Štátne fondy blahobytu sú pre budúce generácie

Štátny fond blahobytu (Sovereign wealth fund = štátny  fond blahobytu) je štátny investičný fond, ktorého finančné aktíva pozostávajú z akcií, obligácií, majetku, drahých kovov a iných finančných nástrojov. Štátne fondy blahobytu (SF) investujú po celom svete a stále. Najväčšie fondy majú členovia Abu Dhabi, Kuvajt, Čína, Nórsko, Singapur, Rusko.

V súčasnosti neexistuje jednotná definícia SFB. Existuje niekoľko definícií navrhnutých rôznymi finančnými inštitúciami. Námestník ministerky zahraničných vecí USA James B. Steinbeg používa nasledovnú definíciu: štátny fond je investičným nástrojom štátu vytvoreným vďaka rezervám v zahraničnej mene, ktorých ich riadi, okrem tých, ktoré sú potrebné pre stabilizačné ciele. Podľa Medzinárodného menového fondu SF je špeciálny investičný fond vytvorený štátom, aby riadil devízové rezervy. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a SFB je investičný fond vytvorený štátom vďaka zahraničným aktívam.
Prvý  ŠFB sa objavil v roku 1953, osem rokov pre získaním nezávislosti Kuvajtu od Veľkej Británie. Kuwait Investment Authority. Cieľom jeho vytvorenia bolo uchovanie si bohatstva krajiny vhodným investovaním. Dnes je na svete neikoľko desiatok SFB. Pojem suverénny fond použil ako prvý v roku 2005 ekonóm Andrew Rozanov v článku Who holds the wealth of Nations? (Kto vlastní bohatstvo národov?) Niektoré krajiny majú niekoľko fondov, ktoré sa odlišujú podľa svojich cieľov.

Nová paradigma

Kolumbijská Univerzita v USA usporiadala na túto tému v októbri 2010 dvojdňovú konferenciu na tému Štátne fondy blahobytu  a iní dlhodobí investori. Nová paradigma kapitalizmu? Účastníci konferencie prišli k niektorým záverom. Suverénne fondy sa vytvárajú v krajinách, v ktorých je rozpočet závislý od konjunktúry, zvyčajne od svetových cien na suroviny. Objem finančných prostriedkov spravovaných suverénnymi fondmi môže dosiahnuť 10 – 12 mld. USD.

Laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz povedal, že nové suverénne fondy akceptujúce medzinárodné pravidlá a akumulujúce finančné prostriedky, hrajú konštruktívnu úlohu v postkrízovom období. Tieto veľké zdroje riadené vládami dlhodobo plánovaných investícií na 20 až 30 rokov a v budúcnosti uchrániť svet pred otrasmi, ktoré sú vyvolané stratou dôvery v kapitálové trhy. Suverénne fondy na rozdiel od súkromných podnikov, ktoré sú  zamerané na zisky môžu byť v budúcnosti hybnou silou „sociálne zodpovedných investícií“. Podľa francúzskeho finančníka Augustina de Romaneta, riaditeľa Caisse des Depots et Consignations si myslí, že politický a ekonomický vplyv štátnych fondov bude silnieť. Kríza podľa neho ukázala, že pre rozvoj sú potrebné dlhodobé investície, ktoré zabezpečia inovatívne investície.

Záujem odbornej i laickej verejnosti o činnosť ŠFB, ktorá má len málo spoločného s umiestnením prebytočných finančných prostriedkov štátu, je veľká. V minulosti boli oficiálni investori reprezentovaní konzervatívnymi centrálnymi bankami, ktoré uprednostňovali nákup cenných papierov s nízkym, alebo žiadnym rizikom.. Štátne finančné prostriedky sa investovali do štátnych cenných papierov iných krajín, alebo sa ukladali na bankových účtoch.

