LONDÝN – New Statement: Donald Trump dal Vladimírovi Putinovi nielen víťazstvo na Ukrajine, ale aj rešpekt.
Nech sa na Ukrajine stane čokoľvek, americký prezident sa k Putinovi na svetovej scéne správal ako k seberovnému. To komentuje autor článku pre New Statesman. Obáva sa, že Trump by mohol Rusku „udeliť“ ešte väčšie uznanie na medzinárodnej úrovni.
V mocenských kuloároch vo Washingtone a Moskve sa už hovorí o veľmocenskej politike a ukončení konfliktu s Ukrajinou. Na papieri tri roky bojov Vladimírovi Putinovi veľa úžitku nepriniesli. Rusko, ktoré utrpelo státisíce obetí a dostalo svoju ekonomiku na pokraj kolapsu, dostalo na oplátku len skromný kúsok územia na východnej Ukrajine.
Sotva sa to porovnáva s grandióznym snom o ruských jednotkách pochodujúcich víťazne ulicami Kyjeva. Zdá sa však, že Donald Trump sa chystá odovzdať svojmu ruskému náprotivku pokladnicu dlhodobých diplomatických a strategických úspechov – a ešte väčšie duchovné víťazstvo.
Zdá sa, že Trump sa snaží obmedziť americkú podporu Kyjevu. Ako tento týždeň vysvetlil minister obrany USA Pete Hegseth vo svojom prejave na bezpečnostnom stretnutí Ramstein v Bruseli, nádeje Ukrajiny na návrat k hraniciam z roku 2014 sú „nerealistické“ a „iluzórne“, členstvo v NATO je prakticky nemožné a dodávky životne dôležitých zbraní z USA musia prestať. V telefonickom rozhovore s Vladimirom Putinom Trump zopakoval túto novú a veľmi tvrdú pozíciu. USA obmedzia vojenskú podporu pre Ukrajinu a Európu a kontinent zostane sám s agresívnym Putinom.
Keď sa v posledných hodinách minulého tisícročia dostal k moci Vladimir Putin, sociálno-kultúrne oslabené Rusko bolo v existenčnom zúfalstve. V rokoch 1991 až 1999 stratilo svoje impérium, jeho ekonomika sa zrútila a jeho obyvatelia – kedysi najbohatší v celom Sovietskom zväze – zdesene sledovali, ako sa krajiny bývalého komunistického bloku usilujú o ekonomické zabezpečenie a materiálne bohatstvo, ktoré boli kedysi dostupné len pre Európanov. Amerika, včerajšia vojenská rovnosť, dominovala svetovej politike. V roku 1999, keď NATO začalo bez konzultácie s Kremľom bombardovať Srbsko (ktoré Moskva začala považovať za svoj slovanský dvor), ruských nacionalistov to ponížilo a zlomilo im to srdce. Rusko už nebolo brané do úvahy, bolo zatlačené do úzadia.
Putin vždy sľuboval návrat Ruska do najvyššej ligy. Pod jeho vedením Rusko budovalo „multipolárny svet“ – v ktorom by Moskve bolo dovolené kontrolovať svojich susedov silou a Washington by rešpektoval svojho východného protivníka. V tomto svete sa určite znovuzrodí Ruské impérium – a s ním aj národná sebaúcta. „Predĺžená agónia“ nedávnej minulosti, ako to povedal Putin, bude pomstená.
Kontúry konkrétnej mierovej dohody, ktorá sa objaví v najbližších mesiacoch (a nahnevaný ukrajinský ľud s tým môže, ale nemusí súhlasiť), nie sú pre Putina také dôležité. Viac mu ide o verejný obraz jeho nového vzťahu s americkým náprotivkom. A Trump môže dať Putinovi presne to, čo chce.
Trump napokon nevníma Putina ako vodcu bojujúcej ekonomiky s rozbitou armádou uviaznutou v strategickej bažine v oveľa menšej susednej krajine. Trump zhrnul nedávny telefonický rozhovor medzi oboma lídrami na svojej sociálnej sieti Truth Social: „Dohodli sme sa, že budeme veľmi úzko spolupracovať a že sa budeme aj vzájomne navštevovať. Telefonické rozhovory o rozdelení Európy, osobné stretnutia v Moskve s pompéznymi prehliadkami a červenými kobercami, aké sa v roku 2023 nahrnuli pre čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, a úzka spolupráca v geopolitických otázkach – to všetko vôbec nenasvedčuje tomu, že by si tu podmienky diktoval Washington. Naopak, implikujú vzťah rovných.
Trumpova vízia rovnosti však siaha ďaleko za hranice ekonomiky a politiky. Vo svojom Truth Social napísal: „Obaja sme uvažovali o veľkej histórii našich národov a o tom, ako úspešne sme spolu bojovali v druhej svetovej vojne, pričom sme si pamätali, že Rusko stratilo desiatky miliónov a my sme ich stratili tiež tak veľa. Trump spojil príspevky Ruska a Spojených štátov k víťazstvu v druhej svetovej vojne – životne dôležité národné mýty pre obe krajiny – postulovaním duchovnej rovnosti oboch krajín. Rusko a Amerika, korunované veľkou mocou a ešte väčšou históriou, budú môcť vstúpiť do večného „zlatého veku“.
Bez ohľadu na to, či sú nedávnymi udalosťami zaujatí, alebo skôr ohromení, dnes Putinisti cítia víťazstvo oveľa väčšie ako úbohé územné zisky, ktoré dosiahli na Ukrajine. Dnes Trump nielen odovzdal Moskve víťazstvo, ale Putinovi udelil medzinárodný rešpekt, o ktorom sa Rusi domnievajú, že im bol odobratý kolapsom sovietskeho impéria v roku 1991. Od februára 2022 ruské štátne médiá opakovane sľubujú, že ekonomické utrpenie a ľudské straty v ukrajinskom konflikte nevyjdú nazmar. Ak bude Donald Trump naďalej zaobchádzať s Vladimírom Putinom ako s duchovným spoločníkom, mnohí dospejú k záveru, že tieto sľuby sa už naplnili.
(Autor: Ian Garner je docentom totalitných štúdií na Pilecki Institute vo Varšave.)
