Čo týždeň dal: problémy s dátovými praktikami čínskych technologických gigantov pokračujú
PEKING – Čína sa zaviazala zvýšiť kontrolu dátových praktík verejne kótovaných spoločností, čo je ďalší varovný výstrel na jej technologických gigantov ako je Tencent, Alibaba alebo Pinduoduo. Akcie čínskych tech spoločností výrazne oslabili. Americké akciové indexy napriek tomu dosiahli nové historické maximá.
Cena ropy v utorok vyskočila na najvyššiu úroveň od roku 2018 po tom, čo ostrý boj medzi Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi uvrhol OPEC+ do krízy a zablokoval navýšenie produkcie. Investori majú obavy, že by nezhody vo vnútri kartelu mohli prerásť do rovnako ničivého konfliktu ako minuloročná cenová vojna. V stávke je stabilita globálneho ekonomického oživenia pri rastúcich inflačných tlakoch a schopnosť aliancie výrobcov udržať si ťažko získanú kontrolu nad trhom s ropou. Po niekoľkých dňoch napätých rozhovorov Organizácia krajín vyvážajúcich ropu a jej spojenci opustili svoje pondelkové stretnutie. Spory o tom, ako merať zníženie produkcie viedli k predbežnej dohode o zvýšení produkcie a rýchlo sa zmenili na neobvykle osobný a verejný rozruch medzi Saudskou Arábiou a SAE. Naposledy, keď mali tieto dve krajiny konflikt kvôli ropnej politike, v decembri 2020 SAE uviedli myšlienku opustenia kartelu. Tento spor sa skončil prímerím, ale prerušenie rokovaní bolo tentoraz také závažné, že sa skupina nedokázala dohodnúť ani na dátume svojho nasledujúceho stretnutia.
V stredu bola zverejnená zápisnica z posledného zasadnutia americkej centrálnej banky FED. Predstavitelia Federálneho rezervného systému očakávali, že budú naďalej napredovať pri dosahovaní zhody na obmedzenie masívneho nákupu aktív. „Rôzni účastníci spomenuli, že očakávajú, že podmienky pre začatie znižovania tempa nákupu aktív budú splnené o niečo skôr, ako očakávali na predchádzajúcich stretnutiach.“ Júnové stretnutie znamenalo obrat v kurze centrálnej banky kvôli inflačným rizikám, keď sa ekonomika znovu otvára od pandémie. Ale predovšetkým zo zápisnice vyplýva, že výbor si nebol istý, ako skoro sa vyriešia nedostatok pracovných síl a problémy na strane ponuky prispievajúce k inflácii. Niekoľko účastníkov zdôraznilo „že neistota v súvislosti s ekonomickými vyhliadkami bola zvýšená a že je príliš skoro na to, aby sa dali robiť jasné závery o vývoji na trhu práce a o inflácii,“ uvádza sa v zápisnici. Úradníci reagovali na rast inflácie tým, že očakávajú dve zvýšenia úrokových sadzieb pre rok 2023 podľa mediánu ich projekcií, zatiaľ čo sedem z 18 by chcelo zvýšiť úrokové sadzby už v budúcom roku. Centrálna banka minulý mesiac udržala cieľové rozpätie svojej referenčnej úrokovej sadzby nezmenené na 0 až 0,25 % – na rovnakej úrovni od marca 2020. Fed bude pokračovať v mesačných nákupoch štátnych dlhopisov v hodnote 80 miliárd dolárov a hypotekárnych záložných listov v objeme 40 miliárd dolárov, kým nedôjde k „podstatnému ďalšiemu pokroku“ v oblasti inflácie a zamestnanosti.
Európska centrálna banka zvýšila svoj cieľ v oblasti inflácie a môže ju nechať na istý čas prekročiť cieľovú úroveň, čím dala tvorcom menovej politiky väčšiu voľnosť v rozhodovaní o tom, ako podporiť ekonomiku po rokoch nevýrazného výkonu. Vyvrcholením 18-mesačného preskúmania zverejneného vo štvrtok sa tvorcovia menovej politiky dohodli, že sa budú usilovať o strednodobý rast spotrebiteľských cien o 2 % so symetrickým cieľom. ECB uviedla, že keď sa úrokové sadzby budú blížiť k svojej spodnej hranici, tak ako teraz, bude ekonomika potrebovať obzvlášť silný menový stimul, ktorý by mohol znamenať prechodné obdobie, v ktorom bude inflácia mierne nad cieľovou hodnotou. Nové znenie predstavuje významnú zmenu oproti predchádzajúcemu strednodobému nižšiemu, ale takmer dvoj percentnému inflačnému cieleniu, čo sa niektorým členom ECB zdalo príliš neurčité a viedlo k výzvam na sprísňovanie menovej politiky príliš skoro. „Nová formulácia odstraňuje všetky možné nejasnosti a rozhodne naznačuje, že 2 percentná inflácia nie je strop“, povedala prezidentka Christine Lagardeová novinárom na tlačovej konferencii s tým, že preskúmanie stratégie bolo jednomyseľne odsúhlasené.
