Dnes je 150 rokov od narodenia vodcu revolúcie v Rusku V. I. Lenina, zakladateľa sociálnej demokracie

Dnes, 22. apríla 1870 sa narodil Vladimír Iljič Uľjanov, známy pod pseudonymom Vladimír Iľjič Lenin. Narodil sa v rodine školského inšpektora. Bol zakladateľom Ruskej sociálno-demokratickej strany (boľševikov). Spolu s Levom Tockým boli hlavnými organizátormi Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR). Tá zvrhla dočasnú vládu Alexandra Kerenského.

Malé odbočenie. Lev Trockij istý čas žil vo Viedni a  navštevoval Cafe Zentral. Chodieval do neho Trockij. Hlavný kaviarne vždy vedel čo je vo svete nové. Do kaviarne vstúpil šéf rakúskej rozviedky a pýta sa hlavného: Čo nového?! Predstavte sa ten ľavicový povaľač Trockij, čo mi zostal dlžný za desať káv, včera v Petrohrade v Rusku zorganizoval štátny prevrat.

Strana Socialistov revolucionárov (eserov) po VOSR vyhrala parlamentné voľby do ruského parlamentu – Dumy. Prvé rokovanie Dumy boľševici rozprášili a zaviedli vládu Rád robotníkov, vojakov a námorníkov. Veľká októbrová socialistická revolúciabol ozbrojený prevrat v Rusku, ktorý sa odohral 7. novembra 1917 (25. október podľa juliánskeho kalendára), ktorý vtedy v Rusku platil). Bol uskutočnený z iniciatívy vodcu niekdajšej boľševickej frakcie sociálno-demokratickej strany Ruska V. I. Lenina. Revolúcia zásadne poznamenala dejiny XX. storočia. Viedla k porážke cárskych a demokratických síl v Rusku a následne k občianskej vojne. V roku 1922 bol na bývalom území krajiny vyhlásený Zväaz sovietskych socialistických republík (ZSSR)? skrátene Sovietsky zväz.

Revolučný prevrat boľševikov sa dá považovať za zmenu stratégie vo vývoji Cárskeho o východného, pravoslávneho, slovanofilského smerovania k západne orientovanej spoločnosti. Cieľom boľševikov modernizovať krajinu na konkurencieschopný štát, ktorý v roku 1917 zaostával od ostatných krajín. Akumulácii kapitálu v krajine pomohla Nová ekonomická politika, ktorá povolila zmiešané vlastníctvo, teda podniky kde bolo majiteľom nielen štát, ale aj súkromné osoby. V tom čase bolo v sovietskom Rusku najviac amerického a nemeckého kapitálu. Hospodárska politika boľševikov sa dá pomenovať dobiehajúcou modernizáciou. Táto myšlienka sa dnes presadzuje v krajinách strednej a východnej Európy.

Na Slovensku bolo vydané jeho súborné dielo, ktoré má 55 dielov. Medzi najvýznamnejšie práce patria diela Štát a revolúcia a Čo robiť?

Aká je podstata práce Štát a revolúcia? Lenin polemizuje s „maloburžoáznymi“ socialistami, teda podľa neho „oportunistami“, ktorí sa snažia reprezentovať štát ako výsledok kompromisu medzi triedami. Trvá na tom, že „štát je orgán triednej nadvlády“ alebo „organizácia násilia“. Vyjadrenie štátu je preto nevyhnutne „odlúčením ozbrojených ľudí“ (polícia a stála armáda), ktoré si vyžaduje zdaňovanie obyvateľstva za jeho obsah. Dane vedú k vystúpeniu úradníkov (byrokratický aparát), ako aj bankárov. Vzhľadom na svoju triednu povahu nemôže byť žiadny štát ani slobodný, ani populárny. Lenin niekedy nazýva buržoázny štát parazitom v tele spoločnosti. Revolúcie vedú k „zničeniu štátneho aparátu“.

„Diktatúra proletariátu“ mala nahradiť „buržoázny štát“, ktorý vznikol počas éry absolutizmu. Lenin po Marxovi nazval parížsku komúnu príkladom takého štátu, ktorý zaviedol voľby úradníkov a ozbrojil ľudí. Lenin zároveň dôrazne kritizoval parlamentarizmus za oddelenie výkonných a legislatívnych právomocí. Na konci svojej práce sa dokonca domnieva, že obec nemožno považovať za štát „v správnom slova zmysle“, pretože koná v záujme väčšiny. Lenin tak označil napríklad prácu poštovej služby, kde nie sú ani privilégiá, ani vysoké platy, za príklad socialistického štátu. V. I. Lenin chcel vytvoriť podmienky pre to, aby štát zanikol.

Strana boľševikov presadzovala marxizmus ako westernizovanú ideológiu, ktorá mala nahradiť ruský nacionalizmus a šovinizmus. Presadzovali myšlienku proletárskeho internacionalizmu.

 

Dňa 8. novembra 1917 je Lenin zvolený za predsedu rady ľudových komisárov (Sovnarkom). 9. novembra 1917 Sovnarkom vydal dekrét o tlači, ktorý zlikvidoval slobodu tlače. Počas 10 dní boli zastavené všetky nezglajchštachované noviny. 5. 12. 1917 založili tajnú políciu – Zvláštnu komisiu pre boj s kontrarevolúciou a sabotážou . Od 1. februára 1918 bol v Rusku zavedený gregoriánsky kalendár – po 31. 1. 1918 nasledoval 14. 2. 1918.
Existujú mnohé dohady o sobnom živote V. I. Lenina. Často sa spomína vzťah s Inessou Armand. V listoch k nej sa striedajú romantické úvahy s hodnoteniami proletariátu v Európe. Nadá sa teda povedať, že by mali blízky intímny vzťah.
V. I. Lenin je pochovaný na Červenom námestí v Moskve v mauzóleu. Moderátor a novinár Ivan Urgant má v Rusku v televízii program Večerný Urgant. V ankete k 100. výročiu VOSR sa opýtal päťročného chlapca: “Kde leží V. I. Lenin?” Odpoveď znela: „V knižnici V. I. Lenina.“