Čo nové sa deje v menovej politike vo svete

Čím sa riadi menová politika v súčasnosti vo svete?  Pokúsime sa dať odpoveď na túto otázku.

V posledných niekoľkých mesiacoch bola svetová ekonomika v poriadnej búrke: pravdepodobný bankrot najväčšieho čínskeho developera Evergrande hrozí, že sa rozšíri do celého odvetvia stavebníctva, a globálna energetická kríza vedie k vysokým cenám plynu a ropy.

China Evergrande Group je diverzifikovaný čínsky investičný holding, najväčší prevádzkovateľ obytných nehnuteľností v južnej provincii Kuang -tung a jeden z najväčších prevádzkovateľov nehnuteľností v Číne. Je to (jedna z dvadsiatich najväčších spoločností v krajine. Spoločnosť bola založená v roku 1996 a je oficiálne zaregistrovaná na Kajmanských ostrovoch. Jej skutočné sídlo sa nachádza v Šenžene. Kontrolný podiel v skupine Evergrande vlastní čínsky miliardár Xu Jiayin (alias Hoi Ka Yan). Menšinovými akcionármi skupiny Evergrande Group je firma Estates Holdings v Hongkongu a šéf skupiny Alibaba, miliardár Jack Ma.

 

V mnohých krajinách inflácia rastie a odborníci dokonca začali hovoriť o možnej stagflácii, keď sa hospodársky rast súčasne s infláciou spomaľuje.

Stagflácia je spojenie slov stagnácia a inflácia. Je situácia, v ktorej hospodársky pokles a deprimovaný stav hospodárstva, čo je spojenie stagnácie a rastúcej nezamestnanosti sú spojené s rastúcimi cenami – infláciou. Vynález tohto pojmu sa pripisuje britskému politikovi, ministrovi financií začiatkom sedemdesiatych rokov, Ianovi McLeodovi, ktorý ho  prvý výraz použil v parlamentnom prejave v roku 1975.  

Ekonómovia označujú dva hlavné dôvody stagflácie. Po prvé, stagflácia môže viesť k zníženiu produkcie v dôsledku prudkého rastu cien surovín, ktoré sú dôležité pre ekonomiku, teda takzvané cenové šoky. Napríklad to môže byť prudký nárast cien ropy pre krajinu dovážajúcu, alebo poklesu pokiaľ ide o krajinu vyvážajúcu ropu. Po druhé, súčasné spomalenie rastu produkcie (stagnácia) a rastúcich cien (inflácia) môže byť výsledkom nesprávnej hospodárskej politiky vlády.

Aký druh menovej politiky robia svetové centrálne banky v podmienkach hospodárskej nestability? Je sprísnenie menovej politiky centrálnymi bankami globálnym trendom?

INFLÁCIA NIE JE DOČASNÁ

Ak predtým centrálne banky vyspelých ekonomík verili, že inflácia je dočasným faktorom, teraz dochádza k posunu v ich vnímaní situácie, pretože inflácia už výrazne prekročila cieľové úrovne.

Počet krajín smerujúcich k normalizácii menovej politiky rýchlo rastie, aj keď nie všetky s tým ešte začali. Globálna inflácia je v súčasnosti výrazne ovplyvnená nedostatkom ponuky surovinových zdrojov a zvýšenie sadzieb tento problém nevyrieši, ale môže spomaliť rast dopytu a vyrovnať rovnováhu medzi ponukou a dopytom , čo vedie k zvýšeniu inflácie.

Zároveň stojí za zmienku paradox – veľmi mäkká menová a fiškálna politika vyspelých ekonomík viedla k injekcii biliónov dolárov do globálneho finančného systému, čo viedlo k prevahe dopytu nad ponukou.

ROZVÍJAJÚCE SA TRHY 

Centrálne banky rozvíjajúcich sa trhov, ktoré majú vysoký podiel potravín a energetických zdrojov v spotrebnom koši, oslabenie mien voči doláru a hlavne vysoké inflačné očakávania, musia teraz sprísniť menovú politiku.

Medzi krajiny emergin markets, teda novo vznikajúcich trhovktoré v tomto roku najviac zvýšili kľúčovú sadzbu, patrí Brazília (+425 bps), Rusko (+250 bps), Čile (+225 bps), Mexiko, Kazachstan.

Bázický bod je jedna stotina percentuálneho bodu. Zmena úrokovej miery z 2,75 % na 3,1 % znamená zmenu o 0,35 percentuálneho bodu, t. j. o 35 bázických bodov (o 35 ‱)

Tiež možno spomenúť Maďarsko, Poľsko, Peru . Ázijské ekonomiky sa zároveň horšie zotavili po pandémii kvôli blokádam a sú menej ovplyvnené infláciou, takže so zvyšovaním sadzieb sa nijako neponáhľajú – napríklad India, Indonézia, Thajsko. V tomto kontexte je Turecko zvláštnym prípadom – minulý rok muselo kvôli dvojcifernej inflácii začať výrazne sprísňovať menovú politiku pred kýmkoľvek iným, pričom sadzbu zvýšilo na 19%. Bolo to kvôli politickému tlaku prezidenta Redžepa Erdogana, ktorý domnieva sa, že proti inflácii je potrebné bojovať znížením úrokových sadzieb a pravidelne sa meniť lídrov centrálnych bánk, ktorí s tým nesúhlasia,

Turecká centrálna banka už znížila sadzbu na 18%a očakáva sa jej ďalšie zníženie, a to napriek prístupu inflácie k 20. %. Na tomto pozadí turecká líra od začiatku roka znížila cenu voči doláru o takmer 20%, aby dosiahla rekordné minimá a stala sa outsiderom medzi menami novovznikajúcich trhov – a oslabenie národnej meny je faktorom nového kola inflácie.

