Zjavné hlúposti, škodlivé, až neľudské v spoločnosti

Dnes nadránom som sa pohrabal v knižnici. Jeden článok mi vysvetlil záhadnú vec. V štáte, alebo v spoločnosti môžeme často nájsť zjavnú hlúposť, škodlivú, ba až neľudskú.  Prečo? Odpoveďou je jedna koncepcia. Prišiel s ňou čílsky vedec Francisco Varela, ktorý prišiel s vedeckým pojmom „autopoiesis“, keď systém začne žiť podľa vlastných zákonov a reprodukovať sa. Toto relatívne neznáme slovo pochádza z biológie, ale je vhodné aj na posúdenie spoločenských procesov.

V určitom okamihu sa človek začína nahrádzať percentami a jednotkami merania nazývanými metriky. Je to najmä vtedy ak tento ľudský faktor znižuje akékoľvek ukazovatele v systéme. Systém žije a vyvíja sa, ale človek v ňom necíti príjemný. Potom sa tento systém zničí a na jeho fragmentoch sa začína vytvárať niečo nové. Ale čím dlhšie sa udržuje to ľudské, to hlúpe, tým dlhšie môže systém vydržať.

Je to nový epistemologický pojem, ktorý chce vystihnúť povahu systémov, ktoré sa nedajú vysvetliť vonkajšími príčinami, ktoré vznikajú a udržujú sa vďaka ich vlastnej štruktúre.  Epistemológia je filozofická disciplína , alebo súčasť teoretickej filozofie, ktorá sa zaoberá nasledovnými problémami čo je to poznanie;  o čo sa poznanie opiera a ako je získavané; aké sú možnosti a medze poznania?

Autopoiesis sa operačne uzatvára, čiže sa oddeľuje od svojho okolia, zachováva svoju organizáciu pokiaľ nezahynie. Je to vďaka stálej výmene látok s vonkajším prostredím.  Tento koncept je plodýný. V sociológii s ním prišiel v teórii systémov Niklasa Luhmann.

Základná Luhmannova myšlienka je, že tieto systémy nemožno chápať ako mechanizmy, ale že sa skôr podobajú živým organizmom: samy sa vydeľujú, oddeľujú či diferencujú, zo svojho okolia, s ktorým však komunikujú, reprodukujú sa a samy vytvárajú svoje štruktúry. Až kým nezaniknú a nesplynú s okolím.