WEF: ekonomický rast vo svete bude tohto roku 2,7 %, po krízach a COVID-19 jeden z najnižších

DAVOS  – Program tohtoročného Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose bol diktovaný obavami z deglobalizácie alebo, ako sa teraz hovorí, “fragmentácie” svetového hospodárstva.

Fragmentácia vo všeobecnosti znamená rozlámanie, rozdelenie na úlomky/časti alebo mechanické rozloženie na (z celku vytrhnuté) časti alebo výsledok tohto rozloženi.a

Medzi dôvodmi, ktoré odborníci uvádzali, boli brexit, obchodná vojna medzi USA a Čínou, následky pandémie a konflikt na Ukrajine. Brexit je novotvar pozostávajúci so slov Britain a Exit. Teda vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie.

Na  zasadnutí o globálnom hospodárskom výhľade, ktoré tradične uzatvára obchodný program fóra, šéfka Medzinárodného manového fondu (MMF)  Kristalina Georgievová uviedla, že fragmentácia by mohla viesť k strate najmenej 0,2 % globálneho HDP. MMF  predtým odhadol jeho veľkosť v roku 2022 na 101,56 bilióna dolárov. A toto minimum je možné len vtedy, ak sa krajiny dokážu prispôsobiť novej situácii a vytvoriť neprerušené dodávateľské reťazce. Ak sa tak nestane, pokles môže dosiahnuť 7 % HDP, t. j. približne 7 biliónov USD.

Šéf ka MMF pripomenual, že aktuálna prognóza fondu pre rast svetového HDP v roku 2023 je 2,7 %. “Je to tretia najnižšia miera rastu za posledné desaťročia, ak nepočítame svetovú finančnú krízu a pandémiu COVID-19,” vysvetlila Kristalina Georgievová.

Šéf MMF predtým identifikoval tri hlavné faktory spomaľujúce globálny rast: konflikt na Ukrajine, rastúcu infláciu a vysoké úrokové sadzby.

V súvislosti s Čínou Kristalina Georgievová uviedla, že fond v súčasnosti očakáva zrýchlenie tempa rastu HDP tejto krajiny na 4,4 %. Do konca roka 2022 čínska ekonomika vzrástla len o 3 % oproti pôvodne očakávaným 5,5 %  Jednou z úloh čínskeho vicepremiéra Liu He, ktorý pricestoval do Davosu, bolo práve ubezpečiť svojich partnerov, že v priebehu budúceho roka krajina znovu naštartuje svoje hospodárstvo, ktoré stratilo dynamiku v dôsledku politiky “nulovej tolerancie”. Prezidentka MMF však v piatok upozornila na niektoré riziká spojené s možným zrýchlením čínskeho rastu: “otvorenie” Číny môže vyvolať rast globálneho dopytu a cien energií, čo následne povedie k rastu globálnej inflácie.

Hlavným posolstvom guvernérky Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeovej, ktorá vystúpila na rovnakom záverečnom zasadnutí fóra, bolo, že hoci rast cien už prekročil svoj vrchol, boj proti inflácii by nemal poľaviť.

Šéf kaECB vyzvala krajiny, aby sa držali “politiky udržateľnosti”, ktorá bola stanovená minulý rok, a neposkytovali nadmerné dotácie na ochranu domácností a podnikov pred dôsledkami energetickej krízy spôsobenej ruskou vojenskou operáciou.

Treba poznamenať, že Christine Lagardeová a ďalší predstavitelia ECB na okraj fóra odmietli návrhy na spomalenie tempa zvyšovania úrokových sadzieb po februárovom zasadaní regulátora (na ktorom sa očakáva zvýšenie sadzieb o 50 bázických bodov).

Francúzsky minister financií Bruno Le Maire v posledný deň fóra varoval pred uplatňovaním protekcionistickej politiky voči svojim výrobcom. Spolu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom kritizoval návrh zákona amerického prezidenta Joea Bidena o cielení inflácie, ktorý by zaviedol rozsiahle stimuly pre domáce spoločnosti. Bruno Le Maire údajne čoskoro pricestuje do Washingtonu, aby prediskutoval dôsledky amerického zákona o znižovaní inflácie pre európske krajiny a možnosť revízie niektorých jeho ustanovení.