INFLÁCIA V USA 

V septembri 2021 dosiahla ročná inflácia v USA vrchol od roku 2008 – 5,4%, pričom cieľ Federálneho rezervného systému, teda americkej centrálnej banky sú 2%. Je potrebné poznamenať, že jadrová inflácia v USA bez cien potravín a energií predstavovala v septembri 4% v ročnom vyjadrení a 0,2% v mesačnom vyjadrení. Oba tieto ukazovatele sú v súlade s odbornými prognózami.

Hlavnou vecou pre svetové trhy je načasovanie normalizácie americkej menovej politiky Fed. Na stretnutí 21.-22. septembra Fed udržal sadzbu na 0-0,25%, ako aj objem nákupov aktív najmenej 120 miliárd dolárov mesačne. Program nákupu aktív je možné dokončiť do polovice budúceho roka a trh očakáva zvýšenie základnej sadzby Fed už v roku 2022: 50%, sadzba sa zvýši v júli 2022 a o 100%v septembri ďalší rok.

Skutočné akcie Fed však budú závisieť od dynamiky inflácie a stavu trhu práce (jedna z podmienok začiatku zvyšovania sadzieb, Fed považuje návrat k podmienkam maximálnej zamestnanosti a ak inflácia za sa v polovici budúceho roka výrazne spomalí, Fed sa môže cítiť istejšie a čakať, kým sa trh práce úplne neobnoví). Je potrebné poznamenať, že okrem zníženia objemov QE (pri ktorých bude súvaha Fedu pokračovať v raste niekoľko mesiacov a potom sa stabilizuje) a zvýšenia sadzieb má arzenál Fedu aj nástroj na zníženie samotného zostatku ( zastavenie reinvestícií odkúpených emisií a / alebo priameho predaja cenných papierov z portfólia), čo by malo tiež viesť k zvýšeniu výnosov amerických dlhopisov.

ENERGIE V EURÓPE 

V septembri dosiahla inflácia v eurozóne 3,4% oproti cieľu ECB vo výške 2%. Len za mesiac ceny elektriny v Európe nenormálne vzrástli – o 17,6%. Energetická kríza v októbri je naďalej jedným z hlavných faktorov inflačného tlaku v európskych krajinách.

ECB stále verí, že inflácia v horizonte 2022-23 sa dostane pod cieľ 2%. To podľa nej neznamená podmienky pre zvyšovanie sadzieb, ale začína diskutovať o konfigurácii programu kvantitatívneho uvoľňovania po prípadnom dokončení  programu proti kríze v marci budúceho roka.

Vo všeobecnosti sa postoj k problému inflácie vo vyspelých ekonomikách postupne mení, autority musia priznať, že inflácia je oveľa vyššia, ako sa očakávalo, a môže v ekonomike pretrvať dlhšie, preto je potrebné stupňovať opatrenia proti kríze.

V nedeľu  šéf Bank of England Andrew Bailey posilnil signál pravdepodobného bezprostredného zvýšenia sadzieb s tým, že regulátor by mal konať tak, aby obmedzil infláciu. Do konca roka to budú v Anglicku 4%, čo je dvojnásobok cieľovej úrovne. Trh očakáva, že Bank of England dokončí program QE v ​​tomto roku a môže sadzbu zvýšiť do konca tohto alebo začiatkom budúceho roka.

 

 

ČÍNA

Rekordný index cien výrobcov v Číne. Podľa oficiálnych čínskych štatistík bola miera inflácie v ČĽR v januári až septembri 2021 iba 0,6%. Čínska ľudová banka v septembri udržala svoju úrokovú sadzbu už sedemnásty raz za sebou: 3,85% pre dlžníkov prvej triedy a 4,65% pre päťročné pôžičky.

Cenový index čínskych výrobcov však v septembri stúpol na rekordných 10,6% ročne.

To by mohlo viesť k zvýšeniu vývozných cien a zvýšeniu globálnej inflácie. Čím nás to ohrozuje? Po prvé, nárast výrobných cien v Číne môže viesť k zvýšeniu vývozných cien, čím sa doplní palivo do ohňa globálnej inflácie. Vrátane zrýchlenia inflácie v USA, ktorým sme všetci takí. Strach z. Situácia s výrobcami môže čínskeho regulátora inšpirovať k ďalším programom pomoci skutočnému sektoru, ako aj k uvoľneniu menovej politiky. Ale trhom sa to bude páčiť.