Vývoj Slovenských magnezitových závodov v Jelšave

JELŠAVA – Magnezitový závod v Jelšave, najväčší ťažobný a spracovateľský magnezitový závod na Slovensku a súčasne jeden z najväčších svetových producentov mŕtvo-pálenej magnézie „DBM“. Na titulnej fotografii pobočka podniku v Bočiari pri Košiciach.

Závod počas svojej existencie prešiel rôznymi transformačnými procesmi. Po rozpade štátneho podniku SMZ Košice vznikol 1.1.1993 SMZ, štátny podnik Jelšava, ktorý sa dňa 16. februára 1994 zápisom do obchodného registra pretransformoval na akciovú spoločnosť.

Ťažba magnezitovej suroviny je realizovaná hlbinným spôsobom na vlastnom ložisku Dubravský masív, ktoré svojimi geologicky overenými a sprístupnenými zásobami, systémom rozfárania, úložnými pomermi a bansko – technickými pomermi dobývania predstavuje jedno z najväčších svetových nálezísk tohto nerastu. V súčasnosti evidované surovinové zásoby vytvárajú možnosti na spracovanie magnezitu minimálne na ďalších 100 rokov.  Pri ťažbe  sa využíva progresívna a ekologická metóda výstupkového dobývania so zakladaním vyrúbaných priestorov, pričom sa používa najmodernejšia vŕtacia a prepravná banská bezkoľajová mechanizácia.

Hlavné výrobné tepelné agregáty pozostávajú z troch vysokokapacitných rotačných pecí a šiestich šachtových pecí s plnoautomatizovaným režimom prevádzky.

Výrobný program je orientovaný na produkciu sypkých mŕtvo-pálených magnezitových žiaruvzdorných výrobkov, kaustických magnezitov a troskotvorných prísad.   Produkcia firmy je určená hlavne pre oceliarenský priemysel, priemysel výroby žiaromateriálov, chemický priemysel,  poľnohospodárstvo a stavebníctvo.

Základnými atribútmi filozofie firmy je kvalita všetkých činností a výstupov, spoľahlivosť, a ústretovosť, ktoré zaručujú komplexné uspokojovanie potrieb odberateľov a zamestnancov spoločnosti. Zárukou vysokého stupňa kvality a ekologickej úrovne výrobných procesov sú aj získané certifikáty.

História spracovania magnezitu v Jelšave  siaha až do roku 1893, kedy podľa záznamov v kronike mesta mestský účtovník Juraj Farkaš dňa 2. júna predložil správu, že dva „kamene“ nájdené v oblasti Dúbrava sú magnezit, nerast, ktorý bol v tom čase vyhľadávaný po celej krajine.

Rok po objavení ložiska podpisuje mesto zmluvy s podnikateľmi Uhliarikom a Mansfeldom na využívanie náleziska  a v priestoroch „Hladná strana“ sa uskutočnila historicky prvá ťažba a následne  aj výpal magnezitu v Jelšave.   Vzhľadom na veľký dopyt po magnezite  začali podnikatelia uvažovať o rozširovaní výrobných prevádzok, ale tieto aktivity prerušila prvá svetová vojna.

Dňa 28. októbra 1918 vznikla Československá republika a  v tom istom roku firma Magnezitový priemysel účastinná spoločnosť podpísala s mestom dohodu o výstavbe nového závodu. Výstavba bola začatá v roku 1921 a na základe vydaného stavebného povolenia bolo postavených 8 stolových šachtových pecí typu Ignis, každá s kapacitou výroby 10 ton za deň a ďalšie potrebné technologické zariadenia. Kapacita závodu bola 26 tisíc ton slinku ročne. Skúšobná prevádzka nového závodu sa začala 16. septembra 1923 a od tohto dátumu sa datuje aj história súčasnej firmy.

V povojnových rokoch došlo pre magnezit k veľmi významnej zmene. Nariadením SNR číslo 47/1947 bol magnezit prehlásený za vyhradený nerast a magnezitári sa dostali do baníckej rodiny.  Počínajúc rokom 1947 tak mohli  aj Jelšave v prvej polovici  septembra oslavovať Deň baníkov.

Odstraňovanie následkov vojny, budovanie ťažkého priemyslu a industrializácia si vyžadovali   zvyšovanie kapacít na výrobu žiaruvzdorných materiálov. Na základe týchto požiadaviek sa v rokoch 1949 – 1965 pristúpilo k  postupnému budovaniu nových pecných agregátov. K výrobným zariadeniam pribudla šachtová pec č. IX a postupne boli do prevádzky uvedené štyri poloautomatické šachtové pece č. X – XIII,  ktoré veľmi spoľahlivo prevádzkujú, po niekoľkých rekonštrukciách, dodnes.

V 60. rokoch minulého storočia sa v Jelšave pripravovala veľká výstavba banskej a slinkovej prevádzky. Prvým predpokladom schválenia výstavby bolo overenie zásob magnezitovej suroviny v ložisku Dúbravský masív. Základný povrchový vyhľadávací geologický prieskum sa realizoval v rokoch 1955 – 1965 a neskôr v rokoch 1982 – 1983 sa uskutočnil podzemný predbežný prieskum ložiska. Obidva tieto geologické prieskumy boli veľmi pozitívne a potvrdili veľké zásoby  suroviny  a ložisko Dúbravský masív sa tak zaradilo medzi najväčšie svetové náleziská magnezitu. Pri takomto stave zásob bola pripravovaná veľká výstavba závodu úplne odôvodnená.

Na základe vypracovaných projektov sa v rokoch 1961 – 1962 postupne pristúpilo k výstavbe baní Dúbrava a  Miková. Pôvodné riešenie počítalo s povrchovou ťažbou, nové riešenie s prechodom na podzemnú ťažbu.

Na povrchu sa vybudovala  dvojstupňová  drviareň suroviny, úpravňa v ťažkých suspenziách, tri rotačné pece, zásobníky slinkov, elektromagnetická úpravňa, mechanické dielne, vlečka a ďalšie pomocné objekty.

Hotel Hrádok patriaci podniku. Zamestnanci v ňom povinne absolvujú regeneračné pobyty.