Aká je ekonomická nerovnosť v krajinách vo svete
WASHINGTON – Krajiny s rozvinutou trhovou ekonomikou tradične používajú Giniho koeficient na meranie príjmovej nerovnosti.
Giniho koeficient je číselná charakteristika diverzifikácie. Využíva sa najmä na vyjadrenie rozloženia bohatstva v spoločnosti. Zároveň je často používaným indexom príjmové alebo dôchodkové nerovnosti v spoločnosti. Najčastejšie sa uplatňuje v ekonómii, demografii či sociológii. Nadobúda hodnôt od nuly do jednej.
Giniho koeficient vynásobený stomi nazývame Giniho index .
Ukazovateľ má hodnotu od 0 do 1. Navyše, čím je bližšie k jednej, tým viac príjmov v štáte je sústredených v rukách relatívne malej skupiny obyvateľstva a tým silnejšia je ekonomická nerovnosť v krajine. Svetová banka to však vypočítava v percentách, kde 0 zodpovedá 0 % alebo žiadnej nerovnosti a 1 až 100 % absolútnej nerovnosti, ako keby všetky príjmy v krajine mala v rukách jedna osoba.
Teraz je krajinou s najnižšou úrovňou ekonomickej rovnosti na svete Južná Afrika, kde je Giniho koeficient 63 % (najnovšie údaje – 2014). V európskych krajinách je nerovnosť v príjmoch obyvateľstva spravidla najnižšia na svete. V roku 2018 malo najnižší Gini koeficient Slovinsko 24,6 %, nasledované Českou republikou a Slovenskom s 25 %. Bielorusko je na štvrtom mieste s Giniho koeficientom 25,3 % pre rok 2019, Moldavsko je na piatom mieste s 25,7 %. Ukrajina sa tiež dostala do prvej desiatky krajín s najnižším Giniho koeficientom – 26,6 % podľa údajov z roku 2019. V USA je rozdiel medzi bohatými a chudobnými stále vysoký na úrovni 41,4 %. V Číne je situácia o niečo lepšia – Giniho koeficient pre Čínu je 38,5 %. V Rusku bola podľa Svetovej banky za rok 2018 na úrovni 37,5 %.
Treba poznamenať, že najnovšie údaje boli zozbierané podľa krajín v rôznych rokoch. Okrem toho sa Giniho koeficient používa na analýzu rozdelenia bohatstva v krajine, ale neukazuje jej celkový príjem.
