Čaputová do Kyjeva na oslavy výročia nezávislosti
BRATISLAVA – Vzťahy Ukrajiny a Slovenska sú na vysokej úrovni. Slovenská republika podporuje suverenitu a územnú celistvoť Ukrajiny. Povedal to na stretnutí s novinármi mimoriadny a spolnomocnený veľvyslanec Ukrajiny na Slovensku Yurii Muška.
“Dialóg medzi krajinami pokračuje na vysokej a najvyššej úrovni,” povedal veľvyslanec. Pred rokom prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová navštívila Ukrajinu a prezident Volodymyr Zelensky, Slovensko poznamenal diplomat. Niekoľko razy komunikovali ministri zahraničných vecí, ale aj premiéri.
Volodymyr Oleksandrovych Zelensky (ukrajinsky: Володимир Олександрович Зеленський) je prezidentom Ukrajiny na základe priamej voľby. Narodil sa v roku 1978 v židovskej rodine v Charkove.
Pred politickou kariérou získal právnické vzdelanie a založil produkčnú spoločnosť Kvartal 95, ktorá produkuje filmy, karikatúry a televízne komediálne relácie vrátane Sluhu ľudu, kde Zelenský hral úlohu prezidenta Ukrajiny. Serál sa vysielal v rokoch 2015 až 2019. Pred vstupom do politiky bol komikom, hercom, scenáristom, filmovým producentom a režisérom.
Podľa Yuria Mušku Zuzana Čaputová navštívi Ukrajinu 23. augusta 2021. V Kyjeve budú oslavy 30. výročia nezávislosti Ukrajiny. V tento rok navštívi Ukrajinu predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár. “Naši politici zvíťazili nad COVID-19 a pokračovali v svojich stretnutiach,” povedal pán veľvyslanec. Dodal, že všetkých rokovaniach slovenských a ukrajinských politikov sa diskutovalo aj o tom ako zvíťaziť nad COVID-19.
Ukrajinský diplomat hovoril o prbléme Krymu a Donbasu. Podľa neho je to pre Európu a aj Ukrajinu problém číslo jeden. “Vojna na východe Ukrajiny bohužiaľ pokračuje. Za posledný týždeň je niekoľko mŕtvych a ranených ukrajinských vojakov, ” hovorí Yurii Muška.
Povedal, že Rusko pokračuje v koncentrácii svojej armády na hraniciach s Ukrajinou. Časť armády sa stiahla do vnútrozemia, ale blízko hraníc zostalo približne 100 000 vojakov a aj väčšia časť techniky. Väčšinou ide o obrnené vozidlá a tanky.
Podľa veľvyslanca Rusko presadzuje, aby skončila svoju činnosť misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE) na línii kontaktu medzi ukrajinskou armádou a ozbrojenými sila samozvaných Doneckej ľudovej repubiky a Luhanskej ľudovej republiky.
Krym podľa veľvyslanca Ruská federácia premenila na vojenskú základňu. Pokračuje prenasledovanie Krymských Tatárov, ale aj iných ľudí, ktorí nesúhlasia s miestnou mocou.
Ruská federácia pripojila k svojmu územiu Krym v roku 2014. Dňa 19. februára 1954, pri príležitosti 300. výročia pripojenia Ukrajiny k Rusku odovzdalo Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR Krym Ukrajine, vtedajšej Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike.
Ukrajina neuznáva pripojenie Krymu k Rusku, ktoré získalo podporu väčšiny medzinárodného spoločenstva. Podľa ukrajinských právnych predpisov a dokumentov OSN sa Krym považuje za dočasne obsadený ruskými ozbrojenými silami. Organizácia spojených národov rezolúciou nepriznala výsledky referenda na Kryme za legitímne.
Valné zhromaždenie silou 100 hlasov z celových 193 hlasov Organizácie spojených národov 27. marca 2014 schválilo rezolúciu, ktorá konštatuje, že referendum, ktoré sa konalo v autonómnej oblasti Krymská republika a meste Sevastopoľ 16. marca 2014, bez toho, aby mali právnu formu a silu nemôžu byť základom pre akúkoľvek zmenu v štatúte autonómnej oblasti Krymská republika alebo mesto Sevastopoľ.
Krymské referendum v roku 2014 bolo referendum vyhlásené krymským parlamentom, v ktorom sa obyvatelia ukrajinskej Autonómnej republiky Krym a mesta s osobitným postavením Sevastopoľ 16. marca 2014 vyslovili za pričlenenie Krymu k Ruskej federácii. Pre pripojenie k Rusku hlasovalo viac ako 96% zúčastnených voličov pri volebnej účasti 83%.
Vyhlásenie referenda, ku ktorému došlo v priebehu krymskej krízy na polostrove už obsadenom ruskými a proruskými ozbrojencami, bolo v rozpore s ukrajinskou ústavou a ukrajinská vláda Arsenija Jaceňuka referendum označila za nelegitímne. Jeho výsledky neuznali ani Spojené štáty a Európska únia, naopak Rusko označilo jeho priebeh a výsledky za vyjadrenie skutočnej vôle obyvateľov Krymu.
