Európsky priemysel na kolenách: Čínska ľudová republika ovláda trhy, Európska únia pridáva záťaže
BRATISLAVA – Klub 500 upozorňuje na dramatickú stratu konkurencieschopnosti Európskej únie v porovnaní s globálnymi hráčmi, najmä s Čínou.
Kým Čína si potichu a systematicky vybudovala absolútne dominantné postavenie v kľúčových sektoroch, ako sú zelené technológie, batérie, elektromobilita, ale aj tradičné priemyselné odvetvia ako oceľ, cement či chemikálie, Európska únia na tieto hrozby odpovedá sprísňovaním regulácií.
EÚ ustupuje, Čína diktuje podmienky
Podľa najnovších údajov má Čína bezkonkurenčnú dominanciu vo výrobe a spracovaní technológií a materiálov nevyhnutných pre zelený prechod. Ovláda viac ako 80 % globálnej výrobnej kapacity polykryštalického kremíka, ktorý je kľúčový pre fotovoltiku. Až 71,5 % všetkých nových veterných turbín inštalovaných v roku 2024 pochádzalo práve z Číny. V oblasti elektromobility drží takmer 65 % podiel na svetovom predaji elektromobilov a plug-in hybridov.
Ešte dôležitejší je však čínsky vplyv v oblasti kritických surovín – nielenže vedie v ich ťažbe, ale aj v rafinácii a spracovaní, čím kontroluje rozhodujúce články celého dodávateľského reťazca. V prípade kovov vzácnych zemín, ktoré sú nevyhnutné pre moderné technológie a obnoviteľné zdroje energie, ovláda Čína takmer 70 % svetového trhu, a je tak prakticky neohrozeným lídrom globálnej zelenej transformácie.
„Ak chce Európa súťažiť o globálne prvenstvo vo výrobe solárnych panelov, veterných turbín, batérií či tepelných čerpadiel, musí si najprv priznať jednu nepríjemnú pravdu – výroba týchto technológií je v EÚ výrazne drahšia ako v Číne,“ konštatuje analytička Klubu 500 Diana Motúzová.
Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) sú náklady na výrobu fotovoltiky, veterných turbín, elektrolyzérov či batérií v Číne najnižšie v rámci veľkých globálnych ekonomík, zatiaľ čo európski výrobcovia zápasia s drahou energiou, prísnymi environmentálnymi normami a vysokými nákladmi práce. Napríklad náklady na výrobu fotovoltiky sú v EÚ v priemere o 41 % vyššie
než v Číne, pri elektrolyzéroch o 61 % a pri batériách o 47 %.
Strategické materiály, ktoré si už nemôžeme dovoliť
Rozdiely v nákladoch sa netýkajú len finálnych technológií, ale aj ich základných vstupov. Klub 500 upozorňuje, že výroba ocele, hliníka či amoniaku je v Európe výrazne drahšia než v Číne, čo priamo ohrozuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a jeho schopnosť dodávať komponenty pre kľúčové, aj obranné, technológie.
„Náklady na výrobu ocele sú v EÚ vyššie o 47 %, pri hliníku o 113 % a pri amoniaku o 97 %. Európa sa tak ocitá v paradoxnej situácii: nastavuje si ambiciózne klimatické ciele, no ich plnenie de facto odovzdáva čínskej výrobe,“ doplnila D. Motúzová.