Európska únia má v rámci bezprecedentného plánu zosúladiť svoje hospodárstvo s ambicióznejšími klimatickými cieľmi a navrhnúť, aby všetky nové automobily predávané od roku 2035 mali nulové emisie. Európska komisia, regulačná skupina bloku, plánuje požadovať, aby emisie z nových automobilov a dodávok klesli o 65 % od roku 2030 a poklesli na nulu od roku 2035, vyplýva z dokumentu EÚ, ktorý priniesla agentúra Bloomberg News. Prísnejšie normy týkajúce sa znečisťovania budú doplnené pravidlami, ktoré zaviažu národné vlády k posilneniu infraštruktúry pre nabíjanie vozidiel. Zmena vo fungovaní dopravy bude súčasťou súboru opatrení, ktoré majú byť predstavené budúci týždeň s cieľom prijať prísnejší cieľ v oblasti klímy do roku 2030, ktorým je zníženie skleníkových plynov najmenej o 55% oproti úrovni v roku 1990. Európa si kladie za cieľ stať sa prvým kontinentom s nulovými emisiami na svete do roku 2050, čo si bude vyžadovať prepracovanie všetkých častí jej hospodárstva, pričom najväčšou výzvou bude doprava a priemysel. Nové emisné ciele pre vozidlá by predstavovali výrazné sprísnenie v porovnaní s existujúcimi celoeurópskymi emisnými cieľmi, ktoré od roku 2030 vyžadujú zníženie pre automobily o 37,5 %. Osobné automobily tvoria asi 12 % celkových emisií CO2 vyprodukovaných v EÚ. Priemysel sa pripravuje na prijatie nových prísnych opatrení. Banka Barclays uviedla, že pre automobilky bude ťažké dosiahnuť cieľ zníženia emisií o 60 % do roku 2030 aj pri hybridných vozidlách typu plug-in a táto politika bude smerovať k ďalšiemu prijatiu batériovo-elektrických modelov.
Z dôležitých makroekonomických výsledkov zverejnených tento týždeň stojí za zmienku nemecký ekonomický sentiment podľa inštitútu ZEW, ktorý výrazne poklesol z úrovne 79,8 bodov na 63,3 bodov. Napriek tomu stále dosahuje pomerne slušné úrovne. Kompozitný index nákupných manažérov v USA poklesol v júni z hodnoty 68,7 bodov na 63,7 bodov. Počet nových žiadostí o dávku v nezamestnanosti v USA tak tiež sklamal, keď predchádzajúci týždeň vzrástol z 371 tisíc na 373 tisíc. Očakával sa pokles na 350 tisíc žiadostí. Zásoby ropy v USA klesli už 10. týždeň v rade, konkrétne o 6,866 mil. barelov, čo je viac, ako sa očakávalo. Spotrebiteľská inflácia v Číne v júni spomalila z 1,3 % na 1,1 % na medziročnej báze. Očakával sa rast na úrovni 1,3 %. Miera nezamestnanosti v Kanade klesla v júni z 8,2 % na 7,8 %. Austrálska centrálna banka ponechala svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na nezmennej úrovni 0,10 % v súlade s očakávaniami.
Ako sa darilo svetovým akciovým indexom tento týždeň?
S&P 500: +1,15 %
DOW JONES: +0,68 %
NASDAQ: +1,24 %
DAX: +0,24 %
Euro Stoxx 50: -0,40 %
NIKKEI: -2,93 %
Ako sa darí svetovým akciovým indexom od začiatku roka?
S&P 500: +16,33 %
DOW JONES: +13,93 %
NASDAQ: +14,07 %
DAX: +14,35 %
Euro Stoxx 50: +14,51 %
NIKKEI: +1,81 %
Capital Markets, o. c. p., a. s.
www.capitalmarket.sk
