Zmena stereotypu útok na osobný svetonázor

Pojem stereotyp pochádza z dvoch starogréckych slov – stereos – objemný, typos – odtlačok.  Týka sa metafory popisujúcej spôsob myslenia. Do jazyka sociálnej psychológie prišla z typografie. Pojmom stereotyp sa označovala monolitná tlačiarenská forma, matrica s typografického sádzacieho stroja, ktorá sa používa v tlačiarenských strojoch. V moderných sociálnych teóriách, psychológii, alebo sociálnej psychológii existujú rôzne opisy pojmu. Spoločné majú niekoľko základných vlastností. Vo všeobecnosti je to jednoduchá, až schematická, teda veľmi zjednodušená predstava o čomkoľvek. Napríklad to môže byť predstava o vlastnostiach ľudí, ktorí sú súčasťou určitej skupiny.

Pojem stereotyp zaviedol americký novinár a sociológ Walter Lippman (1889 – 1974). Pojem sa objavil v jeho knihe Verejná mienka v roku 1922. Podľa neho je stereotyp vzor vnímania, filtrovania a interpretovania informácie, prijatý v určitom v historickom spoločenstve na základe predchádzajúcich skúseností.

Oblasť konštrukcie stereotypov sa pohybuje od fantázií v stave delíria do uvedomelého využívania zaokrúhľovania číselných údajov vedcami, Celá kultúra je najmä výberom, reorganizáciou a nasledovanie určitých modelov prostredia. Vytváranie stereotypov je aj úspora vlastného úsilia. Pokus uvidieť všetky veci znovu so všetkými podrobnosťami, ale nie ako určité typy a zovšeobecnenia je namáhavá. Človek, ktorý je zamestnaný niečím iným, nemá na to sily.

Okrem úspory úsilia, stereotypy pravdepodobne plnia ešte jednu funkciu. Systémy stereotypov sú jadrom osobnej tradície jedinca, spôsobom obrany postavenia indivídua v spoločnosti. Vytvárajú usporiadaný, viac-menej neprotirečivý obraz sveta. Systém stereotypného sveta môže byť neúplným obrazom, ale je to možný obraz sveta, ku ktorému sa prispôsobujeme.

V tomto svete ľudia a predmety majú vopred určené úlohy a konajú vopred známym spôsobom. V tomto svete sa cítime ako doma. Nie je nič zvláštne, že akákoľvek zmena stereotypu, teda ak niekomu povieme, alebo napíšeme, že to nie je tak ako to vníma, sa jedincom považuje za útok na jeho svetonázor. Je to útok na základ jeho sveta. Keď sa hovorí o vážnych veciach jedinci nie sú schopní dopustiť, že existuje rozdiel medzi ich individuálnym vnímaním sveta a svetom vo všeobecnosti.

Systém stereotypov nie je jednoduchý spôsob výmeny pestrej rôznorodosti a neusporiadanej reality na usporiadanú predstavu o nej, len zjednodušená a skratkovitá cesta vnímania sveta. Stereotypy sú garanciou sebaúcty, chránia naše postavenie v spoločnosti a naše práva. To znamená, že stereotypy sú naplnené emóciami, preferenciami, priazňou, či nepriazňou, asociujú sa strachmi, želaniami, dojmami, hrdosťou, nádejou. Objekt, ktorý aktivizuje stereotyp, sa hodnotí v súvislosti.

Medzi ľuďmi a v médiách je rozšírený názor o stereotype ako o negatívnom jave. Je to aj preto, lebo veda skúmala väčšinou negatívne stránky stereotypu. Stereotyp začína fungovať skôr ako rozum. To vnáša špecifické stopy na údaje, ktoré máme k dispozícii.

Vonkajšie podnety, alebo stimuly, najmä vyrieknuté, alebo napísané, aktivizujú určitú časť stereotypov. Vo vedomí sa sformovaný názor a priame vnímanie objavujú súčasne.

V prípadoch keď skúsenosť vstupuje do protikladu so stereotypmi, sú možné dve cesty. Ak indivíduum už stratilo určitú  pružnosť, alebo ak je preň nepohodlné meniť svoje stereotypy kvôli určitému záujmu, môže ignorovať toto protirečenie, a považovať ho za výnimku, ktorá potvrdzuje pravidlo, alebo nájsť nejakú chybu a zabudnúť na túto udalosť.

Ak však človek nestratil zvedavosť, alebo schopnosť rozmýšľať, novinka sa integruje do existujúceho obrazu sveta a mení ho.