Čo je to magnezit a ako vznikol tento minerál
Magnezit je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan horečnatý – MgCO3.
Tento uhličitan ma názov podla svojho zloženia, nakoľko obsahuje horčík (až 49,6% MgO). Minerál vytvára klencové a zriedkavejšie i prizmatické, tabuľkovité alebo skalenoédrické kryštály. Vyskytuje sa však aj v celistvej masívnej, šupinkovitej, vláknitej alebo zrnitej podobe. Môže byť bezfarebný, biely, sivý, žltkastý alebo hnedý, vryp má biely. Mení sa od priehľadného až po priesvitný a vyznačuje sa skleným alebo matným leskom. Tvorí plynulý izomorfný rad so sideritom (Mg môže byť izomorfne zastúpený Fe až po FeCO3). Časť Mg môže byť nahradená Mn a Ca
Fyzikálno-chemické vlastnosti: Makroskopicky je často podobný kalcitu alebo dolomitu, od ktorých ho odlišujeme farbiacimi skúškami. Chemicky je stálejší ako kalcit a v zriedenej studenej kyseline chlorovodíkovej sa len nezreteľne rozkladá. Mikrokryštalický magnezit je biely až žltkastý s lastúrnatým lomom. Tvrdosť sa rovná 4 – 4,5.
Vzniká viacerými spôsobmi. Kryptokryštalický magnezit vzniká zvetrávaním ultrabázických hornín bohatých na Mg, najmä peridotitov či serpentinitov a následným prienikom fluíd bohatých na CO2 do týchto sedimentov. Metasomatickým zatláčaním CaCO3 pri prínose hydrotermálnych roztokov s vysokým obsahom Mg do vápencov a dolomitov vzniká kryštalický magnezit. Sedimentárne ložiská vznikajú spolu s evaporitmi v plytkých zátokách a hypersalinných jazerách.
Veľké ložiská kryštalického magnezitu sú viazané hlavne na karbónske vápence a dolomity v Slovenskom rudohorí v pásme od Lučenca po Košice a Ochtinú (Jelšava, Lubeník, Burda, Podrečany, Dúbrava). Prakticky všetky sa nachádzajú v okolí Lubenícko-margecianskej línie, tvoria veľké alebo menšie šošovkovité telesá uprostred sericiticko-grafitických bridlíc, v podloží ktorých sa nachádzajú piesčité bridlice prípadne i hrubé polohy diabasových tufov a tufitov, prípadne i gabrodioritov a gabroamfibolitov. Niekoľko menších výskytov sa nachádza v gelnickej a rakoveckej skupine gemerika. Vo veporiku sú ložiská magnezitu viac metamorfované a vyskytujú sa spolu s mastencom, ktorý sa tu ťaží. Na lokalitách Kokava, Sinec, Sarno a Polom sa ťaží iba mastenec, v Mútniku i magnezit. Teleso magnezitu viazané na zvetrávanie ultrabázických hornín sa nachádza pri Hodkovciach západne od Košíc, nemá ekonomický význam. Ťaží sa buď povrchovým spôsobom vo veľkolomoch lievikovitého tvaru, alebo podzemným spôsobom komorami. Magnezit sa stal vyhľadávanou surovinou len začiatkom 20. storočia.
Magnezit sa používa na výrobu slinku, ktorý sa získava zahriatím a zbavením CO2, čím sa získa takmer čistý MgO. Z neho sa ďalej vyrábajú magnezitové a chrómmagnezitové tehly, ktoré majú dobré tepelno izolačné vlastnosti a veľkú žiaruvzdornosť. Používa sa na žiaruvzdorné obmurovky pecí. V minulosti sa z neho vyrábal kovový horčík, od čoho sa upustilo. Na výrobu kovového horčíka sa uprednostňuje získavanie z morskej vody.
Hlavnými producentmi magnezitu vo svete sú Čína (50,5%), Rusko (13,1%), Turecko (10,1%), Slovensko (6,5%) a Brazília (5%). Najväčšie ložiská v Rusku sú na Urale, v okolí mesta Satka, v Alpách pri rakúskom Veitschi, gréckom ostrove Euboia. V USA sú známe viaceré lokality v Kalifornii, Washingtone a Nevade. V Českom masíve sa magnezit vyskytuje v serpentinitoch pri mestečku Křemže, Dolných Kraloviach, v Novej Vsi u Oslavan a inde.
