrkadlo, pretože tí sú hlavne nositeľmi zamestnanosti.