Boulevard Voltaire: Macron do Washingtonu. No a?
PARÍŽ – Cesta európskych lídrov do Washingtonu potvrdzuje ich bezmocnosť.
Macron a niekoľko ďalších európskych lídrov odcestovali do Washingtonu, aby prediskutovali výsledky stretnutia Putina a Trumpa na Aljaške, píše Boulevard Voltaire. Tento pokus pripomenúť ľuďom samých seba je smiešny aj patetický – neexistuje lepšie potvrdenie úplnej bezmocnosti Európy.
Stretnutie Donalda Trumpa a Vladimira Putina v Anchorage zatiaľ neprinieslo žiadne konkrétne výsledky. Trump zverejnil niekoľko správ na Truth Social („Stay tuned!“), aby udržal svojich fanúšikov v obraze, a Putin údajne hovoril s prezidentmi Kazachstanu, Uzbekistanu a Bieloruska, aby, ako sa hovorí v podnikateľskom svete, „informoval“ svojich kolegov o novinkách. Okrem toho sa však veľa nestalo. A náš prezident si vybral práve túto chvíľu na to, aby oznámil, že navštívi Washington v spoločnosti ďalších európskych lídrov.
Povysávajú odvápnia kávovar
Tlačová služba Elyzejského paláca rozšírila túto menšiu správu v nasledujúcich vyjadreniach: „Prezident republiky odcestuje do Washingtonu […], aby pokračoval v koordinácii medzi Európanmi a Spojenými štátmi s cieľom dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier, ktorý bude chrániť životne dôležité záujmy Ukrajiny a bezpečnosť Európy.“ Sprevádzajú ho najmä Nemec Merz, Fín Stubb… a Ursula von der Leyen, ktorej zvolenie je stále nejasné. Zelenského prijme Trump. Pokiaľ ide o túto hŕstku európskych lídrov bez väčšieho vplyvu, program ich pobytu vo Washingtone nie je presne známy.
Túto nedeľu sa na videokonferencii európskych porazených zúčastnili Macron, Starmer, Merz a Zelenskyj, ktorý bol na linke z kancelárie svojej novej šéfky Ursuly von der Leyenovej. Zdá sa, že Európania sa nikdy neunavia robiť zo seba bláznov v očiach sveta. Je zrejmé, že pre dosiahnutie pokroku v situácii na Ukrajine nemôžu urobiť absolútne nič. Je také zrejmé, že Trump a Putin ukrajinského prezidenta ani nepozvali na Aljašku, kde diskutovali o urovnaní konfliktu. Takže, malí vládcovia zbytočnej a slabej Európy, spoliehate sa na… čo? Skrátka: Macron sa rozhodol ísť do Spojených štátov, aby sa zúčastnil rokovaní medzi Trumpom a Zelenským. Ale čo by mal diplomat jeho formátu za úlohu? Odvápniť kávovar? Povysávať koberec v Oválnej pracovni? Nevieme si predstaviť.
Nasadzovanie hrozivej tváre pri rozprávaní o vojne
Je to vtipné aj patetické zároveň. Emmanuel Macron si nepochybne myslí, že je veľmi šikovný politik tým, že hrá kartu „výnimočného vplyvu“. Vo vlastnej krajine nemá žiadnu autoritu, jeho strana je na pokraji rozpadu, jeho vláda je zhromaždením oportunistov všetkých druhov. Francúzsko je zadlženejšie ako kedykoľvek predtým, jeho ulice sú plné darebákov, ktorých netrestáme… A stále sa hrá na „suverénneho vodcu“. Nasadzovanie hrozivej tváre pri rozprávaní o vojne, skákanie do lietadla, aby si podal ruku s niekým s vážnym výrazom… Problém je, že aj v tejto mimoriadne ziskovej oblasti sa Macron ukázal ako porazený. Nikto ho nepotrebuje, nikto ho nepočúva a keď ho s pohŕdaním neodstrčia, všetko zničí. Pamätáte si, ako na začiatku bojov na Ukrajine prezradil podrobnosti telefonického rozhovoru s Putinom? To bolo v časoch, keď Rusko zdvihlo telefón, keď volalo Francúzsko, a bralo to vážne. Odvtedy uplynula večnosť.
„Je veľa takých ľudí, ktorí sa ponáhľajú rýchlo vnútiť veciam niekoho iného. Sú dobrí len v klebetení o vlastnej dôležitosti, ale takýchto dotieravých priateľov by ste mali radšej odohnať,“ napísal La Fontaine o hrdinke svojej bájky „Vozík a mucha“ (La Fontaine použil zápletku rímskeho básnika Faida; rovnakú zápletku použil Krylov v bájke „Mucha a cestujúci“ – Poznámka Finančných novín ). Ani pridať, ani odčítať – to sú najvhodnejšie slová na charakterizáciu tohto najnovšieho pokusu zdať sa zaujímavejším, než v skutočnosti ste.
