USA môžu, ale nemusia vyhrať energetickú vojnu

MOSKVA / WASHINGTON – Rusko môže z krátkodobého hľadiska vytlačiť Západ, ale stráca status energetickej superveľmoci

Ropný šok v 70. rokoch dal západným politikom lekciu o sile svetových energetických superveľmocí. O päťdesiat rokov neskôr sa museli túto lekciu naučiť znova.

Rusko obmedzuje dodávky plynu do Európy v reakcii na západné sankcie. Vyhliadka na úplné odstavenie dodávok ruského plynu vyvoláva v Európe paniku, pričom Nemecko a ďalšie veľké ekonomiky zvažujú túto zimu prídel energie. Zároveň Joe Biden, ktorý sa obáva prudkého nárastu cien plynu pred voľbami v polovici volebného obdobia, musel odložiť svoju predvolebnú rétoriku o zaobchádzaní so Saudskou Arábiou ako s vyvrheľom. Budúci mesiac pocestuje do Rijádu, aby vyzval Saudov, aby zvýšili produkciu ropy.

Lekcia sa zdá byť jednoduchá a skľučujúca. V roku 2022, rovnako ako v roku 1973, môžu najväčší svetoví producenti ropy tancovať podľa ich tónov.

Geopolitika v energetike je však oveľa zložitejšia. Z krátkodobého hľadiska je Rusko v silnej pozícii, no v najbližších troch rokoch sa jeho pozícia prudko zhorší. Amerika čelí veľkým výzvam v krátkodobom horizonte, no z dlhodobého hľadiska je v silnejšej pozícii.

EÚ čelila najväčším krátkodobým a strednodobým problémom. Napriek odvážnym rečiam o diverzifikácii a dekarbonizácii sú Európania ešte ďaleko od vytvorenia novej udržateľnej energetickej stratégie.

Rusko a EÚ bojujú s časom. Cieľom Ruska je vyvolať v zime ekonomickú krízu v Európe, a tým oslabiť podporu EÚ pre Ukrajinu. Maďarská vláda, ktorá je k Putinovi tolerantná, už teraz presadzuje rýchle prímerie na Ukrajine pre hrozbu ekonomickej katastrofy.

Európania majú pred zimou niekoľko mesiacov, aby sa pripravili na nadchádzajúci nedostatok dodávok z Ruska. Ale aj keby taktika Moskvy fungovala krátkodobo, z dlhodobého hľadiska Vladimír Putin zničí jeden z hlavných pilierov ruskej moci.

Európa si uvedomila nebezpečenstvá spojené s energetickou závislosťou od Ruska a už nikdy nechce byť taká zraniteľná.

„Pred začiatkom vojenského konfliktu Rusko počítalo s garantovaným príjmom z ropy a plynu na ďalších 30 rokov. Teraz počítajú s tromi rokmi,“ povedal jeden vysoký nemecký predstaviteľ.

Aj z krátkodobého hľadiska je prerušenie vývozu plynu do Európy pre Rusko nebezpečnou hrou. Ruská pokladnica stále dostáva približne 1 miliardu eur denne, väčšinou z Európy. Ak Putin obetuje tieto príjmy, príležitosti kvôli vojnovému konfliktu sa rýchlo zmenšia.

Rusko môže nájsť alternatívne trhy pre ropu pomerne ľahko: India a Čína sú ochotné zvýšiť dovoz ropy so zľavou. Ruský plyn sa však vyváža potrubím a hlavné potrubia vedú do Európy. Vybudovanie nových plynovodov do Číny bude trvať roky, takže Rusko by sa čoskoro mohlo ocitnúť v tiesni.

Vážnosť úsilia Európy znížiť závislosť od ruskej energie možno posúdiť podľa cestovného poriadku jej lídrov. Ursula von der Leyen, šéfka Európskej komisie, práve navštívila Izrael a Egypt, aby podpísala novú dohodu o plyne. Nemecký kancelár Olaf Scholz nedávno navštívil Senegal a podporil rozvoj nového plynového poľa v krajine.

Otázkou však zostáva, ako rýchlo a bezbolestne bude Európa schopná nahradiť ruské energetické nosiče. Niektorí vedúci predstavitelia energetického priemyslu sú skeptickí. Počas nasledujúcich piatich rokov bude Európa pravdepodobne v nepríjemnej situácii, pričom dopyt po ruskej energii sa zníži, ale neodstráni, zatiaľ čo spotrebitelia budú trpieť neustále rastúcimi cenami a priemysel bude čeliť výpadkom dodávok.

Naopak, Amerika je na tom z dlhodobého hľadiska oveľa lepšie. Podľa Dana Yergina, popredného energetického analytika, USA nahradili Rusko ako popredného svetového exportéra energie.

Vyššie ceny energie sa stali problémom pre spotrebiteľov v USA, čo je však výhodou pre americký bridlicový priemysel. Najmä konflikt na Ukrajine ukázal, že je nebezpečné spoliehať sa na geopolitického protivníka pri dodávkach energetických zdrojov. Amerika je v súčasnosti hlavným čistým vývozcom energie, zatiaľ čo Čína zostáva silne závislá od dovozu.

Samotná americká produkcia však nedokáže ochrániť amerických spotrebiteľov pred rastom svetových cien ropy. Túžba Ameriky izolovať nielen Rusko, ale aj Irán a Venezuelu posilnila postavenie Saudskej Arábie. Dokonca ani USA nemôžu súčasne považovať všetkých najväčších svetových producentov ropy za vyvrheľov. Navyše na rozdiel od Ruska či Iránu je Saudská Arábia dlhoročným spojencom USA.

Skutočná hrozba pre postavenie Saudskej Arábie nie je geopolitická, ale ekologická. Dekarbonizácia by nakoniec mohla viesť svet k tomu, že prestane kupovať to, čo Saudi predávajú.

Globálna energetická kríza spôsobená situáciou na Ukrajine však krátkodobo zvyšuje dopyt po fosílnych palivách z iných zdrojov ako z Ruska, vrátane uhlia, najšpinavšieho zo všetkých palív. Nemecko znovu otvára zakonzervované uhoľné elektrárne. A Čína ešte viac využíva najspoľahlivejšiu formu domácej výroby energie, uhlie.