Zamyslenie nad tromi ekonómami “nobelistami”

Cenu v oblasti ekonomických vied ďalší raz získali predstavitelia Chicagskej univerzity a profesor Yaleovej univerzity. Cenu dostali za „empirickú analýzu cien aktív“, konštatuje správa Švédskej kráľovskej akadémie vied. Cti sa tentoraz dostalo ekonómom, ktorí skúmali fungovanie finančných trhov. Pokúšali sa vysvetliť pohyby cien aktív – akcií a obligácií, a taktiež pochopiť, nakoľko sa dajú ceny predvídať. V minulom roku dostali cenu Alvin Roth a Lloyd Shapley, ktorí boli reformátormi národného systému výberu zdravotníckeho personálu a darcov ľudských orgánov.

Prvý z nositeľov ekonomickej ceny za rok 2013 Eugene Fama z Chicagskej univerzity vytvoril teóriu efektívneho trhu. Podľa jeho názoru minulé ceny aktív nepomáhajú predpovedať na základe krátkodobých časových úsekov budúci pohyb cien a celá nová informácia sa trhmi rýchlo zohľadňuje v cenách aktív. Robert Schiller sa pokúsil pochopiť predpovedateľnosť trhu v rámci dlhých časových úsekov. Zistil, že ceny akcií majú väčšie výkyvy ako fundamentálne faktory, ktoré sú základom kolísania ako napríklad dividendy.

Ceny akcií sa menia silnejšie, ako by mali vychádzajúc zo zohľadnenia dostupnej trhovej informácie. Znamená to, že cenné papiere sú v určitom momente relatívne lacné a v inom určitom momente sú relatívne drahé.

Znamená to, že ak sú akcie podhodnotené, treba ich nakupovať, pretože môžeme byť v značnej miere presvedčení, že zdražejú na rozumnú úroveň. Preto sa v dlhých časových úsekoch, teda tri až sedem rokov, dá predpokladať pohyb cien akcií. Volatilita (výkyvy) cien akcií sa vysvetľuje iracionálnosťou správania investorov.

V dôsledku rôznych príčin investori ako masa ľudí môžu byť príliš optimistickí, alebo príliš pesimistickí vo vzťahu k cenám niektorých konkrétnych akcií, alebo trhu ako celku. Znamená to, že rozumný investor sa nenechá strhnúť vlastnými emóciami a neracionálnym správaním iných, a môže vo väčšej, či menšej miere predpovedať zárobky na finančnom a kapitálovom trhu.

Na základe myšlienok Roberta Shillera vznikol celý priemysel indexových fondov, teda fondy vkladajúce finančné prostriedky do celého spektra akcií zastupujúcich zloženie toho, ktorého indexu sledujúceho pohyb a nálady celého trhu.

Investori chápu, že trh je podhodnotený, môžu kupovať podiely indexových podielových fondov, a nezamýšľať sa nad osudom konkrétnej akcie, ktorej cena je súčasťou indexu. Dokonca ak jeden z cenných papierov indexu v nasledujúcich mesiacov, alebo rokoch nezdražie, ostatné sa dostanú v priemere na očakávanú úroveň. A naopak, ak je trh ako celok nadhodnotený, podiely vo fondoch netreba nakupovať, ale treba ich predať.

Tretí nadobúdateľ prestížnej ceny Lars Peter Hansen z Chicagskej univerzity má na svojom konte podstatný prínos do teórie vytvárania cien trhu s cennými papiermi, ale z trochu inej strany. On vytvoril takzvanú Všeobecnú teóriu momentov, spôsob analýzy matematických modelov, ktoré sa medziiným používajú na testovanie hypotéz Fama a Schillera.

Všetci traja vedci ovplyvnili sektor finančných služieb. Ukázali, že na časových úsekoch rôznej dĺžky platia rôzne zákony. V krátkych časových úsekoch platia klasické predstavy o trhu, ktoré sú viac založené na matematike a logike. V dlhých časových úsekoch prevládajú psychologické zvláštnosti myslenia a konania ľudí, ktoré deformujú „čistý“ obraz trhu.

Laureát tej istej ceny z roku 1987 Robert Solow pre Business Week poznamenal, že výbor pre cenu tentoraz „zozbieral zaujímavú kolekciu“ víťazov. Prinajmenej Famu ako tvorcu teórie efektívneho trhu a Shillera ako jedného z jej kritikov.