Hošoff: zmeny v globálnej ekonomike a COVID-19
BRATISLAVA – Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) vydal zborník Transformácia počas pandémie koronavírusu SARS-CoV-2. Jej editorom je Boris Hošoff. Na knihe sa okrem editora autorsky sa podieľali Jaroslav Vokoun, Vanda Vašková, Peter Staněk, Juraj Sipko, Adrián Ondrovič, , Saleh Mothana Obadi, Matej Korček, Veronika Hvozdíková, a Daneš Brzica,
Autori zborníka napísali do anotácie, že “pandémia nového koronavírusu nastolila pred ľudskou spoločnosťou rad otázok. Tie akoby zatlačili do úzadia ďalšie kľúčové problémy budúcnosti – zmeny prírodných podmienok, štvrtú priemyselnú revolúciu (priemysel 4.0), zavádzanie umelej inteligencie, udržateľnosť sociálneho modelu, prehlbujúcu sa polarizáciu príjmov (doteraz) a možnosti (budúcnosť).”
Ako poznamenávajú prispievatelia zborníka, jednotiacim prístupom k riešeniu problémov sa stala filozofia jedna príčina – jeden problém – jedno riešenie: produkcia CO2 – skleníkový efekt – rast teploty – zníženie emisií CO2; problém s príjmami (covid-19) – obmedzenie spotreby – optimalizácia produkčných kapacít – pomoc podnikateľom a obyvateľstvu, aby sa udržala spotreba.
V knihe autori štúdií komentujú túto skutočnosť slovami, že “akoby sa nerešpektovala skutočnosť, že procesy sú multidimenzionálne, tvorené sústavou vnútorných väzieb, odlišnou dynamikou i zotrvačnosťou jednotlivých procesov, ale hlavne ich vnútorným prepojením (spätosťou) a hierarchickým usporiadaním z hľadiska významnosti. Akoby sme sa báli priznať, že kľúčovým je poznanie architektúry súvislostí, reťazenia procesov, ich zotrvačnosti, ale aj potreby celostného prístupu k procesom okolo nás. Vždy ide o množstvo príčin javov (bez ich hierarchicky usporiadanej sústavy nemožno navrhnúť sústavu nástrojov a riešení). Dôsledkom je rýchle prenášanie pozornosti (a riešení) z jedného problému na druhý (chaotické reagovanie).”
Pandémia ukázala silné i slabé stránky dnešného sveta. Problémom je však klíma, keď má pravdu iba jeden pohľad (akokoľvek sa tváriaci vedecky). Diskusia prestáva byť nástrojom hľadania riešení a je stále viac nahrádzaná poplatnosťou názorom elít alebo hľadanie pravdy a poznania je nahradené priamo podporovaním jediného „správneho“ názoru.
Do pozornosti slovenských vedcov sa dostali aj ďalšie témy. Zabúda sa podľa nich na skutočnosť, že informačná spoločnosť, veľké dáta (big data), umelá inteligencia a komplexnosť vedy umožňujú vrátiť sa k celostnému pohľadu na svet a jeho problémy. Superpočítače môžu byť skvelým hardvérom poznania. Je preto potrebné načrtnúť celostný pohľad na svetovú ekonomiku na rôznorodosť i prepojenosť procesov súčasnosti. Jednotlivé kapitoly napĺňajú kritérium multidimenzionality i celistvosti.
Z tohto hľadiska možno definovať komplex príčin (covid-19 je len jednou z nich) a určiť hierarchizáciu súčasných a budúcich procesov (príčin – dôsledkov – riešení). V súčasnosti je teda kľúčovou otázkou, či je možné vrátiť sa do stavu pred pandémiou. Odpoveď znie nie (osobitný problém predstavujú kapitálové trhy), pretože kľúčové faktory už existovali pred pandémiou. Je udržateľný neustály rast spotreby? Môžu dôsledky štvrtej priemyselnej revolúcie a umelej inteligencie radikálne zmeniť architektúru spoločnosti? Môže dnešná spoločnosť zostať nezmenená (z hľadiska cieľov, nástrojov a pod.) vo väzbe na zmeny prírodného prostredia (koristnícky vzťah k prírode)?
Tieto otázky sú multidimenzionálne a interdisciplinárne. Preto je potrebné zaoberať sa širokým diapazónom problémov, procesov, riešení. Skutočný svet je multidimenzionálny, informačné technológie poskytujú človeku informácie a digitalizácia umožňuje vytvárať modely virtuálneho sveta a jeho vývoja. Čím viac človek vniká do tohto zložitého systému, tým je zaujímavejší, ale i náročnejší na poznanie. Skúsme sa teda pozrieť na svet okolo nás nie cez jednoduchý (jednodimenzionálny) pohľad, ale cez širokospektrálny obraz reality okolo nás.