Antónia Ficová

Slovenská ekonómka Antónia Ficová (nie je príbuznou premiéra Roberta Fica) na rozdiel od rôznych ostatných autorov,ktorí sa sami seba označujú za ekonómov a často to tak vôbec nie, vytorila niekoľko kvalitných analýz SFB. V svojej štúdii (Analysis of Sovereign Wealth Funds: From Asset Allocations to Growth zverejnenej v časopise Global Journal of Management and Business Research: C Finance, 2015) poznamenáva, že ŠFB zvýšili svoj význam v globálnom meradle finančného systému v poslednom desaťročí a najmä počas obdobia  finančnej krízy. Ergo, celková investícia zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní že strategické ciele týchto fondov sú dosiahnuté v iných slová, ktoré podporuje proces získavania dôkladnej a robustnej finančnej analýzy. Celkovo to pomôže SWF na uspokojenie svojich základných cieľov vrátane kapitálnzachovanie, tvorbu hodnôt a presadzovanie národnej agendy.”

Táto koexistencia finančných trhov a štátov vyhovovala obom stranám. Neskôr sa ukázalo, že niektoré krajiny sa rozhodli prísť na svetový finančný a kapitálový trh s veľkými sumami finančných prostriedkov kvôli tomu, aby ich peniaze začali zarábať reálne, a nie uspokojovať sa s minimálnymi výnosmi. Prvou reakciou bol pokus európskych krajín a USA prijať protekcionistické opatrenia, ktoré by bránili expanzii nových investorov.

Priehľadnosť

Reakciou na tieto pokusy sú dve metodiky, ktoré vypracoval Inštitút suverénnych fondov (SWI) a Pracovná skupina pre suverénne fondy, zamerané na hodnotenie priezračnosti suverénnych fondov SWI je autorom Linaburg-Maduellovho Indexu Transperentnosti. V súlade s nimi by mali fondy zodpovedať kritériám, ktoré sú základom
metodík. Výpočet ukazovateľov podľa oboch metodík nebol zatiaľ zverejnený v podrobnej forme, ale len ako opis desiatich základných ukazovateľov:

1. dostupnosť základných informácií o fondoch;
2. každoročný audit nezávislými audítorskými organizáciami;
3. nákupy fondu;
4. finančné výsledky fondu;
5. geografické rozdelenie aktív;
6. externí manažéri fondu;
7. stála internetová stránka;
8. otvorenosť štruktúry riadenia fondu;
9. investičné zámery fondu;
10. cieľ vytvorenia fondu.
Pracovná skupina vypracovala 28 indikátorov.

ŠFB je relatívne novou finančnou inštitúciou svetovej ekonomiky. Vytvára sa vďaka nasledovným ekonomickým predpokladom. Je ním napríklad prebytok štátneho rozpočtu, ktorý vzniká vďaka neplánovaným príjmom za ropu a zemný plyn v krajinách Perzského zálivu, Rusku, Líbyi, Bruneji, Venezuele, Nigérii, Nórsku; za
minerálne suroviny ako sú napríklad meď, diamanty, fosfáty a iné v Čile, Botswane, či v štáte Wioming (USA). Okrem toho sa finančné zdroje suverénnych fondov vytvárajú vďaka prebytku obchodnej bilancie napríklad za predaj tovarov v Číne, či poskytovanie služieb v Singapure.

Rôzne typy

Zdroje ŠFB fondov sa vytvárajú z devízových a zlatých rezerv, alebo iných príjmov ako sú výnosy z privatizácie, alebo zahraničná finančná pomoc, ako je to v prípade Austrálie, Írska, Francúzska, Malajzie, Južnej Kórei, Vietnamu a Indonézie. v závislosti od cieľov ich vytvorenia:

1. stabilizačné fondy, ktorých základným cieľom je ochrana rozpočtu krajiny pred kolísaním cien surovín na svetových trhoch;
2. fondy úspor pre budúce generácie, ktorých cieľom je premena neobnoviteľných surovinových aktív na portfólio diverzifikovaných aktív a zmäkčenie dôsledkov holandskej choroby;
3. korporácie investujúce devízové a zlaté rezervy, ktorých cieľom je zväčšenie výnosov z nich;
4. rezervné fondy na nepredvídané výdavky na dôchodky, ktoré sa vytvárajú z zdrojov okrem individuálnych platieb na dôchodky a sú určené na nepredvídané výdavky
rozpočtu na dôchodky.
ŠFB zastupujú štáty disponujúc národnými úsporami a investujú ich do podnikového kapitálu rôzneho typu a iné finančné nástroje vrátane akcií, dlhopisov a aktíva zahraničných krajín. Pre ŠFB je charakteristické, že nemajú takmer žiadne záväzky sa preto môžu mať dlhodobú stratégiu investovania.