Ako funguje Spoločenstvo nezávislých štátov

6. apríla 20246. apríla 2024 Finančné Noviny Spoločenstvo nezávislých štátov

Spoločenstvo nezávislých štátov alebo skrátene SNŠ, rusky. Содружество Независимых Государств – Sodružestvo nezavisimych gosudarstv; anglicky skratka „CIS“, je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu z bývalých zväzových republík Sovietskeho zväzu.

Organizácia nemá príliš veľa nadštátnych právomocí, jej význam je tak skôr symbolický v zmysle nadväznosti na ZSSR. Pôsobnosť SNŠ sa obmedzuje viac-menej na koordináciu spoločných obchodných, finančných, legislatívnych a bezpečnostných otázok. Najvýznamnejšou dohodou uskutočnenou v rámci SNŠ bolo vytvorenie spoločnej zóny voľného obchodu členských krajín. Zóna má oficiálne začať existovať v priebehu roka 2005. Od marca 1994 bolo Valným zhromaždením OSN priznaný Spoločenstvu nezávislých štátov štatút oficiálneho pozorovateľa.

Sídlom Spoločenstva nezávislých štátov je bieloruský Minsk.

Založenie organizácie

SNŠ bolo založené rozhodnutím vrcholných predstaviteľov Bieloruskej SSR, Ruskej SFSR a Ukrajinskej SSR, ktorí podpísali 8. decembra 1991, krátko pred rozpadom ZSSR v rezidencii Viskuli v Bielovežskom pralese (Bielorusko) „Zmluvu o založení Spoločenstva nezávislých štátov“, známu pod názvom Bielovežská zmluva. V tomto dokumente sa konštatuje, že Sovietsky zväz ukončil svoju existenciu ako subjekt medzinárodného práva. Zároveň „opierajúc sa o historickú jednotu národov, vzťahy medzi nimi, zohľadňujúc dvojstranné zmluvy, snahu o demokratický právny štát, úmysel rozvíjať vzájomné vzťahy na základe vzájomného uznania a ctenia si štátnej suverenity, sa zmluvné strany dohodli na založení Spoločenstva nezávislých štátov“.

Dňa 13. decembra 1991 na schôdzke prezidentov piatich stredoázijských republík, ktoré boli súčasťou ZSSR (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan) v meste Ašchabad bolo prijaté vyhlásenie, že tieto krajiny majú záujem vstúpiť do novovzniknutej organizácie. Podmienkou bolo, že všetci členovia budú mať rovnocenné postavenie a budú uznaní za zakladajúcich členov SNŠ.

Na pozvanie kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva sa v kazašskom hlavnom meste Alma-Ate konala schôdzka hláv 11 štátov bývalého ZSSR Azerbajdžanu, Arménska, Bieloruska, Kazachstanu, Кirgizska, Моldavska, Ruska, Tadžikistanu, Turkménska, Uzbekistanu a Ukrajiny (z bývalých zväzových republík sa nezúčastnili Lotyšsko, Litva, Estónsko a Gruzínsko). Výsledkom schôdzky bolo 21. decembra 1991 podpísanie tzv. „Almaatskej deklarácie“, ktorou sa signatári prehlásili za rovnoprávnych zakladajúcich členov Spoločenstva nezávislých štátov. Almaatské stretnutie sa stalo dôležitým medzníkom v budovaní štátnosti v postsovietskom priestore, pretože zavŕšilo proces premeny bývalých republík Sovietskeho zväzu na suverénne štáty.

Prvá, zakladajúca etapa existencie SNŠ bola zavŕšená 22. januára 1993, kedy bola v Minsku prijatá na summite SNŠ Ústava Spoločenstva nezávislých štátov. Ústavu však nepodpísali Ukrajina a Turkménsko, ktoré sa v dôsledku tohoto kroku „de iure“ nepovažujú za plnohodnotných členov SNŠ, ale označujú sa len ako „zakladajúci členovia“ a „účastníci Spoločenstva“.

Dodatočne, v roku 1993 sa plnoprávnym členom SNŠ stalo aj Gruzínsko. Mimo SNŠ tak zostali iba tri pobaltské štáty – Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktoré sa odmietli stať jeho súčasťou z historických dôvodov. Svoje predchádzajúce členstvo v ZSSR oficiálne vyhlásili za nedobrovoľné, násilné a ilegálne.

Členstvo Gruzínska v SNŠ netrvalo dlho. Po vojenskom konflikte s Ruskom v Južnom Osetsku v roku 2008 vyjadrilo ústami prezidenta Saakašviliho snahu vystúpiť zo SNŠ. a 14. augusta 2008 gruzínsky parlament jednohlasne schválil vystúpenie z tejto organizácie. Dňa 18. augusta 2008 diplomatickou nótou svoj úmysel Gruzínsko oficiálne oznámilo Spoločenstvu, a v zmysle Ústavy SNŠ Gruzínsko vystúpilo zo SNŠ o 12 mesiacov, 18. augusta 2009.

Druhou krajinou, ktorá zmenila svoje postavenie v SNŠ je Turkménsko. Na summite SNŠ v Kazani (26. august 2005) oficiálne oznámilo, že sa bude zúčastňovať na práci v SNŠ ako „asociovaný člen“.